Kedysi dávno – a nie je to až tak dávno, aby si to nepamätali ešte živí ľudia – existovala v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku jedna pozoruhodná vec. Volala sa voľba zborového farára. Bola to zvláštna, takmer romantická inštitúcia, pri ktorej sa predpokladalo, že cirkevný zbor je živým telom, nie organizačnou jednotkou účtovného systému. Že farár nie je zamestnanec centrály, ale služobník konkrétnych ľudí. A že právo zboru voliť si farára nie je výsadou, ale samotnou podstatou evanjelickej cirkvi.

Dnes sa zdá, že toto všetko patrí do kategórie historických kuriozít. Asi niekde medzi husím brkom a pečaťou z červeného vosku. Lebo moderná cirkev, zdá sa, objavila nový princíp. Nie teologický, ale finančný. Nie duchovný, ale účtovný. Nie reformačný, ale administratívny.

Princíp, podľa ktorého právo voliť farára existuje – samozrejme, ale len za určitých podmienok. A tie podmienky majú zvláštnu vlastnosť: nenájdete ich ani v evanjeliu, ani v Augsburskom vyznaní, ani v cirkevnej ústave. Nájdete ich iba v listoch, ktoré prichádzajú z generálneho biskupského úradu. A tie listy majú jednu obdivuhodnú vlastnosť. Sú chladné. Nie chladné ako zimné ráno, ale chladné ako úradná pečiatka.

Luther by tomu nerozumel – alebo by rozumel až príliš dobre

Martin Luther – ten nepohodlný augustinián, ktorý mal tú zlú vlastnosť, že čítal Bibliu – tvrdil jednu vec, ktorá bola pre jeho dobu takmer škandalózna: že cirkev nie je vlastníctvom hierarchie, ale spoločenstvom veriacich. A že farár nie je dosadený zhora, ale je povolaný zdola. To nebola organizačná drobnosť. To bola revolúcia.

Augsburské vyznanie v článku XIV jasne hovorí o riadnej službe v cirkvi. A celá luteránska tradícia od začiatku predpokladá, že farár je povolaný konkrétnym zborom. Nie účtovným oddelením, nie podmienkou úhrady do fondu. Zbor si volí farára, pretože cirkev je zbor. Nie preto, že zaplatil faktúru.

Myšlienka, že právo zboru voliť si farára môže byť podmienené splnením finančných záväzkov voči vyšším organizačným jednotkám, by Lutherovi pripadala zvláštna. Nie preto, že by nerozumel peniazom, ale preto, že rozumel evanjeliu. A evanjelium nie je zmluva o výkone funkcie viazaná na platobnú disciplínu.

Keď sa vokátor stáva papierom

Vokátor nie je formalita. Nie je to pracovná zmluva v modernom zmysle slova. Je to symbol. Symbol vzťahu medzi farárom a zborom. Symbol dôvery a povolania.

Keď zbor volí farára, nevyberá si zamestnanca. Vyberá si pastiera. Človeka, ktorý bude krstiť ich deti, pochovávať ich rodičov, stáť pri nich v najťažších chvíľach života. To nie je administratívny akt. To je duchovný akt.

Preto je zarážajúce, keď môže byť tento vzťah ukončený listom, ktorý pôsobí skôr ako oznámenie o zrušení účtu než ako komunikácia v cirkvi, ktorá sa hlási k evanjeliu milosti.

Nie je problém v tom, že cirkev má pravidlá. Cirkev ich vždy mala. Problém je v tom, keď pravidlá začnú pôsobiť, akoby cirkev existovala pre systém, a nie systém pre cirkev.

Najväčším paradoxom celej situácie je, že cirkev, ktorá vznikla ako protest proti zneužívaniu moci, dnes riskuje, že bude pôsobiť ako jej administratívna verzia. Nie tyrania. To by bolo príliš silné slovo. Ale niečo oveľa nebezpečnejšie: odcudzenie. Odcudzenie medzi tými, ktorí slúžia v zboroch, a tými, ktorí rozhodujú o ich službe. Odcudzenie medzi cirkvou ako spoločenstvom a cirkvou ako organizáciou.

Cirkev vždy žila z dôvery. Nie z príkazov, z listov, z podmienok. Dôvera sa nedá nariadiť. Dá sa iba stratiť.

Čo je vlastne cirkev?

Existuje jedna zvláštna vec, ktorú by si možno stálo za to znovu prečítať – vyznanie viery. Augsburské vyznanie, základný dokument luteránskej cirkvi, má v článku VII vetu, ktorá je taká jednoduchá, že ju práve preto dnes možno nepočuť: „Cirkev je zhromaždenie veriacich, v ktorom sa evanjelium čisto káže a sviatosti správne prisluhujú.“

Nie je tam ani slovo o fondoch. Ani slovo o platobnej disciplíne. Ani slovo o podmienkach, ktoré by musel cirkevný zbor splniť, aby mal právo byť cirkvou v plnom zmysle slova. Cirkev vzniká tam, kde zaznieva Božie slovo a kde sa prisluhujú sviatosti. Toto nie je vedľajšia poznámka teológov. Toto je samotná definícia cirkvi.

Ak cirkev začne podmieňovať základné duchovné skutočnosti administratívnymi kritériami, dostáva sa do zvláštneho napätia so svojím vlastným vyznaním. Nie preto, že by financie neboli potrebné. Sú. Cirkev žije vo svete, nie mimo neho. Ale preto, že financie nikdy neboli podstatou cirkvi. Podstatou cirkvi je evanjelium.

Moc v cirkvi neprichádza zhora. Prichádza zdola

Reformačná tradícia zaviedla niečo, čo bolo na svoju dobu odvážne: presvedčenie, že cirkev nie je vlastnená hierarchiou. Je nesená zbormi. Toto presvedčenie nie je len historickou spomienkou. Je zapísané aj v samotnom chápaní cirkevného úradu. Farár nie je majiteľom úradu. Je jeho služobníkom. A biskup nie je jeho nadriadeným v svetskom zmysle. Je jeho bratom v službe.

Celá luteránska ekleziológia stojí na tejto rovnováhe: služba existuje pre cirkev, nie cirkev pre službu. Preto je voľba farára zborom taká dôležitá. Nie je to organizačný detail. Je to vyjadrenie toho, čo cirkev je.

Cirkev, ktorá si nemôže slobodne povolať svojho pastiera, prestáva byť cirkvou v reformačnom zmysle slova. Stáva sa organizáciou s prideleným personálom. A to je zásadný rozdiel.

Symbolické knihy nepoznajú cirkev ako fond

Symbolické knihy luteránskej cirkvi – Augsburské vyznanie, Obrana Augsburského vyznania, Šmalkaldské články aj Malý a Veľký katechizmus – hovoria o cirkvi s pozoruhodnou jednotou.

Nikde nedefinujú cirkev ako finančný systém. Nikde nehovoria, že existencia duchovnej služby je podmienená ekonomickými ukazovateľmi. Naopak, hovoria o cirkvi ako o mieste, kde Boh koná prostredníctvom svojho slova.

Martin Luther išiel ešte ďalej. Tvrdil, že aj malá skupina veriacich, ktorá počúva Božie slovo, je skutočnou cirkvou. Nie preto, že má štruktúru. Ale preto, že má evanjelium.

Toto presvedčenie bolo zdrojom slobody cirkvi. Slobody od politickej moci. Slobody od administratívnej kontroly. Slobody od predstavy, že cirkev existuje vďaka systému. Cirkev existuje vďaka Kristovi. Nie vďaka fondu.

Nikto rozumný nespochybňuje, že cirkev potrebuje prostriedky na svoju existenciu. Kostoly treba udržiavať. Duchovných treba zabezpečiť. Organizácia niečo stojí. Ale existuje hranica, za ktorou sa prostriedok stáva podmienkou. A keď sa prostriedok stane podmienkou existencie duchovnej služby, vzniká otázka, či sa nezamenili priority. Lebo podľa reformačného učenia cirkev nevzniká preto, že má zdroje. Cirkev vzniká preto, že má evanjelium. Zdroje majú slúžiť cirkvi. Nie cirkev zdrojom.

Keď sa povolanie mení na položku v sadzobníku

Existujú veci, ktoré znejú tak neuveriteľne, že keď ich človek počuje prvýkrát, automaticky predpokladá nedorozumenie. Napríklad predstava, že cirkevný zbor musí zaplatiť stanovenú sumu, aby mohol mať svojho zborového farára. Nie symbolický príspevok. Nie dobrovoľnú podporu. Ale presne určenú čiastku, bez ktorej sa duchovná služba mení na niečo iné – na funkciu bez práv, na službu bez istoty, na poverenie bez povolania.

Ak je pravda, že cirkevné zbory musia platiť stovky eur za farárske miesto a že bez tejto úhrady sa farár stáva iba „námestníkom“, potom to nie je len organizačné opatrenie. Je to zásah do samotného chápania duchovného úradu. Lebo podľa učenia luteránskej cirkvi sa farár nerodí z fondu. Rodí sa z povolania.

Latinské slovo vocatio, z ktorého pochádza aj náš výraz vokátor, znamená povolanie. Nie pridelenie. Nie financovanie. Nie administratívne zaradenie. Povolanie. A to prichádza zo zboru.

Predstava, že zbor musí „zaplatiť“ za farárske miesto, aby mohol mať riadneho farára, vyvoláva nepríjemnú otázku, ktorú si mnohí kladú potichu: Čo je vlastne predmetom tejto platby?

Nie je to predsa kúpa človeka. Nie je to prenájom služby. Nie je to poplatok za sviatosti. Ale jazyk, ktorý sa v takýchto situáciách objavuje, začína nebezpečne pripomínať niečo, čo reforma odmietla už v 16. storočí: predstavu, že duchovné skutočnosti môžu byť viazané na finančné podmienky. Reformácia vznikla aj ako protest proti tomu, že milosť sa začala spájať s platbou.

Nie preto, že by cirkev nemala právo spravovať svoje veci. Ale preto, že duchovná služba nesmie byť vnímaná ako ekonomická transakcia. Farár nie je funkcia, ktorú si zbor „aktivuje“ splnením podmienok. Je to služobník evanjelia.

Nebezpečný jazyk: „neplatiči“

Možno ešte znepokojivejšie než samotné opatrenia je slovo, ktoré sa pri nich objavuje: neplatič. Je to slovo z bankového sveta. Zo sveta poisťovní. Zo sveta exekúcií. Nie zo sveta evanjelia. Evanjelium nepozná veriacich ako platcov a neplatičov. Pozná hriešnikov, ktorým je odpustené. Pozná slabých, ktorým je pomáhané. Pozná blúdiacich, ktorí sú hľadaní. Ale nepozná kategóriu ľudí, ktorých duchovné postavenie je definované ich ekonomickou disciplínou. Keď sa jazyk účtovníctva začne používať na opis vzťahov v cirkvi, niečo sa mení. Možno nenápadne. Možno neúmyselne. Ale zásadne. Cirkev prestáva hovoriť jazykom pastiera. Začína hovoriť jazykom správcu.

Rozdiel medzi zborovým farárom a námestným farárom nie je len formálny. Je symbolický.

Zborový farár je ten, ktorého si zbor povolal. Ktorý patrí do zboru. Ktorý je jeho duchovným pastierom. Námestný farár je ten, ktorý je pridelený. Dočasný. Zastupujúci. Nezakorenený.

Ak sa zbor dostane do situácie, že jeho farár už nie je jeho farárom, ale iba „námestníkom“, a to nie preto, že by zbor zmenil svoje rozhodnutie, ale preto, že nesplnil finančnú podmienku, vzniká zvláštna situácia. Zbor stráca časť svojej identity. A farár stráca časť svojej istoty. Nie preto, že by zlyhal v službe slova a sviatostí. Ale preto, že zlyhal systém financovania.

Reformačná odpoveď bola jasná. Cirkev stojí na Božom slove. A farár stojí v cirkvi preto, že bol povolaný. Nie preto, že bol zaplatený. Lebo ak by to bolo naopak, Martin Luther by možno nepribil 95 téz na dvere kostola. Možno by poslal faktúru.

Existujú slová, ktoré by v evanjelickej cirkvi nikdy nemali zaznieť. A predsa zaznievajú. Nie potichu, nie neoficiálne, ale otvorene, ako samozrejmá súčasť nového poriadku: cirkevný zbor musí zaplatiť za farárske miesto. Musí zaplatiť, aby mohol mať vlastného farára. Musí zaplatiť, aby jeho farár nebol iba „námestník“. Musí zaplatiť, aby jeho povolanie bolo uznané.

Toto už nie je nedorozumenie. Toto je systém. A tento systém má jednu nepríjemnú vlastnosť: nápadne pripomína niečo, proti čomu Martin Luther pred vyše päťsto rokmi povstal s takou silou, že otriasol celou Európou.

Vtedy sa kupčilo s odpustkami. Dnes, zdá sa, sa kupčí s duchovnou službou. Vtedy sa hovorilo: Zaplať a získaš milosť. Dnes sa hovorí: Zaplať a získaš farára. Forma sa zmenila. Podstata je znepokojivo podobná.

Povolanie alebo obchod?

Farár podľa učenia evanjelickej cirkvi nevzniká rozhodnutím úradu. Vzniká povolaním. Povolaním konkrétneho cirkevného zboru. Cirkevný zbor si volí farára. Nie preto, že si to môže dovoliť. Ale preto, že je cirkvou.

Ak sa z tohto práva stane služba podmienená platbou, prestáva byť právom. Stáva sa privilegovanou možnosťou pre tých, ktorí splnili ekonomické kritériá. To už nie je teológia. To je administratíva. A administratíva nikdy nezakladala cirkev.

Ak cirkevný zbor musí zaplatiť stanovenú sumu, aby mohol mať riadneho farára, potom sa duchovná služba stala predmetom finančnej podmienky.

A ak sa duchovná služba stane predmetom finančnej podmienky, ocitáme sa na nebezpečne známom území. Martin Luther nepoužil jemné slová, keď videl, že sa z duchovných vecí stal obchod. Nepísal opatrné listy. Nepoužíval zmierlivé formulácie. Nazval vec pravým menom.

Bol to obchod s tým, čo nepatrí ľuďom, ale Bohu. A dnes sa natíska otázka, ktorú by si možno položil aj on: Odkedy sa povolanie farára stalo podmieneným platbou do fondu? Kde v evanjeliu stojí, že cirkevný zbor musí zaplatiť, aby mal právo na pastiera?

Kde v Augsburskom vyznaní je napísané, že duchovná služba existuje len tam, kde je splnený finančný limit? Nikde. Absolútne nikde.

Keď sa v cirkvi začnú používať slová ako „neplatiči“, „strata nároku“, „zánik funkcie z dôvodu neplnenia povinností“, niečo sa prezrádza. Nie teologicky. Ale duchovne. Cirkev prestáva hovoriť jazykom pastiera. Začína hovoriť jazykom správcu majetku. Lenže Kristus nepovedal Petrovi: „Pas moje účty.“ Povedal: „Pas moje ovce.“

Cirkev, ktorá začne deliť svojich vlastných farárov na tých, ktorých si zbory „môžu dovoliť“, a tých, ktorých si dovoliť nemôžu, riskuje, že stratí niečo oveľa cennejšie než finančnú stabilitu.

Stratí svoju dôveryhodnosť.

Luther neprotestoval preto, že cirkev mala peniaze. Protestoval preto, že peniaze začali rozhodovať o duchovných veciach. To bol moment, keď sa cirkev začala vzďaľovať svojmu poslaniu. A každý systém, ktorý vytvára dojem, že duchovná služba závisí od finančného plnenia, kráča po tenkom ľade. Lebo cirkev môže prežiť chudobu. Ale nemôže prežiť stratu pravdy o tom, čím je. Farár nie je zamestnanec fondu. Farár je služobník Krista. A cirkevný zbor nie je klient. Je telom cirkvi. Ak sa na to zabudne, nezlyhá fond. Zlyhá niečo oveľa vážnejšie. Zlyhá samotné pochopenie cirkvi.

Moc v cirkvi má svoj pôvod – a ten nie je v úrade

Možno najtragickejším rozmerom celej situácie nie je samotný systém platieb, ale tichá otázka, ktorá sa vynára v mysliach mnohých veriacich a farárov: či tí, ktorí dnes rozhodujú o osude cirkevných zborov a ich duchovných, ešte stoja na tom istom základe, na ktorom stojí evanjelická cirkev od čias reformácie. Nie je to otázka osobná. Je to otázka teologická. Lebo biskup v evanjelickej cirkvi nie je vládca. Nie je vlastník duchovnej služby. Nie je zdroj úradu. Je služobník.

Jeho úrad nevznikol preto, aby rozhodoval namiesto cirkevných zborov, ale aby im slúžil. Aby chránil čistotu evanjelia. Aby posilňoval, nie oslaboval to, čo je základom cirkvi. A tým základom nie je fond. Tým základom je Kristus. A Kristus nezveril cirkev účtovníctvu. Zveril ju svojmu slovu.

Ak sa cirkev začne správať, akoby jej existencia závisela od fondu viac než od evanjelia, dostáva sa do rozporu so svojím vlastným vyznaním. Nie s názorom jednotlivca. So svojím vlastným vyznaním.

Luteránska tradícia vždy odmietala predstavu, že moc v cirkvi prichádza zhora, ako je to vo svetských štruktúrach. Moc v cirkvi prichádza z Božieho slova. A je zverená cirkvi ako celku. Nie jednej funkcii. Nie jednej kancelárii. Nie jednej inštitúcii. Cirkevný zbor nie je pobočka. Je cirkev. Toto nehovorí moderná demokracia. Toto hovorí reformačná teológia.

Preto si cirkevný zbor volí farára. Nie preto, že mu to niekto dovolil. Ale preto, že bez toho by prestal byť tým, čím je. Cirkevný zbor, ktorý nemôže slobodne povolať svojho pastiera bez splnenia finančných podmienok, je cirkevný zbor už len v administratívnom zmysle. Nie v reformačnom.

Martin Luther nebol diplomat. Bol kazateľ. A kazatelia majú tú nepríjemnú vlastnosť, že kladú jednoduché otázky, na ktoré sa ťažko odpovedá. Možno by sa opýtal toto: Kde v Písme stojí, že pastier je pridelený podľa finančnej schopnosti stáda?

Kde apoštoli rozhodovali o službe podľa toho, či zbor splnil ekonomické podmienky? Kde Kristus povedal: „Pas moje ovce, ak zaplatia“? Nikde. Kristus povedal iba: „Pas moje ovce.“ Bez dodatkov. Bez podmienok. Bez fondov.

„Politickí neplatiči“ – slovník, ktorý nepatrí do cirkvi

Sú slová, ktoré prezrádzajú viac než celé rozhodnutia. A keď sa v oficiálnej reči cirkvi objaví označenie „politickí neplatiči“, nejde už len o administratívnu kategóriu. Ide o duchovný symptóm.

Cirkev, ktorá začne deliť svoje vlastné zbory na „politických“ a „ekonomických“ neplatičov, sa ocitá na nebezpečnej hranici. Nie preto, že by nemala právo pomenovať finančné problémy. Ale preto, že takýto jazyk nemá oporu ani v Písme, ani v Symbolických knihách, ani v samotnej podstate luteránskej cirkvi.

Kde Kristus rozdelil svojich učeníkov na spoľahlivých a nespoľahlivých platcov? Kde apoštoli označili niektoré zbory za „politicky problémové“? Kde Augsburské vyznanie hovorí, že cirkevný zbor stráca duchovnú integritu, ak nesplní finančný záväzok? Nikde.

Takýto jazyk patrí do sveta správy majetku. Nie do sveta správy duší. Lebo cirkev nie je spoločnosť, ktorá riadi portfólio. Cirkev je telo Kristovo. A telo Kristovo neoznačuje svoje údy ako ekonomicky problematické jednotky.

Azda najznepokojujúcejšie je použitie slova „kajúcnosť“ v súvislosti s platbami do fondu. V zápisnici zaznieva myšlienka, že ak zbor „urobí kajúcnosť“ a zaplatí, sankcie môžu byť zmiernené. Toto je moment, pri ktorom sa teológ musí zastaviť. Pokánie v luteránskej cirkvi nie je finančný akt. Pokánie nie je úhrada dlhu. Pokánie nie je splnenie povinnosti voči systému. Augsburské vyznanie v článku XII definuje pokánie úplne inak: „Pokánie pozostáva z dvoch častí: jedna je skrúšenosť, to jest ľútosť nad hriechom, druhá je viera, ktorá vzniká z evanjelia a verí, že hriechy sú odpustené pre Krista.“ Nie je tam tretia časť: úhrada fondu. Nie je tam dodatok: administratívne vyrovnanie záväzkov. Pokánie je duchovná skutočnosť medzi človekom a Bohom. Nie medzi zborom a fondom.

Používať jazyk pokánia na opis finančnej disciplíny nie je len nepresné. Je to teologicky nesprávne. Lebo pokánie nemožno vynútiť. A už vôbec nie pod hrozbou straty duchovného úradu.

Voľba padá? Ale podľa koho?

Zaznelo tvrdenie: „Zákon hovorí, že keď počas roka nezaplatia, tak im padá voľba.“ Tu sa dostávame k jadru problému. Pretože podľa základného chápania luteránskej cirkvi voľba farára nie je produktom zákona. Je produktom povolania cirkevného zboru. Augsburské vyznanie v článku XXVIII jasne obmedzuje moc cirkevných predstavených: „Cirkevná moc má byť vykonávaná podľa evanjelia a nie podľa ľudských zákonov, ktoré by zväzovali svedomie.“

Ak sa dnes vytvára situácia, v ktorej administratívne ustanovenie ruší povolanie, ktoré vzniklo voľbou cirkevného zboru, vzniká vážne napätie medzi právnym mechanizmom a teologickým princípom. Pretože povolanie farára nie je vlastníctvom úradu. Je vlastníctvom cirkvi. A cirkev nie je definovaná fondom. Je definovaná evanjeliom.

Martin Luther nikdy nepovedal, že najväčším problémom cirkvi je nedostatok peňazí. Povedal, že najväčším problémom cirkvi je, keď stratí evanjelium. A evanjelium sa nestráca naraz. Stráca sa postupne. Malými krokmi. Malými posunmi. Malými kompromismi.

Najprv sa zavedie systém. Potom sa systém začne brániť. A napokon sa systém začne považovať za dôležitejší než to, čomu mal slúžiť. Toto je okamih, keď cirkev prestáva byť cirkvou reformácie. Nie navonok. Ale vo svojom vnútri.

Cirkev podľa luteránskeho učenia existuje tam, kde sa káže Božie slovo a prisluhujú sviatosti. Nie tam, kde je dosiahnutá „výkonnosť fondu“, ako zaznelo v zápisnici. Táto veta je možno najvýrečnejšia zo všetkých. Nie preto, že by bola vyslovená so zlým úmyslom. Ale preto, že odhaľuje posun myslenia. Cirkev nikdy nemerala svoju vernosť podľa výkonnosti fondu. Merala ju podľa vernosti evanjeliu. Fond môže byť prázdny a cirkev môže byť živá. Fond môže byť plný a cirkev môže byť duchovne prázdna. Pretože cirkev nežije z fondu. Žije z Krista. A Kristus si svoju cirkev nikdy nekúpil peniazmi. Kúpil si ju svojou krvou.

Keď cirkev zabudne, čím je, zostane z nej iba inštitúcia

Najväčšie nebezpečenstvo pre evanjelickú cirkev nikdy neprichádzalo zvonku. Neprišlo od cisárov. Neprišlo od režimov. Neprišlo ani od prenasledovania. Prišlo vtedy, keď cirkev začala zabúdať, čím je. Reformácia nevznikla preto, že cirkev nemala peniaze. Vznikla preto, že cirkev začala konať tak, akoby duchovné veci patrili tým, ktorí ich spravujú, a nie tomu, ktorý je ich Pánom.

Augsburské vyznanie v článku V hovorí jasne, prečo existuje cirkevný úrad: „Aby sme dosiahli túto vieru, ustanovil Boh úrad kázania, dal evanjelium a sviatosti.“ Úrad existuje preto, aby sa kázalo evanjelium. Nie preto, aby sa spravoval fond. Nie preto, aby sa trestali zbory. Nie preto, aby sa rušilo povolanie farárov, ktorých si cirkevné zbory slobodne zvolili. Úrad existuje pre evanjelium. Nie evanjelium pre úrad.

Ak sa tento poriadok obráti, cirkev síce zostane navonok zachovaná, ale vo svojom vnútri sa začne meniť na niečo, čo reformácia nikdy nechcela vytvoriť: na náboženskú inštitúciu, ktorá riadi, ale už neslúži.

Otázka dnes nestojí tak, či fond funguje. Otázka stojí tak, či cirkev ešte stojí na tom, na čom vždy stála. Na evanjeliu. Na slobode cirkevného zboru. Na povolaní farára zborom. Na Kristovi, ktorý je jedinou hlavou cirkvi.

Martin Luther napísal vetu, ktorá dnes znie znepokojivo aktuálne: „Cirkev je tam, kde sa káže Božie slovo, aj keby to bolo len medzi niekoľkými chudobnými veriacimi.“ Nie tam, kde je splnený finančný plán. Nie tam, kde je zabezpečená výkonnosť systému. Ale tam, kde je Božie slovo. A práve preto dnešná situácia nie je otázkou financií. Je otázkou vernosti. Vernosti tomu, čím evanjelická cirkev je. Alebo čím sa môže stať, ak na to zabudne.

M. Matejka

The post Cirkev nie je vlastníctvom biskupov. Je vlastníctvom Krista first appeared on Lutherus.

Žijeme veľmi pochmúrne dni. Vyčíňa Covid a veru mnohých sa dotkol veľmi bolestivo. Máme výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov a musíme konštatovať, že ako evanjelici vymierame. Za desať rokov nás ubudlo skoro 30 000. Pri pohľade na naše zbory nás tiež zviera pri srdci. Veď keď pomaly hlavnou náplňou práce v zbore je zaplatiť výpalné pre GBÚ, a to pod hrozbou zdvihnutého korbáča, je to ozaj smutné až bolestivé. Úpadok, znechutenie, sklamanie. Ani ja sa tomu neviem ubrániť. Mám k tomu ešte aj iný smutný dôvod. Dovoľte mi krátku spomienku.

Škola v Červenici fungovala, kým ju neprevzal Východný dištrikt

V Cirkevnom zbore ECAV Opiná sa diakonická práca naplno rozbehla už v roku 1990. Do diakonického tábora u nás pozýval Evanjelický posol už na jar 1990. Generálne presbyterstvo ECAV už len konštatovalo vznik Strediska Evanjelickej diakonie, ktoré neskôr dostala názov „Svetlo“. Až po nás vzniklo Ústredie Evanjelickej diakonie v Bratislave. Zápisnice zo zasadaní generálneho presbyterstva z týchto rokov to jednoznačne dokazujú. Práca bežala nepretržite. V diakonickom zariadení v Červenici bola zriadená Evanjelická pomocná škola internátna pre hluchoslepé deti – ako jediná na Slovensku. Cirkevný zbor v Opinej prepožičal budovu a jeho členovia odpracovali množstvo brigádnických hodín. Spolupráca so vznikajúcim ústredím diakonie vtedy bola veľmi dobrá, dokopy sme dali veľa nadšencov pre túto prácu.

Neskôr zriaďovateľské právomoci tejto školy prešli na Východný dištrikt a tu je začiatok úpadku. Osobne som bol iniciátorom a hlavným organizátorom medzinárodnej konferencie „Medicínske, pedagogické, sociálne a duchovné aspekty hluchoslepoty“ (2012). Mali sme prednášajúcich lekárov, pedagógov, sociálnych pracovníkov atď. z Maďarska, Česka, Poľska a, samozrejme, zo Slovenska. Neskôr sa už pre mňa nenašlo miesto v Rade školy pre hluchoslepé deti v Červenici. Vystriedal ma duchovný, ktorý tak rozumie hluchoslepote, ako ja výstavbe atómovej elektrárne. Neprekážalo mi to a zorganizovali sme aj druhú medzinárodnú konferenciu o hluchoslepote a plne sme ju podporili (Edukačné aspekty socializácie osôb s hluchoslepotou, 2017). Iniciatíva bola rozhodne naša. Z konferencií sme vydali zborníky. Čas bežal a naši špecialisti na pedagogiku na biskupskom úrade v Prešove to múdro viedli od desiatich k piatim.

V týchto dňoch ma úplne dorazila otázka, ktorá sa mi dostala do uší. Bola asi v tom zmysle, aký je rozdiel medzi našou školou v Červenici a osobitnou školou pre rómske deti v blízkej obci na území nášho zboru. Odpoveď je, že asi žiadny, v našom zbore to je verejné tajomstvo. Ozaj neviem, koľko hluchoslepých detí tam majú – a ako počúvam, tak sa zdá, že žiadne, sú tam zrejme len rómske deti, ktoré s hluchoslepotou nemajú nič spoločné. Choďte sa presvedčiť. Našich pracovníkov z cirkevného zboru v Opinej poväčšine poprepúšťali (aj manželky tých, čo školu budovali, a mali odborné skúsenosti) a škola „prekvitá“… Veľa zdaru.

Záhadná zmluva, ktorej pravosť je pochybná

Keď pozrieme na situáciu v cirkvi, nespravodlivosť, nezákonnosť, klamstvá, podvody, pošliapavanie základných práv cirkevníkov a úpadok na každom kroku pod záštitou biskupov I. Eľka, J. Hroboňa a P. Mihoča, tak nie jeden má chuť buchnúť dvermi a odísť. Ale bolo by to správne a kresťanské? Jeden brat z nášho zboru mi povedal takúto vetu: „Viem, že máš pravdu, ale teraz dujú také vetry.“

Asi je to pravda. Iný podobný názor. V televíznej relácii „Anjeli strážni“ jeden z hostí (generál – pilot) známej redaktorke povedal asi toto: „Statočnosť dnes vymrela, dnes vládne karierizmus. Podmienky na to vytvára, elita’, ktorá dnes vládne.“

V ECAV skutočne dujú zlé vetry a pod elitou vládnucich biskupov statočnosť vymiera a prekvitá karierizmus a lož. Takto hlboko ešte cirkev nikdy neupadla. Na čo myslím? Budem konkrétny.

Generálny biskup I. Eľko na Synode ECAV 2021 v Trenčianskych Tepliciach v správe predsedníctva uvádza záhadnú zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 10. 1. 2012, ktorá by vraj čiastočne bola zmiernila pokutu daňového úradu pre ECAV, keby mu bola predložená. Jej fotokópiu priložili k správe predsedníctva ECAV pre synodálov. Fakt je, že na túto zmluvu sa nikto dovtedy neodvolával a nikto o nej nevedel. Prečo? Keď som preberal úrad generálneho dozorcu, tak som prebral aj knihu zmlúv ECAV – a tam vôbec nie je uvedená! Takúto zmluvu som ani nepodpísal, ani neodovzdal našim nástupcom, lebo jednoducho nebola. Vydávam jasné svedectvo, že nebola a nie je v knihe zmlúv uvedená! Žiadna zo zápisníc z generálneho presbyterstva o tejto zmluve nehovorí, lebo zrejme neexistovala. Kde sa vzala? Pýtal som sa svojich predchodcov generálnych dozorcov, a tí vydali jasné svedectvo, že o nej nemajú vedomosť! Opakovane sa pýtam, kde sa vzala?

Verejne vyzývam brata I. Eľka, aby ukázal originál zmluvy, zdôrazňujem: originál, lebo je tu vážne podozrenie z podvodu. Treba preveriť jej pravosť. Nehrajme s falošnými kartami. Ukázať a overiť jej pravosť je absolútne nevyhnutné! Bratovi I. Eľkovi zasielam doporučený list so žiadosťou o sprístupnenie originálu zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov z 10. 1. 2012 (pred mojím nástupom do funkcie generálneho dozorcu).

Snaha o vyvedenie majetku z ECAV a súčasní konatelia Reformaty

Posledné dni sme zistili, že na liste vlastníctva majetku ECAV LV č. 3587 (Bratislava-Staré Mesto), ide o budovu bývalého internátu na Svoradovej 1, záhrady a zastavané plochy, je plomba vyznačená na základe V-1570/2022 – kúpna zmluva. Vlastníkom je vraj GBÚ ECAV, spravuje ju Reformata, s. r. o. Konatelia Reformaty (T. Hyben, P. Gärtner) o tom údajne nevedeli, už vraj konali a plombu chcú na katastri zrušiť. Pýtam sa, ako je možné, že bez vedomia vlastníka je tam plomba a na akú kúpnu zmluvu? Údajne Poľnoprofit (nájomca) zanikol koncom minulého roka a preniesol vecné bremeno na nájomcu Svoradov, s. r. o. Mimochodom, vecné bremeno vypršalo už pred rokom! Kto s majetkom cirkvi manipuluje? Dávam to do pozornosti celej evanjelickej verejnosti.

Teraz na tomto liste vlastníctva pribudla ďalšia plomba (Z-2007/2022, iná listina). Čo to znamená?! Vyzývam zodpovedných, aby sa vyjadrili jasne, podrobne a verejne! Nie kostrbato a všeobecne. Uvidíte, že cirkev o túto budovu príde, cirkevná mafia nespí. O tejto budove sa veľa popísalo, odkazujem napríklad na môj článok z Evanjelického posla z 12. júna 2019, str. 24 – 26. Veľmi, veľmi podozrivá je nielen táto záhadná plomba na LV,  ale pripomínam aj známu skutočnosť, že brat Ján Brozman na synode v Prešove v roku 2016 navrhol, aby majetok na Svoradovej ul. v Bratislave bol vyňatý zo správy Reformaty, nakoľko V. Daniš už nebol jej konateľom, a žiadal, aby budovy na Svoradovej prešli pod Kuratórium Beckovskej Viesky, ktorú ešte spravoval V. Daniš! Veľmi, veľmi podozrivé.

Keď konštatujem tieto veci, znova a znova mi znejú v ušiach slová spomínaného pána generála – pilota: „Statočnosť dnes vymrela, podmienky na to vytvára, elita’.“ Ja by som na margo súčasných konateľov Reformaty k tomu cez slzy v očiach dodal toto smutno-komické konštatovanie odpozorované zo života v ECAV týchto dní: „V minulosti, podpaľač a burič’ – dnes je, hasič – záchranca’ cirkevného majetku a hrdina.“ Skutočne zvláštna logika. Chalupu musím najprv podpáliť a potom hasím – a som hrdina. Takáto komédia sa môže diať len v ECAV.

Odíďte, biskupi ničiaci ECAV, nechceme vašu službu

Čo robiť? Ja znova a znova volám: „Evanjelici, zobuďte sa, ukradnú vám cirkev!“ Treba vám ešte viac dôkazov o manipulácii s cirkevným majetkom? Evanjelici, zobuďte sa, cirkev vám skutočne ukradnú a rozbijú. Nedovoľte to!

Prebehlo spomínané sčítanie ľudu. Ubudlo nás „len“ 30 000. Je to však poriadne zdvihnutý prst. Pozor! Nabudúce to môže dopadnúť oveľa horšie. Cirkev si musí priznať, zdôrazňujem: musí priznať, svoje pády. Tak robí statočný človek či organizácia, iba klamár a podvodník bude hriechy zakrývať a klamať ďalej, a to aj do očí. Príkladom pravého pokánia je Zacheus. Radi sa chválime osobnosťami, ktoré naša cirkev národu dala. Treba však povedať celú pravdu: máme aj veľmi temné osobnosti, temné stránky našej histórie. Sú medzi nami aj v ECAV, aj v jej štruktúrach zlodeji, klamári, podvodníci – špecialisti, smilníci, frajerkári, alkoholici atď. A to aj v luterákoch, aj s biskupskými krížmi, aj bez luterákov – bez rozdielu. Robíme z cirkvi peleš lotrov.

ECAV nutne, zdôrazňujem: nutne potrebuje radikálnu reformu. Nie naoko, ale skutočne. Nie novú záplatu na staré vrece – to je nezmysel. Hriech treba vyznať a opustiť, zbaviť sa ho. Biblia jasne hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1J 1, 9) Musíme byť radikálni.

ECAV potrebuje hriech vyznať, jasne ho pomenovať a opustiť. Len tak príde zmierenie, úľava a uzdravenie. To je najdôležitejšia reforma. ECAV potrebuje aj ďalšie reformy a som presvedčený, že po vyznaní hriechu a zmierení ich zvládne. Potrebuje reštrukturalizáciu v prvom rade hore, ale aj dole, a to účelnú, jednoduchú, šetriacu aj financie, prehľadnú. Nie účelovú, aby slúžila iba niekomu. Toto nie je zbytočná poznámka, viem, o čom hovorím! Cirkev potrebuje férové, jasné, čisté financovanie, prepracovanie cirkevnej ústavy a celého právneho systému. Potrebuje právo a spravodlivosť, slobodu. Úloh je veľa, s Božou pomocou máme na to, nebojme sa!

Bratia a sestry, s hluchoslepými a zdiskreditovanými biskupmi I. Eľkom, J. Hroboňom a P. Mihočom to nepôjde, spadneme do jamy. Sú veľkou morálnou záťažou pre ECAV. Obrazne povedané, nezačnime budovať demokraciu s pohlavármi komunistického režimu, je to nezmysel. Aj v štáte v roku 1989 muselo najskôr dôjsť k zmene na čele, potom nasledovali ďalšie zmeny. Inak spomínaní biskupi pôjdu do histórie s veľkou hanbou. Je čas odísť, nechceme ich ďalšiu službu. Dobrovoľný odchod im bude slúžiť ku cti.

Odkazujem vám, bratia biskupi, doprajte úľavu ECAV, doprajte slobodu, nutne to potrebuje. Neničte ECAV, nie je vaša ani nie je prostriedkom na vaše živobytie. Spamätajte sa. Aktéri podpisovej akcie vám to určite pripomenú a dajú jasne a hlasne najavo. O chvíľu vám zaklopú na dvere.

Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV

The post Evanjelici, zobuďte sa, ukradnú vám cirkev (3. časť) first appeared on Lutherus.

Obyčajná ľudská slušnosť chýba kandidátom na post generálneho biskupa ECAV na Slovensku Mariánovi Damankošovi a Ivanovi Trepáčovi. Obidvoch sme oslovili s otázkami do rozhovoru, aby sme vám ich, milí čitatelia, predstavili. Poprosili sme ich aj o to, aby nám odpísali, ak z akýchkoľvek dôvodov odpovedať nebudú. Nestalo sa. Ostali neslušne mlčať, ľahostajne, bez akejkoľvek úcty k evanjelikom, ktorí ich majú voliť. A hoci sú obidvaja seniorálni dozorcovia a mali byť 2. júla účastní na kandidačnej porade v Tenčianskych Tepliciach, za svojho protivníka Imricha Lukáča ruku nezdvihli.

Čo je to obyčajná slušnosť? Nie je to nič viac a nič menej než vedomie, že ľudia, s ktorými žijeme v jednom spoločenstve – či už je takýmto spoločenstvom rodina, obec, štát, alebo cirkev –, sú napospol hodní rešpektu a úcty, a to z najrozmanitejších dôvodov. Navonok sa rešpekt a úcta k blížnemu prejavujú tým, že vieme, aké sú normy správania v spoločnosti, v ktorej žijeme, ako vyzerá slušná a vecná diskusia, ako sa slušný človek vysporiadava s argumentáciou svojho protivníka. Prítomnosť či absencia tejto obyčajnej ľudskej slušnosti – aj v cirkevnom prostredí – formuje to, čomu hovoríme kultúra.

M. Damankoš a I. Trepáč sú kandidáti, ktorí cirkev nedokážu spájať, lebo už na začiatku svojej kandidatúri ju delia a rozbíjajú. Robia tak ešte pred zvolením do svojej funkcie. A robia to pre politické dôvody. Už na začiatku dejín stojí biblický príbeh, keď človek povstal proti človek, keď Kain zabil svojho brata Ábela, lebo dym jeho obete išiel inou cestou ako dym Ábela. Je to stará myšlienka, ale aktuálna aj v dnešnom civilizovanom svete a v cirkvi. Každý, kto verí v nejakú svoju Pravdu, myslí si, že má právo nenávidieť človeka, ktorá verí v „Pravdu inej továrenskej známky“. Čo dnes urobili zo sveta, z ľudí, z ľudskosti títo cirkevní „politici“, rozsievači nenávisti? Čitatelia, ktorí nie ste cirkevní „politici“, povedzte, nebol vaším prvým pocitom pri čítaní tejto správy pocit hanby, národnej a ľudskej hanby, hrôzy a úzkosti, že takáto udalosť je vôbec možná – a dokonca práve v cirkvi? Nezdalo sa vám, že vás to ponížilo a pokorilo? Vari sme zvieratá?

V takejto chvíli je nutné myslieť na spásu duší, nie na nenávisť, ktorá stojí v centre obidvoch kandidátov. Myslime na ňu. Zároveň vám odporúčame ísť k voľbám a odovzdať prázdny hlasovací lístok alebo kandidátov prečiarknuť. V obidvoch prípadoch vás sčítacia komisia musí započítať do výsledkov volieb. Ak tak neurobí, poruší cirkevnoprávne predpisy. A potom sa už len modlime. Všetko je totiž v Božích rukách. Sme presvedčení, že stojí za to byť dobrými a slušnými ľuďmi. Kristov kríž je nám znamením, že aj v neúspechu a ťažkostiach môžeme ísť po správnej ceste a Boh nás neopúšťa. Božia prítomnosť a láska neznamená automaticky úspech a šťastie. Aj v krížoch, áno, niekedy práve a až v krížoch je nám Boh bližšie než vo chvíľach, keď sa nám všetko darí. Naša nádej nie je v ľuďoch, ale iba v Bohu. A kto o Boha nestojí, ten sa o tú nádej pripraví sám.

Redakcia Lutherus

Marián Damankoš: chce, aby sa všetko dialo slušne, názorovými oponentami však pohŕda

Životopis kandidáta

Rodičia: Dušan Damankoš a Oľga Damankošová, rod. Matijová
Narodený: 15. októbra 1957 v Prešove

Krstený: 26. októbra 1975 v Ev. a. v. chráme v Sabinove

Konfirmovaný: 29. apríla 1990 v Ev. a. v. chráme v Sabinove

Manželka: Ivana Damankošová, rod. Peťková, evanjelička a. v. z CZ Brezno

Deti: Daniel (2006), Radka (2009), Martin (2012), Katarína (2017) sú pokrstení ev. a. v., v súčasnosti žiaci Evanjelickej základnej školy s materskou školou a Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove.

Vzdelanie: do 1990 Základná škola Jakubovany a Sabinov 1990 – 1994 Gymnázium, Konštantínova 2, Prešov
1994 – 1999 Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, odbor filozofia – dejepis
2003 udelenie akademického titulu „doktor filozofie“ (PhDr.)
2005 – 2006 študijný pobyt na Westfälische Wilheims Universität Munster v Nemecku a získanie certifikátu Zertifikat Deutsch als Fremdsprache – UNIcert Stufe II
2010 – udelenie vedecko-akademickej hodnosti „philosophiae doctor“ (PhD.)

Jazykové znalosti: angličtina a nemčina – aktívne aj pasívne

Pracovné skúsenosti: od 1999 pracujem ako učiteľ všeobecnovzdelávacích predmetov v Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove,
2005 – 2006 stal som sa autorom učebníc dejepisu pre gymnáziá Svetové dejiny I, II, III, ktoré na používanie odporúčalo Ministerstvo školstva SR,
2008 – bol som menovaný do funkcie riaditeľa Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove,
od 2009 som poslancom Prešovského samosprávneho kraja za okres Prešov a predsedom Komisie školstva, telesnej výchovy a športu pri Zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja, od 2007 som členom Generálneho presbyterstva ECAV (najprv ako náhradník, neskôr ako riadny člen), kde som sa primárne venoval školským otázkam a otázkam vzdelávania,
2007 – 2019 bol som predsedom Školského výboru ECAV, ktorý pod mojím vedením spracoval Koncepciu evanjelického školstva na obdobie 2010 – 2025, vypracoval nový zákon o evanjelickom školstve, koordinoval tvorbu novej generácie učebníc evanjelického a. v. náboženstva a 12 rokov pripravoval školské konferencie ECAV,
od 2010 prijal som poverenie Východného dištriktu na zriadenie Evanjelickej spojenej školy v Prešove, následne som bol menovaný do funkcie riaditeľa evanjelickej spojenej školy (gymnázium, základná škola, materská škola); v súčasnosti riadim kolektív 65 zamestnancov, mám skúsenosti s manažovaním viacerých europrojektov v oblasti vzdelávanie v celkovej hodnote viac než 600-tisíc eur, so správou a s rekonštrukciou budovy školy,
od 2015 som členom predsedníctva Medzinárodnej asociácie pre kresťanské vzdelávanie (International Association for Christian Educatiori), od 2016 som seniorátnym dozorcom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV, od 2020 som predsedom Generálneho hospodárskeho výboru ECAV.

Osobné stanovisko kandidáta na funkciu generálneho dozorcu ECAV

Predstupujem pred vás s pokorou, ale aj vďaka osloveniu bratov a sestier, ktorých názor si vážim. Som si vedomý, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku sa v súčasnosti nachádza na jednej z dôležitých križovatiek svojho dejinného vývoja a bude nesmierne náročné byť jedným z tých, ktorí budú, s pomocou Božou, ovplyvňovať jej smerovanie.

Môj príbeh viery sa začal a formoval až do ukončenia vysokej školy v sabinovskom cirkevnom zbore v Šarišsko-zemplínskom senioráte ECAV. Som vďačný za svojich rodičov, ktorí mi od raného detstva vštepovali vieru ako „Loida a Eunika Timoteovi“ (2Tim 1, 5). Prešiel som konfirmačnou prípravou a mládežníckym pokonfirmačným formovaním v živom cirkevnom zbore. V súčasnosti stojím v službe cirkevného zboru (zborový presbyter v Prešove), seniorátu (seniorátny dozorca ŠZS) aj generálnej cirkvi (do roku 2019 predseda školského výboru, generálny presbyter a teraz predseda generálneho hospodárskeho výboru). Prakticky celý svoj život pracujem v evanjelickej škole, a preto si dovolím ponúknuť svoje skúsenosti evanjelického učiteľa, historika, ale aj správcu cirkevného majetku. Sám seba považujem za Božie stvorenie a viera je určujúcim smerovníkom môjho uvažovania a života.

V našej cirkvi vidím veľký potenciál misijnej činnosti prostredníctvom vzdelávania asociálnej práce, ktorú vieme poskytovať ako službu tomuto svetu. Ako predseda celocirkevného Školského výboru ECAV som mal možnosť viesť tím ľudí, vďaka ktorým vznikli historicky prvé učebnice evanjelického náboženstva po roku 1989, vytvorili sme cirkevnú legislatívu v oblasti evanjelického školstva, založili tradíciu evanjelických školských konferencií a vytvorili základné východiská pre vznikajúce Edukačno-misijné centrum ECAV, ktoré bude, s Božou pomocou, požehnaním pre našu cirkev.

Mám trinásťročné skúsenosti so správou cirkevného majetku ako riaditeľ evanjelickej školy a aj na základe tejto skúsenosti vidím priestor na zlepšenie v spôsobe nakladania s majetkom našej cirkvi. Som presvedčený, že riešením je transparentný spôsob preukazovania spôsobu správy majetku, profesionalizácia správy vecí cirkevných, ale aj dôsledná ochrana záujmov našej cirkvi. Ponúkam systematickú prácu tam, kde je to potrebné, teda v cirkevných grémiách. Zároveň konštatujem, že naša cirkev potrebuje zásadné posilnenie kontrolných mechanizmov, ktoré eliminujú neefektívne nakladanie s naším spoločným majetkom a pomôžu vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery.

V rámci potreby zjednocovania činnosti cirkevných dozorcov chcem iniciovať systematické stretávanie sa so sestrami a s bratmi vo funkciách zborových, seniorátnych aj dištriktuálnych dozorcov. Som presvedčený, že pravidelná komunikácia, ale aj vzdelávanie v znalosti cirkevných a ekonomických predpisov zlepší stav našich vzťahov a významným spôsobom napomôže vytváranie dobrých vzťahov medzi neordinovanými predstaviteľmi cirkvi, ktorí sú druhým pilierom synodálno-presbyteriálneho systému ECAV.

Som pripravený plniť si aj neľahkú úlohu pri zabezpečení cirkevnej disciplíny a dodržiavania cirkevných predpisov. Som však presvedčený, že tam, kde sa veci dejú „slušne a v poriadku“ (1K 14, 40), je dodržiavanie pravidiel samozrejmosťou.

Svoju kandidatúru beriem ako ponuku svojich chariziem, ktoré som dostal od Boha cez rodičov, učiteľov a kazateľov, ktorí ovplyvnili môj život. Je to moja úprimná ponuka členom ECAV k úžitku a Pánu Bohu na slávu.

Marián Damankoš

Ivan Trepáč: tvrdí, že potrebujeme byť jednotní, na otázky redakcie však neodpovedal

Životopis kandidáta

Narodený: 16. apríla 1970 v Liptovskom Mikuláši

Pokrstený: 3. mája 1970 v CZ ECAV Liptovský Peter

Konfirmovaný: 25. mája 2008 v CZ ECAV Žilina

Manželka: Eva Trepáčová

Deti: Matej (25), Gabriela (18), Adam (16)

Vzdelanie: Vysokoškolské štúdium ll. stupňa VŠ som absolvoval v roku 1993 na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline, odbor kybernetika v doprave a spojoch so zameraním na spoje. Diplomovú prácu som napísal a obhájil v anglickom jazyku na tému Integrácia prostredia OS MS-DOS do prostredia OS UNIX – komunikácie.

Jazykové znalosti: Anglický jazyk – pokročilý (C1)

Služba v ECAV: Evanjelický cirkevný zbor a. v. Žilina
V roku 2009 a 2010 člen riadiaceho výboru organizácie osláv 400. výročia Žilinskej synody.
V rokoch 2011 – 2014 spoluorganizátor a moderátor nedeľných misijných podujatí O 5 minút 5.
V rokoch 2012 – 2018 presbyter zodpovedný za vonkajšiu misiu a zástupca vedúceho vnútromisijného výboru.
Od roku 2018 zástupca zborového dozorcu.
Aktívna služba v cirkevnom zbore podľa mojich obdarovaní, ako napr. spoluorganizátor stretávania mužov TUS; organizácia zborových dní ECAV Žilina; vedúci na detskom tábore ECAV Žilina; starostlivosť o sieť, web a IT infraštruktúru atď.
Od 19. októbra 2020 seniorálny dozorca TUS – príprava rozpočtu, štatútu, zastupovanie TUS v komunikácii s orgánmi štátnej správy.

Manažérske skúsenosti: Spoločnosť VARIAS, a. s., Žilina, Slovakia, odvetvie: IT služby
1995 – 2000, tímlíder oddelenia systémovej integrácie (cca 10 konzultantov)
2001 – 2007, podpredseda predstavenstva akciovej spoločnosti zodpovedný za systémovú integráciu a projektové riadenie
Spoločnosť VARIAS CZ, a. s., Olomouc, Czech Republic, odvetvie: IT služby
2004 – 2006, podpredseda predstavenstva akciovej spoločnosti a riaditeľ spoločnosti (cca 25 zamestnancov)
Spoločnosť S & T Slovakia, s. r. o., Bratislava, Slovakia, odvetvie: IT služby
2009 – 2018, manažér oddelenia Business Consulting and Development, Delivery Manager, Business Unit Manager (cca 40 konzultantov)

Záľuby: Rodina; domáca automatizácia/SmartHome; orientačný beh

Osobné stanovisko kandidáta na funkciu generálneho dozorcu ECAV

Keďže čítate tieto riadky, tak vám rovnako ako aj mne záleží na blahu a rozvoji našej drahej ECAV a tiež na napĺňaní misijného povolania, ktoré sme ako kresťania dostali, a to Mt 28, 19: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého…“ No na to, aby sme sa mohli sústrediť na tieto úlohy, potrebujeme byť ako Telo Kristovo jednotní. Nehovorím tu o násilnej snahe o jednotu, o pretvárke, o falošných kompromisoch ale o jednote „V službe evanjelia, spojení láskou Kristovou“ Fil 2, 22; 2K 5, 14a, čo je aj mottom Cirkevného zboru ECAV Žilina, kam patrím.

Žiaľ, stále sme zasiahnutí spormi a hašterením o veciach, ktoré sú síce súčasťou našej cirkvi, no podstata nášho snaženia je úplne inde. V tejto podstate verím, že sme jednotní a môžeme sa spolu a aktívne prihlásiť k napĺňaniu Vízie na 5 prstov s mottom S Kristom a spolu. Jej výzva Zvestovať, Slúžiť, Radovať sa, Bdieť a Podporovať je mi veľmi blízka a je pre mňa aj zhmotnením mojich túžob.

V poslednej dobe celé vedenie našej cirkvi venovalo mnoho času analýzam a návrhom riešení mnohých ťaživých bodov vo fungovaní našej cirkvi a majetkovoprávnych záležitostí. Preto budem venovať silu a energiu, aby sme tieto veci dotiahli a aby sme sa naozaj mohli sústrediť na napĺňanie nášho poslania, ako ho máme definované v Ústave ECAV už 100 rokov. A to všetko rozhodne, no v láske.

Niektorí si možno poviete, že nie som dosť „cirkevne kvalifikovaný“ a skúsený na službu generálneho dozorcu. A budete mať pravdu, lebo na túto pozíciu nie je škola. Mojou školou však je moja cesta s Pánom Ježišom s každodenným riadením Duchom Svätým, aby som použil obdarovania (ktoré verím, že má každý z nás, vďaka Bohu, rôzne) nie pre seba ale pre službu na Pánovej vinici. A ktoré obdarovania mám konkrétne na mysli? Dar spájať; počúvať ľudí okolo seba, ktorí sú často múdrejší; urobiť im cestu; sústrediť sa na veci budúce, no vyriešiť aj detail, keď je to potrebné; porozumieť aj čiernej zatratenej ovečke. Jedna z mojich čŕt je aj lojálnosť, a to nielen v práci, ale aj vo vzťahoch. Často prechádzame tmavým údolím a veci sa nám zdajú ťaživé a niektoré riešenia veľmi lákavé, no práve vtedy je ten čas obzrieť sa späť, vrátiť sa ku koreňom a k podstate, prečo sme tu, prečo nás Pán poslal po našich cestách. Vtedy sa k nemu musíme o to viac priblížiť, aby vyjasnil našu myseľ, aby sa naplnilo Mt 28, 20: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“

Zároveň vyznávam, že aj ja som hriešnym človekom. Často na prvýkrát nevypočujem Ducha radcu, občas sa nechám uniesť, keď slová predbehnú myseľ. No verím, že pokora musí byť súčasťou našich životov (ja rád hovorím, že u mňa to ide asi s vekom). Pokorní máme byť nielen na verejnosti, ale aj doma, v rodine. Vyznávať naše hriechy, odpúšťať si navzájom a ďakovať za všetky dobrodenia. Preto dovoľte na záver poďakovať sa Pánu Bohu, ktorý si ma našiel; mojej mame a otcovi, ktorí ma dali pokrstiť a vychovali ma; mojej manželke, ktorá mi pomohla porozumieť Božiemu volaniu a je mi veľkou oporou; mojim deťom za ich lásku; môjmu cirkevnému zboru ECAV Žilina za duchovné vedenie a prijatie.

Ivan Trepáč

The post Kandidáti, ktorí rozdelili cirkev už pred voľbami first appeared on Lutherus.

Čože som ja, aby som spoločenstvu ECAV na Slovensku predkladal, ako má fungovať? A predsa, nedá mi, aby som sedel so založenými rukami a pozeral, ako naša evanjelická, luteránska cirkev upadá; najmä duchovne, o potrebe pokorných a Pánu Bohu oddaných sluhoch a finančných zdrojoch ani nahovoriac. Vždy i teraz, keď ma tieseň oblápa, obraciam sa v modlitbe s dôverou k Trojjedinému Pánu Bohu. Tak i teraz.

Pane, daj nám svornú, bratskú lásku, aby sme sa navzájom znali a ctili ako bratia a sestry a aby sme sa mohli podobať Tebe, náš drahý Pane. Aby sme prosili za všetkých a za každého, ako dieťa prosí za druhé u svojho otca. Daj, nech si nikto z nás nevyhľadáva vlastný prospech ani nech nezabúda na Teba pre niečo iného, ale pomôž nám, aby sme odložili všetku nenávisť, závisť a svár, aby sme sa navzájom milovali ako pravé, pobožné Božie deti a aby sme tak svorne mohli hovoriť nie Otče môj, ale Otče náš. Amen.
Martin Luther

A tak, pomodlený a naplnený vierou, že Pán Boh ma vypočul, dovoľujem si vám, bratia a sestry, predložiť svoju úvahu, ako v cirkevnom zbore pokračovať ďalej, nanovo, ako by zbor a jeho členovia mali konať službu, nie moc, v zborovom spoločenstve, napĺňajúc svoje poslanie ako kresťania, aj ako by mali slúžiť darmi, ktoré dostali od Pána Boha.

To v konečnom dôsledku znamená dôsledné oddelenie zodpovednosti za duchovnú a hmotnú službu, trojstupňové riadenie (zrušenie dištriktov) a zastúpenie v službe na ktorejkoľvek úrovni spravovania a zastúpenia ordinovaných a neordinovaných nie paritne, ale podľa potrebnej odbornosti, nevylučujúc ostatných z diania, predkladania názorov a riešení.

C.1. Duchovná služba
C.1. 1. ZBOR

1. Pastorálna starostlivosť ako dielo lásky „úradnej cirkvi“
Zodpovednou osobou pred zborovým konventom za túto službu je zborový farár spolupracujúci s tými presbytermi a členmi zboru, ktorí sa podieľajú na duchovnej službe zboru.

Do tejto služby patrí

• služba slova,
• služba prisluhovania sviatostí,
• služba bohoslužobných výkonov – sobáše, pohreby,
• ďalšia služba ordinovaného vyplývajúca z úradu cirkvi,
• služba vnútromisijného výboru – deti, dorast, mládež, rodiny, spevokoly atď.,
• služba mediálneho výboru,
• služba ďalších výborov, ktoré si pre duchovnú prácu zriadi zborový konvent,
• služba zborovej diakonie,
• služba vzdelávania.

Očakávam hlavne pravidelné pastoračné návštevy ordinovaných predovšetkým u tých členov zboru, ktorí sú mimo akejkoľvek služby, a o ich prítomnosti na podujatiach zboru ani nehovoriac. Ak má ordinovaný kontakt s členom zboru len cez nedeľnú kázeň, prípadne biblické hodiny či ďalšiu svoju službu, je jeho duchovná opatera len nepatrná. Takže možno konštatovať, že si spolu s tými, ktorí sa na tejto službe podieľajú, neplní v prípade ordinovaného ordinačný sľub a v prípade ostatných sľub pri úvode do služby zboru.

Nie som povolaný, ani odborne – teologicky zdatný, preto ak si dovoľujem vysloviť vo veci duchovnej služby svoj názor, tak sa opieram o svoje skúsenosti práce v zbore. V súčasnosti nevidím nič dôležitejšie ako misiu pre tých členov zboru, ktorí sú síce v zbore evidovaní, ale v spoločenstve nie sú prítomní. Lenže misia je potrebná aj u tých, ktorí sme v nedeľu čo nedeľu v spoločenstve, ale mnohokrát len ako „konzumenti“, a nie ako slúžiaci. Preto viniť z toho, že stav zborov je úbohý, nemožno ani bývalý režim, ani súčasný, zo všetkých strán sa tlačiaci liberalizmus; kus viny nesie každý jeden z nás.

S týmto zlým stavom priamo súvisí aj akosi zabudnutá diakonická služba. Rozpad rodiny, podporovaný cez poprekrucované „ľudské práva“ a snaha mať všetko, čo reklama ponúka: byť majetný, znamená neúnosný tlak na medziľudské vzťahy, ktoré sa čoraz viac konajú cez tlačidlá – virtuálne, na spokojnosť tých, ktorí z toho majú profit. A tak blížny, i ten najbližší, musí ísť stranou. Ja predsa kvôli zostarnutej matke či ocovi nemôžem odísť zo zamestnania. Starostlivosť o dôchodcov je predsa vec štátu. Na nič nieto času, ani na poriadny pozdrav. Takže práce je nad hlavu, len ochotné ruky sú za chrbtom a ešte vykrútené od seba.

2. Vnútorná misia ako dielo lásky „neúradných združení“ uzatvorených na základe všeobecného kňazstva
práca cirkevných spoločenstiev, spolkov a združení na úrovni zboru

C.2. Správna a zastupiteľská služba (organizačná štruktúra)
C.2. 1. ZBOR

1. Konvent
Najvyššou spravujúcou a zastupujúcou vrchnosťou zboru je zborový konvent, pretože ide o zjednocovanie zhromaždenia veriacich v zbore.

2. Zborové presbyterstvo
Mimo rokovania konventu obmedzenou spravujúcou a zastupujúcou vrchnosťou je zborové presbyterstvo, v ktorom dochádza k dôslednému oddeleniu zodpovednosti za duchovnú a hospodársku službu zboru.

Obmedzenie je dané zborovým štatútom.

Členmi presbyterstva sú

1. zborový správca,
2. zborový farár,
3. kurátor,
4. účtovník,
5. pokladník,
6. predsedovia výborov,
7. predseda revíznej komisie,
8. predsedovia cirkevných spolkov na úrovni zboru –

títo z titulu funkcie – a ďalší členovia zboru, ktorých počet si zborovým štatútom určí konvent.

3. Správca zboru (zborový správca)
Mimo rokovania konventu a presbyterstva je obmedzenou spravujúcou a zastupujúcou vrchnosťou zborový správca, ktorý je aj štatutárnym zástupcom zboru.

V návrhu teda odstupujem od doterajšieho predsedníctva a navrhujem funkciu zborového správcu (namiesto zborového dozorcu), ktorý predsedá konventu i presbyterstvu, čím sa odstraňujú problémy pri prípadnom odchode farára zo zboru. Obmedzenie je dané zborovým štatútom.

Reprezentantmi zboru sú zborový správca v správnej, zastupiteľskej, hospodárskej službe a zborový farár v službe duchovnej. Ide o dôsledné oddelenie zodpovednosti za službu duchovnú a službu hospodársku.

C.3. Hospodárska služba
C.3.1 Zbor

Na zabezpečenie hmotného chodu zboru, cieľom ktorého je plynulá, bezpečná a Trojjediným Pánom Bohom požehnaná duchovná služba, zriaďuje si zbor hospodársku službu.

Za hospodársku službu zodpovednou osobou pred zborovým konventom je zborový správca, ktorý spolupracuje s kurátorom a s tými presbytermi a členmi zboru, ktorí sa podieľajú na hospodárskej službe zboru:

Do tejto služby patrí

• služba zborového úradu – administratíva, vedenie účtovníctva a pokladne,
• služba hospodárskeho výboru,
• služba ďalších výborov, ktoré si pre hospodársku službu zriadi zborový konvent.

C.4. Služba prípravy poriadkov, predpisov a nariadení (zákonodarná služba)
C.4.1 Zbor

Na úrovni zboru ide o službu prípravy zborového štatútu a ďalších, s prácou v zbore súvisiacich potrebných predpisov a nariadení, ktoré sú navrhované členmi zboru a presbyterstvom. Návrh spracováva presbyterstvo, ktoré ho predkladá na pripomienkovanie všetkým členom zboru a po zapracovaní a zdôvodnení neprijatých pripomienok takto upravený návrh predkladá konventu na schválenie.

C.5. Služba poriadku a kázne
C.5.1 Zbor

Pri zistení priestupku týkajúceho sa nerešpektovania A. konceptuálnej moci, jedinej, počiatočnej, absolútne neobmedzenej moci v cirkvi, ktorej Hlavou i nositeľom je Pán Ježiš, či porušenia B. kresťanského učenia – evanjelia Pána Ježiša Krista – člena zboru najprv napomína zborový farár alebo správca zboru, ďalej presbyterstvo a nakoniec zborový konvent. Konečným riešením je vylúčenie z ECAV na Slovensku. Pri priestupku týkajúcom sa člena zboru postaveného do úradu zboru sa pred vylúčením z ECAV použije zbavenie úradu konventom a až následne vylúčenie z ECAV.

C.6. Kontrolná služba
C.6. 1. Cirkevný zbor

Na kontrolu hospodárskej služby si zbor zriaďuje kontrolný výbor a osobitne deleguje kontrolu duchovnej služby zborového farára seniorátu.

Predpokladám, že uvedené služby by mali pokrývať všetko, čím by kresťanský zbor mal žiť a slúžiť, to všetko na slávu Božiu. Návrh považujem za otvorený a rád prijmem aj iný názor, ktorý by viedol k pokoju a láske medzi nami všetkými, na zlepšenie práce a bratsko-sesterského spolunažívania.

Otče nebeský, v mene Tvojho Syna Pána Ježiša Krista prosíme, požehnaj prácu tých, ktorí rozmýšľajú, ako službu v ECAV na Slovensku zlepšiť, a k tejto práci prispor Ducha Svätého. Amen.

Ospravedlňujem sa za nedostatok pri označení jednotlivých služieb v Lutheruse č. 19 – 20/2021, ktorý vznikol kopírovaním bez ďalšej mojej úpravy. Verím, že to nič neubralo na zrozumiteľnosti môjho príspevku. Za porozumenie ďakujem.

Ondrej Mrlian,
člen SEJ

The post Diskusia o novelizácii cirkevnej ústavy na pôde Slovenskej evanjelickej jednoty (6. časť) first appeared on Lutherus.

Evanjelická cirkev a. v. v minulosti zohrala v dejinách nášho národa výrazne pozitívnu úlohu. Vyšli z nej veľké osobnosti, na ktoré je náš národ hrdý a ani dnes na ne nezabúda. Lenže časy sa zmenili a ECAV sa dnes zviera v kŕčoch, je nedôveryhodná, upadajúca a ťažko rozdelená. Mnohí, zdôrazňujem mnohí evanjelici sa za ňu a jej dnešných predstaviteľov hanbia, nestíhajú sa čudovať nad životom, poriadkami a bezprávím v ECAV.

Na to sa nedá zabudnúť

Sme svedkami volania po náprave a tento hlas mohutnie. Do tohto stavu prišla správa ako blesk z jasného neba, že Ján Brozman, podvodne zvolený generálny dozorca ECAV, odstúpil. Čo na to povedať?

Spomínaný brat hovoril, že v našej cirkvi našiel Spasiteľa. Rozhodne si neosobujem právo byť sudcom, to patrí niekomu inému. Na základe faktov a osobných skúseností, žiaľ, musím vydať iné svedectvo. Všetci máme svoje pády, nedokonalosti, poklesky. Aj ja. No to, čo v našej cirkvi robil brat Brozman, na to sa nedá len tak zabudnúť. Som presvedčený, že ten, kto našiel Spasiteľa, takto konať nemôže. Ján Brozman bol dve funkčné obdobia (12 rokov) dozorcom VD, teraz vyše dvoch rokov nelegitímne zvoleným generálnym dozorcom ECAV. Vo všetkých voľbách zatajil, a to opakovane, že pre autohaváriu, kde zahynuli dvaja jeho kamaráti, bol odsúdený a na slobodu sa dostal na základe amnestie. Vo voľbách sa rafinovane vyhol údaju, že bol odsúdený. Podvádzal a tajil. To evanjelická verejnosť nevedela, zostala zdesená z tohto klamstva.

Havária sa samozrejme môže stať každému. Klamať a podvádzať sa však nesmie, je to hriech, oklamať cirkev. Počas celého obdobia chránil Reformatu, s. r. o. i hanebné nakladanie s majetkom Beckovská Vieska v réžii bratov Daniša a br. farára Mlynára. Robil všetko pre to, aby v cirkvi počas predošlého predsedníctva nastali iné poriadky. Bol jedným z iniciátorov vydávania smutne známych Reformačných listov, jedným zo zakladateľov H.E.L.P. aj Evanjelickej jednoty.

Zostáva ešte hluchoslepý generálny biskup

Slovenská evanjelická jednota mu nestačila, nestal sa totiž jej predsedom a ona (SEJ) rozhodne nebola ochotná robiť v cirkvi špinavú prácu. Jej ide o obrodu a obnovu cirkvi, všetka česť. Preto založil druhú Evanjelickú jednotu a tak máme vlastne dve – i keď tá Brozmanova veľa vody nenamútila. Zato Reformačné listy sa stali hlasnou trúbou v cirkvi na šírenie klamstiev a podvodov, na prekrúcanie faktov. Okrem iného nevysporiadal svoje členstvo so svojou materskou cirkvou…

To, že jeden z predsedníctva cirkvi odstúpil hovorí veľa, rozhodne nejde o obnovu cirkvi, o tú treba bojovať. Tá je ešte veľmi ďaleko. Zostáva ešte hluchoslepý generálny biskup Eľko. On na lož prikyvoval, zlo nevidel, nepočul, zlo kryl a treba povedať bez okolkov jasne a naplno – klamal. A naši ďalší dvaja biskupi, postihnutí hluchoslepotou, bratia J. Hroboň a P. Mihoč so svojimi dozorcami Ing. L. Pankuchom a Ing. R. Vinczeovou, v záujme zachovania svojej pozície, vôbec nie sú zárukou obnovy, oni vedia s pravdou a statočnosťou dobre obchodovať. Uvoľnený post sa dá ľahko nahradiť. Osobne si myslím, že ľahko nájdu človeka, ktorý „vie, kde je pravda“. Ten človek ju čiastočne už aj pomohol vyniesť na svetlo sveta, ale má chorú chrbticu… Za osobný prospech, obrazne poviem, nie je problém pre neho dobre vyjsť aj s Hitlerom aj so Stalinom, s Brežnevom aj s Gorbačovom. Smutný to vzor pre našich študentov i cirkev.

Čo robiť?

V prvom rade cirkev musí získať dôveru. Musí byť dôveryhodná. Jasne hovorím, nemôže byť pelešou lotrov. Musí dokázať, že to myslí skutočne vážne, že to nie je nejaká farárska či biskupská hra. Že chce byť soľou a svetlom pre náš národ tak ako v minulosti. To sa dá len dodržaním zásady hriech totálne priznať, vyznať a opustiť a sľúbiť nápravu. Ako vyzerá pravé pokánie? Učme sa od Zachea (L 19). S terajšími predstaviteľmi cirkvi to nepôjde. Sú veľkou morálnou záťažou pre ECAV. Ich pôsobenie v ECAV je pre mnohých odpudivé, neprijateľné. Nevideli, nepočuli i keď v cirkvi dochádzalo k závažným pokleskom. Majetok po nemeckých evanjelikoch i majetok po našich predkoch bol nevýhodne zdevastovaný, zneužitý aj nekresťansky „sprivatizovaný“ pred ich očami a to rozhodne nebol skutočný záujem cirkvi. A oni mlčali a mlčia! Za tým príde chudoba, uvidíte. Bola to lúpež storočia. Cirkev, ktorá sa takto správala k dedičstvu po našich otcoch, dôveru nemá, bez vyznania hriechu ju ani nezíska.

Duchovný stav úplne sklamal, česť výnimkám. Nevideli, nepočuli, nezaujímalo ich, čo sa deje. A naši farári chcú niekoho viesť do neba? Rozhľadený evanjelik sa nad tým desí. Je toto vôbec možné? Slepý chce viesť slepého. V uplynulých dňoch ma zaujali niektoré prečítané fakty. Uvediem dva z nich. V knižke čítanie na každý deň s názvom „Smieť žiť pre Krista“ v texte určenom na l. júna 2021 čítame, ako statočných študentov vylučovali z Teologickej fakulty pre ich horlivosť. Nie-
ktorí mlčali, ale boli aj statoční duchovní. Ozvali sa a doplatili na to, no oni takto konať museli. Prečítajte si to. V histórii cirkvi sme mali kladných hrdinov chvála Bohu viac. Aj pre nich a ich pamiatku treba oddeliť zrno od pliev.

Vydávať čierne za biele je tragikomické

Druhým zarážajúcim faktom je článok z časopisu Lutherus č. 22 ročník 3 na strane 25. Autor tu hovorí o udavačovi z čias ŠtB ako o „osobnosti“ ECAV. Cirkevníci dotyčného brata farára – autora článku totiž upozornili ako rozhlasová stanica Devín vydáva čierne za biele, lebo tak to zrejme odporučilo vedenie ECAV (Rádio Devín, Krajina duše, nedeľa 4. 4. 2021 – rozhovor s prof. emerit. biskupom J. Filom.) Nuž len tak pokračujte, bratia vo vedení ECAV, a dávajte nám takéto vzory. Uvedomte si, že tým vyprázdňujete naše kostoly, úžasne škodíte mládeži, cirkvi i dotyčným „osobnostiam“. Vydávať čierne za biele je skutočne tragikomické.

Na záver chcem pripomenúť slová z Listu Židom 11. kap. 30. verš: „Vierou padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní.“ Aj my v zápase o cirkev a jej charakter musíme vidieť nedobytné hradby, musíme ich obchádzať dlhých sedem dní. Sú medzi nimi dni mrazivé i horúce, daždivé i suché, ale treba vydržať. Evanjelici, vzmužte sa! Je to naša morálna povinnosť pravdu hájiť a za pravdu bojovať.

Imrich Lukáč, bývalý generálny
dozorca ECAV na Slovensku

The post Generálny dozorca Ján Brozman odstúpil. Ako ďalej? first appeared on Lutherus.

Jaroslav Mervart
predseda ASloZ Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Pôsobenie Jána Brozmana vo funkcii generálneho dozorcu ECAV hodnotím ako kontroverzné a problémové. A to od začiatku, od volieb, ktoré boli v tomto prípade spojené s manipuláciou podkladov, vyradením protikandidátov či neúplným informovaním evanjelickej verejnosti. Veľmi negatívne z pohľadu ECAV hodnotím postoj Jána Brozmana k Reformate, ktorý bol podľa môjho názoru dlhodobo nesprávny, subjektívny a pre cirkev škodlivý. Vzhľadom na to, že za posledné roky tento názor zastával ako generálny dozorca ECAV, tento názor sa zároveň stal aj názorom širšieho vedenia ECAV, a teda zaťažil cirkev nevyznaným hriechom, ktorý ju ničil. Aj preto vznikla Asociácia slobodných zborov, aby poukazovala na tieto zlyhania a ponúkala riešenia, ako sa z tejto situácie dostať. Lenže tí, ktorí mali problém s pokáním a nápravou, túto pomoc odmietli a namiesto toho začali prenasledovať členov a sympatizantov Asociácie. A tu sa znova „predviedol“ Ján Brozman, ktorý sa ako generálny dozorca osobne snažil o spochybnenie Asociácie na úrade v Prešove aj v evanjelických zboroch, nenávistnou mediálnou kampaňou, súdnymi žalobami a pod. Ľudia v cirkvi boli zastrašovaní, vyhadzovaní z výborov za svoj názor, za svoje ústavné právo združovať sa! Ale ako sa hovorí, ak vás ľudia chvália, určite niečo robíte zle; ak vás prenasledujú, tak ako kresťania tiež viete prečo: Mt 5, 10 − 12.

Táto snaha Jána Brozmana obhájiť neobhájiteľné ECAV veľmi poškodila, pretože tu bol často uprednostnený záujem tretích strán pred záujmom cirkvi. Či už išlo o snahu ovplyvniť súdne spory s bývalými konateľmi či účtovníčkou, o sporné personálne nominácie, o blokovanie vyšetrovania majetkových káuz, šírenie klamstiev so zámerom obhajo-
by bývalých konateľov, znovuprijatie Vladimíra Daniša do Reformaty a pod. Do týchto aktivít bol Ján Brozman často priamo zapojený, resp. sa diali s jeho tichým súhlasom. Vrcholom drzosti bolo ignorovanie plnenia uznesení Synody 2019 týkajúcich sa Reformaty, čo predstavuje nebývalý precedens, ale najmä hanbu pre evanjelickú cirkev! Aj preto sme sa v Asociácii slobodných zborov po synode 2020 vrátili k rekapitulácii
(ne)riešenia káuz spoločnosti Reformata. Aby sa naplno ukázalo, že tie vysvetlenia, ktoré sme počuli, nič nevysvetľujú, a tiež to, že veľa káuz nebolo vysvetlených vôbec!

A to ešte nebolo všetko. Táto cirkev, ktorá si nedokázala urobiť poriadok s minulými kauzami, ktorá neurobila nič, resp. minimum pre elimináciu plytvania, ktorá nedokázala dotiahnuť projekt reštrukturalizácie cirkvi, ktorá zlyhala pri identifikácii iných zdrojov príjmov − táto cirkev sa rozhodla celé bremeno financovania cirkvi preniesť na zbory! Bez riadnej diskusie so zbormi, bez adekvátneho vysvetlenia či zdôvodnenia, bez serióznych podkladov. Narýchlo prijatý zákon je zároveň v rozpore s viacerými článkami cirkevnoprávnych predpisov, a čo je kriticky dôležité, chýba štatút fondu! Mizerná príprava bola v tomto prípade kompenzovaná agresívnym prístupom a zastrašovaním cirkevných zborov, čo celú situáciu v cirkvi ešte zhoršilo! Dlhodobým problémom ECAV je tiež chýbajúca nezávislá a efektívna kontrola, a to nielen vo vzťahu k ECAV, ale aj k Reformate, Evanjelickej diakonii atď. Aj kvôli tomu politika nového vedenia ECAV po roku 2018 mohla nadobudnúť také obludné rozmery, ako to vidíme dnes! Snaha o koncentráciu moci cez (našťastie) neprijatú právnu reformu a sťahovanie finančných zdrojov do neefektívne fungujúceho centra smeruje k vytvoreniu hierarchickej štruktúry, ktorá je evanjelickej cirkvi cudzia!

Za uplynulé dva roky sme sa stali cirkvou netransparentnou, neprehľadnou a neefektívnou, ktorá nevedela podložiť ani potrebu vytvorenia fondu zabezpečenia, ani dodať synodálom informácie o hospodárení Reformaty od roku 2019… V cirkvi sa vytratila demo-
kracia, právo na názor, vecná a odborná diskusia, ale aj transparentnosť a sloboda, ktorou sa ako veriaci kresťania tak radi chválime.

Takže nič od volieb, ktoré prebehli v roku 2018, chváliť nebudem. Pod vedením Ivana Eľka a Jána Brozmana sa stráca charakter a hodnotové zameranie ECAV, a to sa nedá kompenzovať nezvládnutou výmenou niekoľkých okien či opravou dvoch bytov! Celý proces úpadku bol dobrý len na jedno: mohli sme spoznať charaktery a tiež to, komu na cirkvi naozaj záleží!

Prof. Bohumil Kováč
architekt

Abdikáciu Jána Brozmana vnímam ako logické riešenie situácie, ktorá pred časom viedla k jeho zvoleniu. Preto ju prijímam pozitívne, a to aj z toho hľadiska, že na jeho mieste by som sa do takej funkcie ani neponúkal a ani by som takú ponuku neprijal bez toho, aby som jasne nedeklaroval svoj vzťah rímskokatolíckej cirkvi a nepotvrdil tak jednoznačnosť vzťahu k ECAV. Neprijal by som nomináciu v situácii, ak by boli moji protikandidáti nespravodlivo a, dá sa povedať, účelovo a protiprávne vylúčení − o také víťazstvo vo voľbách by som nestál. Lebo tu nejde len o ľudí, ale ide najmä o ich volebné programy a vízie, ktoré chcú cirkvi ponúknuť. O to boli, resp. sa nechali ukrátiť aj tí voliči, ktorí na takúto inscenáciu pristúpili.

Mňa nevyrušoval spôsob, ako sa p. Brozman postavil k svojej bezúhonnosti. Nepovažujem totiž za kresťanské slovičkárením „nebol − nie som“ (aj keď právne dôležitým) mu pripomínať niečo, čo sa môže stať každému a čo mu určite spôsobilo celoživotnú traumu. Verím, že ide o úprimnú sebareflexiu, za ktorou nestoja zdravotné problémy alebo niečo, čo nikomu neprajeme.

Ján Meňky
evanjelický farár v CZ Michalovce

Niektorí obviňujú ASloZ z toho, že kvôli nej sa generálny dozorca, zvolený v zmanipulovaných voľbách, vzdal. Mnohí v ASloZ by sme boli hrdí, keby to bola pravda. Nie je to pravda. Bývalý generálny dozorca ECAV bol človekom, podľa mojich skúseností, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Využíval ľahostajnosť a zbabelosť evanjelickej väčšiny a prostredníctvom Reformaty, s. r. o., si robil svoj biznis a pracoval na rozklade ECAV. Keď sa pozrieme na súčasné cirkevnoprávne predpisy a porovnáme ich s našimi symbolickými spismi, môžeme konštatovať, že svoju úlohu splnil veľmi dobre. S pomocou J. Bunčáka a osobitného senátu zaviedol do ECAV pápežskú nedotknuteľnosť a vo svojej funkcii sa stal nedotknuteľným − v rozpore s Božím slovom, ktoré nás vyzýva, aby sme sa napomínali v Ježišovi Kristovi.

On už nepotreboval napomínanie. Len jemu rovný ho totiž mohol napomenúť − a v súčasnej „hierarchii“ ECAV nemal rovného.

Málokto vie, že ešte ako nečlen ECAV sa stretával s nebohým biskupom VD Júliusom Filom st., ktorý na stránkach nie evanjelickej cirkevnej tlače vyznával svoj vzťah k panne Márii a dehonestoval evanjelických kňazov odpoveďou na otázku, prečo sa nemodlia k panne Márii. Snahy Júliusa Fila ml. transformovať ECAV späť k predreformačným formám, štruktúre a obsahu sú zdokumentovateľné a mnohým známe.

Obsadenie funkcie hovorkyne ECAV osobou, ktorá roky pracovala v predreformačnej cirkvi a má problém s evanjelickým pojmoslovím a má také silné väzby na inú cirkev, že generálny biskup ECAV káže na najväčšie evanjelické sviatky z kaplnky, kde za ním je kríž a telo Pána Ježiša Krista zastreté fialovým plátnom, bývalému generálnemu dozorcovi neprekážalo. Práve naopak. Neviem, ako je to v inej cirkvi, ale viem, že v ECAV je ukrižovaný Kristus v centre našej pozornosti, veď sa za nás obetoval na kríži, kde môžeme vidieť Jeho nepochopiteľnú lásku. O čo išlo a ide generálnemu biskupovi, ktorý si tak rozumel s dnes už, chvála Bohu, bývalým generálnym dozorcom? O ekumenický pohyb smerom späť, do predreformácie?

Bývalý generálny dozorca svojím zotrvávaním v dvoch konfesiách zohral v tomto pohybe späť svoju úlohu a bol J. Filovi, manipulujúcemu I. Eľka, k dispozícii.

Nedokázal ani evanjelicky myslieť, ani evanjelicky konať. Demokratické zmýšľanie vlastné ECAV mu bolo cudzie. Dokazoval to v mnohých situáciách. Pri výberovom konaní a nakoniec na generálnom presbyterstve, keď mu išli zobrať Reformatu, s. r. o., ktorá už do konca marca 2021 podľa uznesenia synody mala prejsť pod inú správu.

Bývalému generálnemu dozorcovi záležalo jedine na Reformate, s. r. o. Kvôli získaniu kontroly nad ňou prebehli zmanipulované voľby. Všetci kritici boli odstránení počas kandidácie. Paradoxom je, že práve tí, ktorí ho roky držali a na verejnosti sa ho zastávali, ho nakoniec podľa mne dostupných informácií obvinili z robenia špinavej politiky v ECAV. Neviem, ako sa vysporiadajú s doterajším spolupáchateľstvom a s paragrafmi, ktoré sa k tejto trestnej činnosti vzťahujú.

Bol zásadne proti všetkému, čo predkladalo bývalé predsedníctvo. Všetky dobré veci, ktoré boli predkladané, negoval. Nový volebný zákon. Postavil sa a vrátil to roky dozadu. Volíme dnes podľa neho. Akadémia vzdelávania. Celý koncept bol pripravený. Dotyčný bol zásadne proti. Na synodách návrh neprešiel.

Diakonia ECAV, ktorá dostáva 224 000 eur a posiela 0,00 eur svojim strediskám, sa stáva po Reformate, s. r. o., ďalšou kauzou. Táto bola tiež pod ochranou Brozmana a nekontrolovateľná.

Čo urobil dobre? Dobre urobil, že odstúpil, žiaľ, neskoro. A čo bude s jeho sľubmi, keď na konferencii o finančnom zabezpečení cirkvi v Prešove nasľuboval duchovným, ako sa o nich postará? Už sa postaral.

V celom tomto dianí vidím Božiu milosť. Pán Boh nad ECAV nezlomil svoju palicu. Niečo sa deje. Je na našej „čujnosti“, ako sa k tomu postavíme, ako sa postavíme za vieru, za ktorú naši predkovia trpeli a zomierali. Ako sa rozpomenieme na svoj konfirmačný sľub.

Viktor Čop
bývalý člen predstavenstva Tranoscia, a. s., člen Revíznej komisie ASloZ

Spôsob, akým Ján Brozman abdikoval na funkciu generálneho dozorcu − mám na mysli skutočnosť, že nepokladal za potrebné oboznámiť širokú evanjelickú verejnosť s dôvodmi svojho rozhodnutia, nevybočil z rámca dlhodobého správania sa pána Brozmana na pôde cirkvi.

Je to smutné, pretože v evanjelickej cirkvi má nielen svojich kritikov, ale aj priaznivcov, ktorí by si iste zaslúžili vedieť dôvod, ktorý ho viedol k tomuto rozhodnutiu. Osobne som toho názoru, že by svoje rozhodnutie nemal zahaľovať rúškom tajomnosti, nech by tie dôvody boli akékoľvek, či už by išlo o osobné dôvody, pracovnú vyťaženosť, prípadne zdravotné problémy, možno aj sklamanie či nezvládnutie funkcie a pod. Tento tajomný postoj len naďalej prehlbuje napätie v cirkvi, pričom pomenovanie skutočných dôvodov na verejnosti by spôsobilo úľavu i jemu samotnému, opakujem, nech by to bol akýkoľvek dôvod.

Sledujúc vývoj situácie v cirkvi, bolo len otázkou času, kedy dôjde k takémuto rozhodnutiu. Od kontroverzného nástupu do funkcie spôsobeného nelegitímnymi voľbami cez neprimerané mocenské správanie, napríklad pri preberaní vedenia Tranoscia, odstraňovanie názorových oponentov v GP či GHV, nezvládnutá kauza Reformata, spustenie mnohých žalôb na bývalé vedenie Tranoscia a šéfredaktorku EPST, nepodarená reforma financovania – miezd farárov, nesplnené, ba až pošliapavané vlastné programové ciele prezentované ako Charta 2017, cez eskaláciu konfliktov v cirkvi vedúcich až k vnútornému triešteniu, končiac otvoreným atakom najmä na osoby pôsobiace v Asociácii slobodných zborov či sympatizujúce s ňou. Iste za týmto všetkým nestál sám, no bol v tom rozhodne jedným z hnacích motorov.

Nemožno J. Brozmanovi uprieť snahu, že chcel urobiť na poli cirkvi niečo pozitívne a iste by sa dalo o tom tiež čo-to napísať. Zanechal vo mne pomerne pozitívny dojem najmä ako dozorca VD v prvom volebnom období. Cesta na pomyselný vrchol – do funkcie generálneho dozorcu ECAV – mu však nepriniesla požehnanie. Pre cirkev už vôbec nie.

Prajem J. Brozmanovi predovšetkým dobré zdravie, Božie vedenie v ďalšom živote a pokoru, ktorú potrebujeme všetci, aby sme skrze Kristovo milosrdenstvo videli seba a rovnako tak hľadeli na seba navzájom.

Miroslav Klíma
člen Správnej rady ASloZ

Čo urobil Ján Brozman dobre? V nahote nám ukázal stav Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, či už to bolo v pozícii dozorcu Východného dištriktu alebo generálneho dozorcu.

Ukázal, čo dokáže sila vôle – chcieť sa presadiť a kariérne postúpiť, ukázal, ako odstrániť z cesty svojich potenciálnych protikandidátov. Ukázal, ako obhájiť Reformatu cez Reformačné listy tvrdiac, že elektronické účtovníctvo bolo vydané kompletne, čo sa dodnes nestalo (bola sprístupnená iba časť). V nahote nám ukázal, ako chceme byť všetci dobrí – pekní, príklad bratskej lásky, ako to má byť medzi bratmi a sestrami vo viere. Len nikomu nič nevytknúť, na nič nepoukázať, aby sa to niekoho nedotklo! A výsledok je tu! Ja chcem mať svoj pokoj. Chcem ísť do kostola, pomodliť sa a ostatné ma nezaujíma! Ježiš Kristus prišiel na tento svet, aby slúžil všetkým a obetoval sa za nás. Ale my? Slúžiť? Kajať sa? Nie! To sa už dnes nenosí. Je doba podnikania a biz-
nisu. Treba to využiť, pokiaľ sa dá! Čo urobil zlé? Na to si Ján Brozman ako abdikovaný dozorca musí odpovedať sám! A nielen on! Platí to aj pre nás všetkých, čo robíme dobre a čo zle!

Viera Peštová
pedagogička

Žiadalo by sa zvolať: Konečne! Len sa čudujem, že to trvalo temer tri roky. Myslím si, že za ten čas na tomto poste neurobil nič pozitívne, a čoho sa mal strániť a čo nemal tak konať, ako nesprávne konal, to by bolo hádam málo na tento papier popísať. Poznáme to všetci.

Vďaka nášmu Lutherusu, ktorý nás o dianí pravdivo informoval aj informuje! Som presvedčená, že okrem iných, nám však možno neznámych okolností, prispeli k abdikácii aj úprimné volania v modlitbách, aby sa naša cirkev od takých ľudí očistila. Vždy, keď som čítala články na danú tému od redaktoriek, od Imricha Lukáča a ďalších, oprávnene informujúce a spravodlivo a kriticky posudzujúce terajšie vedenie cirkvi, som osobne cítila, že raz k odstúpeniu terajšieho vedenia musí dôjsť z vôle Božej. Zvlášť to bolo cítiť v závere každého článku od Ondreja Mrliana. Ďakujem vám všetkým za to! Teda, ešte možno treba očakávať ďalšie abdikácie?! S prianím zdravia a s prosbou o veľa Božej milosti pri vašej vzácnej práci v redakcii pre nás evanjelikov.

Ondrej Mrlian
člen SEJ

Abdikácia – vzdanie sa úradu nielen ako pojem, ale ako výzva, dnes na našej politickej scéne je na dennom poriadku. Svedčí to o úplnom mravnom rozklade spoločnosti, o strate morálky, tej, ktorá je ako zákon daná skrze Mojžiša samotným Pánom Bohom. Žiaľ, že ten úpadok neobišiel ani našu Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku. To množstvo zášti, nenávisti, zloby, podvádzania, osočovania, sprenevery atď. nemohlo a nemôže obstáť pred tvárou Trojjediného Pána Boha bez následkov. Napadnutí sme chorobou ľahostajnosti, veď – opakujem to donekonečna: deväťdesiat percent evidovaných členov cirkvi je mimo jej diania a nikoho to netrápi. Ani ordinovaných. Keby mali byť odmeňovaní podľa počtu duchovne zaopatrovaných, tak by si zaslúžili desatinu z toho, čo dnes dostávajú, a nie sa handrkovať, či majú byť zaradení do tej alebo onej tarifnej triedy, a už vôbec by nemali hovoriť o minimálnej mzde. Aký je duchovný obraz ľudu Božieho, taký je i obraz jeho predstavených. A preto vzdanie sa úradu dozorcu Jána Brozmana ma neprekvapuje, len potvrdzuje môj názor: „Každý dopadne tak, ako koná. Ak konáš v pravde, pravda zostáva v tebe, ak sa pravdy nedržíš, tá od teba odíde a ty ponesieš následky!“ Žiadne vzdanie sa úradu v cirkvi ma nemôže tešiť a ani vzdanie sa úradu generálneho dozorcu Jána Brozmana ma neteší.

Spomínam si na jedno stretnutie mužov Východného dištriktu uskutočnené na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vtedajší dozorca VD Ján Brozman vo svojom príhovore poukázal na potrebu vzájomného napomínania sa. Potešil som sa tejto jeho výzve, veď to je a zostáva ako povinnosť napísaná i v Písme: „Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.“ (1Tes 5, 11) Alebo: „Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata.“ (2Tes 3, 15) Keď som, vidiac spory v cirkvi, tak učinil i písomne, zmeneného konania, ale ani odozvy som sa od nikoho, ani od Jána Brozmana, nedo-
čkal. Tieto slová, to nie je súd, to je bolesť, ktorou žijem v cirkvi dlho, dlho prosiac Pána Boha, aby túto bolesť zo mňa sňal.

Toto, po posledných voľbách prvé zloženie úradu, vyvoláva vo mne otázky: Ako ďalej? Je cesta, ktorou sa vydala skupina bratov a sestier pred poslednými a po posledných voľbách do vrcholných orgánov cirkvi žehnaná Trojjediným Pánom Bohom? Nie je to od Neho trest za naše roztržky, ruvanie sa o moc namiesto pokornej služby?

Darmo som, kým mi to bolo umožnené, vyzýval na stránkach Evanjelického posla spod Tatier k zmiereniu. Hluchota a slepota, tak ako súčasný stav v ECAV pomenoval bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč, ovládla tých, čo sa dostali aj nedobrým spôsobom k moci v cirkvi, po ktorej tak túžili, že zabudli, že práca v cirkvi je službou.

A ešte jedna spomienka. Vraj Jánovi Brozmanovi nebolo umožnené za bývalej redakcie uverejňovať svoje názory v EPST. A čo súčasná redakčná rada EPST? Vari uverejnili aspoň jeden môj príspevok? Na moju otázku, prečo sa tak deje, ani „bú“. O čom to svedčí? Pre mňa je to odpoveď: „Ty nie si náš!“ Svedčí to o morálnej a mravnej úrovni tých, ktorí namiesto služby držia v rukách opraty moci. Vzdanie sa funkcie generálneho dozorcu Jána Brozmana považujem len za smietku z toho, čo všetko nám treba z Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku vyzametať. Nie človeka, ale spôsoby, ktoré nás delia a sužujú, ktoré nás trápia a nivočia na radosť mnohých a satana predovšetkým.

Trojjediný Bože, prosím, zľutuj sa nad nami a vyveď nás na Tvoju cestu. Amen.

Ján Holčík
bývalý generálny dozorca ECAV a čestný predseda SEJ

„Akou zbraňou bojuješ, takou zahynieš!“ Toľko k abdikácii generálneho dozorcu Brozmana. Oznámenie o jeho abdikácii ma prekvapilo, ale prijal som ho so zadosťučinením. Poznal som J. Brozmana niekoľko rokov, a tak môžem hodnotiť jeho pôsobenie v cirkvi. Vždy bol aktívny, čo som zo začiatku hodnotil pozitívne. Aktivity pôsobenia v orgánoch cirkvi si priniesol z dlhoročného pôsobenia dôstojníka v Armáde SR, kde mu tiež záležalo na kariérnom postupe. Pre svoj cieľ dosiahnuť cieľ sa vždy spájal s ľuďmi, ktorí ho podporovali. Takými boli aj emeritný biskup Sabol a bývalý riaditeľ Reformaty a bývalý dištriktuálny dozorca Daniš, rovnako ctižiadostiví a neštítiaci sa presadiť sa bez ohľadu na etiku a morálku. Ján Brozman pre svoju ctižiadosť dostať najvyššie postavenie v cirkvi, generálneho dozorcu, morálne zlyhal. Pri kandidatúre a voľbe klamal a zamlčal predchádzajúcu činnosť, nešťastnú autonehodu s usmrtením viacerých osôb a svoje odsúdenie, ani nepreukázal ukončenie členstva v rímskokatolíckej cirkvi. Jeho pôsobenie vo funkcii generálneho dozorcu, vystupovanie v orgánoch cirkvi a na evanjelickej verejnosti spôsobilo v cirkvi traumu a rozvrat. Možno poslúžil tomuto cieľu, preto mohol odísť!

Michal Zajden
farár v CZ Banská Bystrica-Radvaň

Osobne nášho nateraz posledného generálneho dozorcu nepoznám. Dvakrát v živote, na stretnutí evanjelikov v Lučenci a neskôr v Spišskej Novej Vsi, sme si podali ruky a povedali pár zdvorilostných fráz. Pravdepodobne, keby som ho stretol na ulici, asi by som popri ňom prešiel bez pozdravu. Nie preto, že by som ho ignoroval, ale preto, že jeho tvár vídavam iba na fotografiách v cirkevných časopisoch. Všetko, čo o ňom viem, sú sprostredkované informácie. Na jednej strane jeho priaznivci o ňom hovoria ako o obrátenom, znovuzrodenom kresťanovi, ktorý miluje Pána Ježiša a nosí v srdci túžbu po duchovnej obnove evanjelickej cirkvi. Na druhej strane jeho kritici ho označujú za človeka, ktorý je príčinou konfliktov a rozbrojov v našej cirkvi, lebo odmieta riešiť závažné finančné kauzy, ktoré už niekoľko rokov kvária našu cirkev.

Viem, že bol dvanásť rokov dištriktuálnym dozorcom VD. Nuž, je na našich bratoch a sestrách z tohto dištriktu, aby vydali svedectvo, čo urobil, alebo, naopak, čo pokazil v tejto funkcii. Ja osobne som za dva a pol roka jeho úradovania v najvyššej laickej funkcii, v našej cirkvi, nezaznamenal, že by urobil nejaké zásadne rozhodnutia či skutky, o ktorých by sa hovorilo: Toto je agenda generálneho dozorcu. Toto je vec, ktorá je jeho srdcu blízka a ktorú chce presadiť, aby kráľovstvo Božie mohlo medzi nami rásť.

Keďže som však nemal príležitosť vidieť jeho prácu zblízka, je to iba môj subjektívny pohľad. Možno napokon samotný fakt, že generálny dozorca osobne nezasahoval do života nášho zboru, treba hodnotiť pozitívne.

Je o ňom známe, že pri autonehode spôsobil smrť nevinného človeka. Škoda, že nám nedovolil, aby sme s ním toto ťažké bremeno mohli niesť. Podľa mňa by to bolo nielen na jeho prospech, ale aj na prospech celej cirkvi. Veď nikto nie je bez chýb a nikto nie je neomylný.

Chcem našej evanjelickej cirkvi popriať, aby sa generálnym dozorcom stal človek, ktorý bude konať transparentne. Vždy bude mať na zreteli prospech cirkevných zborov. Prehodnotí výšku finančných odvodov z cirkevných zborov. Nebude otáľať s finančným vyúčtovaním, ktoré po schválení synodou bude zasielať cirkevným zborom. Nebude mať problém každú jednu položku zdôvodniť. Zasadí sa za zrušenie EIS-u, ktorý je v súčasnej podobe, podľa môjho názoru, v rozpore so štátnymi zákonmi a pre evidenciu cirkevných zborov je úplne zbytočný.

Jednoducho, modlím sa, aby to bol človek, ktorý má osobný vzťah k Bohu a ktorý koná tak, že ak ho niekto obviní, že koná v rozpore s dobrými mravmi a kryje nejaké machinácie, bude to vedieť hravo vo verejnej diskusii vyvrátiť.

Anna Drobná
bývalá generálna právna zástupkyňa ECAV na Slovensku

Abdikáciu Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu prijímam s veľkou úľavou. Považujem za veľkú hanbu našej cirkvi, keď na jej čele stál človek registrovaný ako člen rímskokatolíckej cirkvi, ktorý nie je schopný, ak je naozaj presvedčený evanjelik, urobiť o tom aj formálny prejav, teda napísať rímskokatolíckej cirkvi abdikačný list, k čomu bol často vyzývaný. On radšej dal prednosť touto skutočnosťou vyvolanému nepokoju v našej cirkvi. Toto nepochybne svedčí o absencii evanjelickej mravnej bezúhonnosti a myslím, že tento nedostatok sa u najvyšších cirkevných predstaviteľov nedá vyvážiť žiadnymi pozitívami. Nedostatok jeho evanjelickej mravnej bezúhonnosti potvrdzuje i jeho abdikácia, keď sa neunúval evanjelickej verejnosti a hlavne svojim voličom oznámiť dôvody, pre ktoré sa vzdal funkcie.

ŠP

V našom zbore, ak si dobre pamätám, som túto osobu volil sám, teda jediný volič. Nevedel som o ňom nič, akurát to, že bol vojak z povolania s dôstojníckou vyššou hodnosťou. Sám som bol dôstojník a akosi som mu dôveroval, že si bude svoje povinnosti plniť tak, ako sa patrí. Sklamal ma na celej čiare, klamal cirkev, ako trestaný nemal ani kandidovať, bol či je v inej cirkvi, stal sa členom nejakej od ECAV vzdialenej skupiny. Dobre, že odišiel. Myslím si, že bol pod neustálou paľbou objektívnej kritiky, ktorej neodolal. Ale odišiel ako víťaz a nie ako porazený! Podľa mňa neurobil nič dobré, tak ako toto vedenie, len hanbu, o čom svedčia články v novinách od čitateľov, ekonómov a právnikov. V skupine, kde mal vysoké postavenie, nám robili tak len hanbu. Dávno sme ich mali podľa vzoru iných odstaviť. Nie sa im pomstiť, ale zabrániť im nás ponižovať, šliapať po našej histórii a po práci významných a skvelých evanjelických osobností. Myslím si, že je to všetko pripravené a cielené, veď sú tam aj biskupi. Z toho, čo čítam, vidím, že treba nové voľby a tých šafárov s túžbou po moci poslať preč. Prosme o viac odvahy.

Ján Lavrík
člen CZ v Badíne

Priznávam, že túto správu čítam – počujem prvýkrát a nesmierne ma potešila. Nebudem robiť teraz zo seba – z nás geroja, že voľby generálneho dozorcu som ignoroval. Na takú funkciu bol absolútne nevhodný, dôvody vieme všetci veľmi dobre. Rád by som sa pozrel do očí tým, čo ho na túto funkciu doslova pretlačili. A na čí popud to bolo? Chvála Pánu Bohu, že Jeho mlyny melú pomaly, ale isto. Hlavou mi víria myšlienky, čo všetko musel „ponaprávať“ v tých príšerných kauzách v našej milovanej ECAV, kde figuruje i jeho meno. Náš Pán je Pánom nad všetkým a vo všetkom a naše prosby vyslyšal. Pevne dúfam, že sa my veriaci v ECAV spojíme – zomkneme a prebudíme k novej oddanosti nášmu Pánovi na výsosti.

Tento „ušľachtilý“ čin generálneho dozorcu by nemal byť posledný. Treba, aby sme sa postavili z hlavy na nohy. S Božou pomocou to dokážeme. Chvála Bohu za milosť, ktorú má stále so svojím ľudom.

Samuel J. Mišiak
evanjelický farár

K abdikácii Ing. Brozmana sa nehodlám bližšie vyjadrovať, nakoľko zohral „svoju rolu“ pri cirkevných súdnych žalobách proti nám. Na pamätnom generálnom presbyterstve, na ktorom som bol vylúčený z kňazskej a diakonskej služby, môj rozsudok z Predsedníctva ECAV podpísal len Ing. Brozman. Som toho názoru, že to nespĺňa platné predpisy… Moja manželka bola údajne „odročená“, preto sa ho pred všetkými prítomnými na generálnom presbyterstve otvorene spýtala, akým právom ju súdi, keď ju vôbec nepozná. Videla ho prvý a zrejme aj posledný raz a bolí nás, že po 45 rokoch našej kňazskej služby sme boli obvinení z porušovania Božích prikázaní a údajného hanobenia dobrého mena cirkvi, hoci sme napísali odvolanie v stanovenom termíne na všetky stupne cirkevného súdnictva aj s relevantnými argumentmi, na ktoré však ani z jednej nadriadenej COJ nereagovali… Preto sa domáhame spravodlivosti už nie cirkevnoprávnou cestou, lebo ani Ing. Brozman, ani ostatní v „inkvizičnom tribunáli“ nemali záujem poznať pravdu aj z nášho pohľadu. Šalamúnova zásada o vypočutí aj druhej strany bola nielen porušená, ale krivým svedectvom jedného zo žalobcov došlo podľa nášho názoru k znižovaniu cti a dôstojnosti. Dali sme to na posúdenie nezávislým odborníkom, ako aj príslušnému súdu. Myslíme si, že riadením spoza kulís došlo k bezprecedentnému porušeniu našich práv, no nechceme ovplyvňovať svedkov. Vyjadríme sa, keď bude naša vec prerokovaná a, dúfame, spravodlivo posúdená.

Anketu pripravila Martina Kováčiková

The post Anketa: Ako vnímate abdikáciu Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu? Čo podľa vás urobil v tejto pozícii dobre a čo možno hodnotiť ako negatívne? first appeared on Lutherus.

Ak som v Lutheruse 15/2021 len uvažoval nad riadením Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, teraz sa odvažujem predložiť vám, bratia a sestry, osnovu, kostru, náčrt, na základe ktorého by sa mala pripravovať Ústava ECAV. Nadväzujem tak na článok brata emeritného dozorcu Jána Holčíka i na veľmi podrobný a musím poznamenať i odvážny návrh novelizácie Ústavy od člena predsedníctva SEJ brata Viktora Čopa, napĺňajúc tiež výzvu do diskusie od predsedu SEJ brata Petra Bzdúcha.

Neviem, či by sa našiel niekto z veriacich, ktorý by mi oponoval, či zavracal ma v tvrdení uvedenom v spomínanom čísle Lutherusu, týkajúcom sa konceptuálnej moci Syna, Pána Ježiša Krista a Ním zvestovaného učenia – evanjelia. Len pre zopakovanie k obidvom tvrdeniam: ako základ Ústavy uvádzam a dovoľujem si na podporu môjho tvrdenia citovať i Písmo. Určite tých citácií bude viac a budem rád, ak ich vy, bratia a sestry, doplníte a prispejete tak do diskusie, čím pomôžete všetkým, ktorým naša ECAV a dianie v nej nie je ľahostajné.

A. KONCEPTUÁLNA MOC

Evanjelická cirkev na Slovensku je z milosti Božej spoločenstvo veriacich, ktoré ako celok i ako jednotliví členovia sa bez výhrad podriaďujú jedinej Konceptuálnej, absolútne neobmedzenej moci v cirkvi, ktorej Hlavou i nositeľom je Syn – Pán Ježiš Kristus.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. (Mt 28, 18)
Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. (Zjav 22, 13)

B. KRESŤANSKÉ UČENIE

Evanjelická cirkev na Slovensku ako spoločenstvo veriacich – ako celok i ako jednotliví členovia, bez výhrad, z milosti Božej, prijímajú Učenie – evanjelium Pána Ježiša Krista (kresťanskú ideológiu) Ním zjavené a obsiahnuté v Písme svätom, zaznamenané Bohom k tomu vybranými pisateľmi.

Lebo tak Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3, 16)

Pretože všetka moc je Otcom odovzdaná do rúk Syna, Pána Ježiša Krista, v cirkvi na akomkoľvek stupni musí ísť vždy a zásadne len o službu. O akú službu? Dovoľujem si predložiť tie, o ktorých si myslím, že je v nich zahrnuté všetko, čo dostávame k ich výkonu z milosti Otca ako duchovné dary a ktoré, z poverenia Božieho Syna, máme s pomocou Ducha Svätého napĺňať.

Z povedaného mi vyplýva potreba nasledovných služieb:

C. SLUŽBA V CIRKVI

Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. A naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. (Mt 28, 19 a 20)

Túto službu si na jednotlivých úrovniach riadenia ECAV predstavujem podobne, ako to vyjadril brat v Pánu zosnulý bývalý riaditeľ Dušan Vagaský, ktorý ju očakával od „úradnej cirkvi“ a na základe „všeobecného kňazstva“ od neúradných združení, majúc na mysli všetkých členov ECAV v ním predkladanej publikácii Reforma správy ECAV – Pohľad zvnútra. Žiaľ, tú si málokto všimol na škodu všetkých nás, hlásiacich sa k evanjelikom, luteránom. V mnohom nám, ktorí máme snahu predkladať návrh novej ústavy, môže byť obsah jeho rozmýšľania nápomocný. Hlavne predsedníctva a presbyterstvá zborov, seniorátov, dištriktov a generálnej cirkvi by sa s ním mali zoznámiť a začať byť horlivejší, keď ide o to, ako ďalej. Lebo po starom, v dôkladnom napĺňaní služby neobstojíme.

C.1 Duchovná služba

C.1.1 Pastorálna starostlivosť ako dielo lásky „úradnej cirkvi“
C.1. 1. 1 Cirkevný zbor – má zriadenú vlastnú, vykonávanú zborovým farárom a tými členmi zboru, ktorí sa na tejto službe z titulu funkcie podieľajú.
C.1. 1. 2 Seniorát – má zriadenú vlastnú, požadovanú a delegovanú od zborov, vykonávanú seniorom a tými do úradu seniorátu postavenými, ktorí sa na tejto službe podieľajú.
C.1. 1. 3 ECAV – má zriadenú vlastnú, požadovanú a delegovanú od zborov a seniorátov, vykonávanú superintendentom a tými do úradu ECAV postavenými, ktorí sa na tejto službe podieľajú.

V návrhu neuvažujem s dištriktmi. Ich službu považujem za naplnenú a ukončenú. Historicky vykonali svoj podiel práce v ECAV. Nový obsah služby budú musieť prevziať hlavne senioráty. Pomenovanie biskup navrhujem nahradiť superintendent. Biskup, podľa biblického významu, je pomenovanie staršieho v gréčtine. V žiadnom prípade nie sú nástupcovia či zástupcovia apoštolov.

C.1.2 – Vnútorná misia
ako dielo lásky „neúradných združení“ uzatvorených na základe všeobecného kňazstva. Táto služba je zriaďovaná na každej úrovni riadenia cirkvi ako služba cirkevných spoločenstiev, spolkov a združení.

C.2 Správna a zastupiteľská služba (organizačná štruktúra)

Všetko nech sa medzi vami deje v láske! (1K 16, 14)
Keď to počuli desiati, namrzeli sa na oných dvoch bratov. Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. (Mt 20, 24 – 28)

V tejto službe ide o to, akým spôsobom sa má na všetkých úrovniach spravovať a zastupovať tých, ktorí nás k tomu poverili. Samozrejme, že rozhodujúcim je konvent zboru ako ucelené spoločenstvo, ktoré môže niektorú správnu alebo zastupiteľnú službu odovzdať vyššej správnej a zastupiteľnej službe.

C.2.1 Cirkevný zbor – má vlastnú, vykonávanú úplne konventom, obmedzene zborovým presbyterstvom a zborovým správcom a zborovým farárom.

C.2.2 Seniorát – má ju delegovanú od zborov, vykonávanú úplne seniorálnym konventom, obmedzene seniorálnym presby-
terstvom, seniorálnym správcom a seniorom.

C.2.3 ECAV – má ju delegovanú od zborov, vykonávanú úplne konventom ECAV, obmedzene presbyterstvom ECAV, správcom ECAV a superintendentom.

I pomenovanie dozorca navrhujem nahradiť názvom správca. Ak by som bol dozorca, tak musím mať moc a keď mám moc, tak nie som slúžiacim. V službe, do ktorej som bol postavený, nepotrebujem mať v rukách žezlo, ale predovšetkým vedieť a napĺňať to, k čomu som sa pri vstupe do služby zaviazal.

C.3. Hospodárska služba (zborový úrad, seniorálny úrad a Ústredie)

Či neviete, že tí, čo pri svätých veciach pracujú, zo svätých vecí aj jedia, a ktorí slúžia pri oltári, z oltára majú podiel? Tak to nariadil aj Pán, aby z evanjelia žili tí, čo zvestujú evanjelium. (1K 9, 14)
Hoden je pracovník svojej mzdy. (1Tim 5, 18b)

Ako veriaci členovia ECAV žijeme v tomto svete, a preto sme „poviazaní“ i svetskými zákonmi. K napĺňaniu svetských zákonov, ale predovšetkým k plynulému, bezpečnému a Trojjediným Pánom Bohom požehnanému konaniu duchovnej i správnej a zastupiteľnej služby potrebujeme materiálové a finančné zdroje a k nim služobníkov, ktorí „zúradujú“ potrebnú zborovú, seniorálnu dokumentáciu a dokumentáciu Ústredia všetkého potrebného druhu súvisiacu s chodom zboru, seniorátu a ECAV a zabezpečia tomuto chodu potrebné finančné a materiálové zdroje.

C.2.1 Cirkevný zbor – má zriadenú vlastnú, navrhovanú členmi zboru a presbyterstvom a schvaľovanú konventom ako úrad zboru.

C.2.2 Seniorát – má zriadenú vlastnú, požadovanú a delegovanú od zborov, navrhovanú členmi zborov, zborovými presbyterstvami, seniorálnym presbyterstvom, schvaľovanú seniorálnym konventom ako seniorálny úrad.

C.2.3 ECAV – má zriadenú vlastnú, požadovanú a delegovanú od zborov a seniorátov, navrhovanú členmi zborov, zborovými presbyterstvami, seniorálnym presbyterstvom a presbyterstvom ECAV, schvaľovanú konventom ECAV ako Ústredie.

C.4. Služba prípravy poriadkov, predpisov a nariadení (zákonodarná služba)

Kto a ako má pripravovať texty poriadkov, predpisov a nariadení, keď Zákon – Desatoro už máme k poznaniu svojej hriešnosti? Židia tých zákonov mali až-až. Neboli schopní ich dodržiavať, nebolo to v ľudských silách. Z toho ich usvedčil sám Pán Ježiš Kristus. I my ich máme nie nadostač, ale až nad mieru. Koľkí sme si ich aspoň prečítali? Priznám sa, ja sám nie. Ak sa vzdáme súdenia a podriadime sa slovu Božiemu, tak táto služba bude pripravovať poriadky, predpisy a nariadenia predovšetkým vo vzťahu ku svetskej moci a v podstatne menšej miere medzi nami.

C.3.1 Cirkevný zbor – má zriadenú vlastnú, v rozsahu pre činnosť zboru, navrhovanú členmi zboru a presbyterstvom a schvaľovanú konventom.

C.3.2 Seniorát – má zriadenú vlastnú, v rozsahu pre činnosť seniorátu delegovanú od zborov, navrhovanú zborovými konventmi a schvaľovanú seniorálnym konventom.

C.3.3 ECAV – má zriadenú vlastnú, v rozsahu pre celú ECAV navrhovanú zborovými a seniorálnymi konventmi a presbyterstvom ECAV, schvaľovanú celocirkevným konventom.

C.5 Služba poriadku a kázne

Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! (L 6, 37)

Na základe citovaného slova Božieho v návrhu odstupujeme od súdov a navrhujeme konať v zmysle:

Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá výpoveď bola založená na svedectve dvoch alebo troch svedkov. Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik. (Mt 18, 15 – 17)

Pri rozhodovaní napomínajúci musí mať vždy na zreteli slová Písma svätého:

Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, čo ste vedení Duchom, napravte ho v duchu miernosti a každý daj si pozor sám na seba, aby si i ty nepadol do pokušenia. Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, a nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje konanie, a tak sa bude mať čím chváliť sám pred sebou, ale nie pred iným. Lebo každý bude niesť svoje bremeno. Kto je vyučovaný v slove, nech sa rozdelí o všetko, čo má, s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať, keď príde čas. A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. (G 6, 1 – 10)

C.3.1 Cirkevný zbor – pri priestupku člena zboru najprv napomína zborový farár alebo správca zboru, ďalej presbyterstvo a nakoniec zborový konvent. Konečným riešením je vylúčenie z ECAV na Slovensku.

C.3.2 Seniorát – pri priestupku činovníka na úrovni seniorátu najprv koná senior alebo seniorálny správca, potom seniorálne presbyterstvo a nakoniec seniorálny konvent. Konečným riešením je zbavenie úradu.

C.3.3 ECAV – pri priestupku činovníka na úrovni ECAV najprv koná superintendent alebo správca ECAV, potom presbyterstvo ECAV a nakoniec konvent ECAV. Konečným riešením je zbavenie úradu.

C.3 Kontrolná služba

C.2.1 Cirkevný zbor – má zriadenú vlastnú a osobitne deleguje časť kontroly hospodárskej a duchovnej služby seniorátu.

C.2.2 Seniorát – má zriadenú vlastnú a osobitne deleguje časť kontroly hospodárskej a duchovnej služby ECAV.

C.2.3 ECAV – má zriadenú vlastnú a vytvorenú osobitne ako orgán zborov.

Vážení bratia a sestry!

Nie je jednoduché zostavovať osnovu, kostru, náčrt – Pravidiel služby – Ústavy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Preto takto o to prosím Trojjediného Pána Boha:

Otče nebeský, ďakujeme Ti, že Tvoj Syn Pán Ježiš Kristus je Hlavou cirkvi, v ktorej sme z Tvojej milosti prítomní. Prosíme, skrze Ducha Svätého osvieť naše rozmýšľanie o novom usporiadaní našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Túžime byť Tvojimi poslušnými deťmi, pociťujeme však svoju bezradnosť už tridsať rokov. Chceme sa podriadiť Tvojej vôli, a preto voláme: Buď nám milostivý. Amen.

P. S.: Bratia a sestry, prosím vás, nemlčte! Hlavne vy, ordinovaní a do úradu cirkvi postavení, pripojte sa k úvahám, ako by sme mali po novom slúžiť v Pánovej cirkvi. Veď len desiatok z evidovaných našich členov „pozná chrám zvnútra“, len desiatok sa k ECAV na Slovensku aj svojím životom k nej verejne priznáva. A ostatní čo? Hýbať sa nám treba. Veď i apoštol Pavel nás vyzýva, aby sme na nich nezabúdali:

Neste si navzájom bremená a tak naplníte Kristov zákon. (G 6, 2)

Ondrej Mrlian, člen SEJ

The post Diskusia o novelizácii cirkevnej Ústavy na pôde Slovenskej evanjelickej jednoty (4. časť) first appeared on Lutherus.

Prijatie cirkevného ústavného zákona (CÚZ) č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku zverejneného v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov (CPP) pod číslom 15/2020 je exemplárnym príkladom fušerstva, diletantizmu, hlúposti, ktoré nemajú v ECAV obdobu.

Už aj v ECAV máme papalášov, pre ktorých neplatia cirkevné zákony

Tento cirkevný právny predpis vykazuje mnohé formálne aj obsahové nedostatky a protiprávnosti. Prijatím toho CÚZ synoda ECAV porušila viacero cirkevných právnych predpisov, ktoré sama prijala. Treba sa pýtať – platia cirkevné právne predpisy aj pre synodu alebo nie? Prijatie tohto CÚZ svedčí o tom, že pre synodu cirkevné právne predpisy neplatia, stačí, keď za ich porušenie zdvihne ruku potrebná väčšina synodálov. Ďalej sa treba pýtať – z akého dôvodu k tomuto došlo? Naozaj len pre fušerstvo, diletantizmus, hlúposť synodálov, alebo sa za tým skrýva niečo iné? Tiež sa treba pýtať – sme povinní rešpektovať takýto na nepráve, na nespravodlivosti založený cirkevný právny predpis?

Pozrime sa na niektoré porušenia platného cirkevného poriadku synodou 2020, generálnym presbyterstvom, právnym výborom:

Podľa § 4 platného Cirkevného zákona č. 15/1994 zasadnutie cirkevného orgánu (a teda aj synody) vedie predsedníctvo. Podľa článku 29 ods. 4 platnej Cirkevnej ústavy synoda zo svojich členov volí štvorčlenné predsedníctvo.

Ako to, že synoda 2020 nezvolila svoje štvorčlenné predsedníctvo, ale zasadala len pod dvojčlenným predsedníctvom? Pre synodu 2020 neplatí Cirkevná ústava?

Podľa § 6 ods. 4 platného Cirkevného zákona č. 15/1994 návrh na zmenu platného cirkevnoprávneho predpisu alebo na nový cirkevnoprávny predpis s výnimkou týkajúcou sa cirkevných štatútov podáva člen synody generálnemu presbyterstvu, ktoré posúdi, či návrh zodpovedá náležitostiam podľa § 6 ods. 5. Ak návrh zodpovedá týmto náležitostiam, generálne presbyterstvo ho postúpi právnemu výboru na spracovanie do potrebnej formálnej podoby a stanoví termín jeho predloženia na rokovanie príslušného orgánu.

Najvyšší zákonodarný orgán – synoda sa neriadi zákonom, stačí, keď za nezákonnosť zdvihne ruku potrebná väčšina synodálov

Ako to, že návrh na schválenie nového cirkevného právneho predpisu o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku nepodal člen synody, ale Združenie evanjelických duchovných, občianske združenie?!

Podľa generálneho presbyterstva a právneho výboru je Združenie evanjelických duchovných členom synody?! Ako to, že synoda 2020 rokovala o tomto návrhu, keď takýto návrh môže podať výlučne člen synody?

Ako to, že predsedníctvo synody 2020 nezastavilo rokovanie o tomto návrhu, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 4 platného Cirkevného zákona č. 15/1994?

Pre „najvyšších“ platné cirkevné predpisy neplatia? Už aj v ECAV máme papalášov, pre ktorých neplatia cirkevné právne predpisy, ale stačí im, že sú v potrebnej väčšine? Či nemáme v našej Cirkevnej ústave zakotvenú zásadu rovnosti a teda pre každého v ECAV majú platiť cirkevné právne predpisy rovnako? Či nemáme v našej Cirkevnej ústave zakotvenú zásadu samosprávy, teda vlastné veci si spravujeme v ECAV sami, bez občianskych združení a iných neoprávnených subjektov?

Pozrime sa na to, kto to vlastne občianske združenie „Združenie evanjelických duchovných“ (ZED), ktoré neoprávnene predložilo návrh synode 2020, je.

Podľa jeho stanov ZED je dobrovoľné združenie kňazov a ordinovaných diakonov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jeho hlavným poslaním je: pestovať bratsko-sesterské vzťahy a modlitebné spoločenstvo, napomáhať sebavzdelávaniu, prehlbovať vnútromisijnú prácu v cirkvi, ochraňovať a zastávať stavovské a sociálne záujmy svojich členov tak, aby mohli plniť svoje poslanie v cirkvi a v spoločnosti, rozvíjať kontakty s duchovnými evanjelických cirkví v zahraničí, rozvíjať ekumenické kontakty s duchovnými iných cirkví v SR a v zahraničí, napomáhať demokratickým a humanitným snahám v našej spoločnosti.

Ústavné zákony sú zdroj práva. Všetci, ktorí sa na tomto cirkevnom predpise podieľali, sú právni a ekonomickí analfabeti

Treba sa pýtať – akí odborníci z odboru hospodárenia (ekonómie) či práva v ZED vytvorili návrh cirkevného ústavného zákona č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku? Zrejme takí, ktorí nevedia, čo znamená pojem ústavnosť, zákonnosť, nepoznajú princípy, ktoré prijala aj ECAV pri usporiadaní vzťahov vo vnútri cirkvi i navonok prijatím cirkevného zákona č. 2/1993 o vydávaní cirkevnoprávnych predpisov. Ústavnosť znamená striktné dodržiavanie ústavy ako zákona zákonov a súlad nižších právnych predpisov s ňou. V našej ECAV teda vyjadruje požiadavku striktného dodržiavania Cirkevnej ústavy ako zákona zákonov a súladu nižších cirkevných právnych predpisov s ňou. Zákonnosť znamená povinnosť všetkých zachovávať platné právo. Ústavné zákony stoja na vrchole hierarchie normatívnych právnych aktov a vyjadrujú základné spoločenské hodnoty, od ktorých sa odvíja celý právny systém. Sú právnym základom celého zákonodarstva. Nazerá sa na nich ako na zdroj práva. Z nich potom vychádzajú zákony a ďalšie právne predpisy, ktoré s nimi musia byť v súlade.

Z tohto hľadiska, z hľadiska ústavnosti a zákonnosti, je cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku, zverejnený v Zbierke CPP pod číslom 15/2020, totálna fušerina, ktorú navrhli v ZED, odobrili na generálnom presbyterstve a právnom výbore a napokon schválili na synode 2020 – môžeme pokojne tvrdiť, že všetci, ktorí sa na tomto cirkevnom predpise podieľali, sú fušeri, resp. právni a ekonomickí analfabeti.

Príspevok do fondu je majetkom zboru, nie cirkvi

Platná Cirkevná ústava v čl. 52 ustanovuje: Finančné hospodárenie a nakladanie s cirkevným majetkom upraví osobitný cirkevný zákon.

Takýmto osobitným zákonom je platný cirkevný zákon č. 2/1999 o hospodárení v COJ. A práve tento synodou schválený zákon č. 2/1999 o hospodárení v COJ ustanovuje v § 17, ako sa má nakladať s majetkom, ktorý nie je vo výlučnom vlastníctve COJ, ale je zverený iba do jej správy – toto sa týka všetkých cirkevných fondov, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve ECAV. Tento majetok, ktorý nie je vo vlastníctve ECAV, sa vykazuje ako dlhodobé záväzky ECAV – fondy a ako krátkodobé záväzky – účelové prostriedky.

Pozor, treba si uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi „cirkevným príspevkom pre vyššie COJ“ a „príspevkom do cirkevného finančného fondu“.

Cirkevný príspevok pre vyššie COJ sa stáva majetkom tejto vyššej COJ v zmysle § 7 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení.

Príspevok do cirkevného finančného fondu zostáva majetkom pôvodnej COJ a vyššia COJ je len jeho správcom v zmysle § 17 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení.

Treba sa pýtať:

• prečo synoda 2020 nerešpektovala platné cirkevné predpisy a nezriadila cirkevný Fond finančného zabezpečenia ECAV v zmysle § 17 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení v COJ vo forme rozhodnutia, čo je pre tento prípad zákonná forma?
• prečo synoda 2020 prijala o zriadení cirkevného Fondu finančného zabezpečenia ECAV cirkevný zákon, dokonca ústavný, v rozpore s cirkevným zákonom č. 2/1993 o vydávaní cirkevnoprávnych predpisov?
• prečo synoda 2020 nevyužila zákonnú možnosť rozšíriť, resp. doplniť § 17 existujúceho cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení v COJ, ak chcela podrobnejšiu úpravu o cirkevných fondoch?

Správca fondu sa musí držať štatútu, ktorý musia mať aj zbory a súhlasiť s ním

Fušeri, resp. právni a ekonomickí analfabeti v ZED, v generálnom presbyterstve, v právnom výbore nevedia, že ústavné zákony stoja na vrchole hierarchie normatívnych právnych aktov a vyjadrujú základné spoločenské hodnoty, od ktorých sa odvíja celý právny systém? Že sú právnym základom celého zákonodarstva? Že sa na ne nazerá ako na zdroj práva? Že z nich potom vychádzajú zákony a ďalšie právne predpisy, ktoré s nimi musia byť v súlade? Podľa svojho obsahu cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku absolútne nenapĺňa požiadavky ústavného zákona.

Rešpektujúc § 17 CZ č. 2/1999 je nesporné, že vlastníkom cirkevných finančných fondov nie je ECAV – ústredie, ono je len ich správcom. A teda ako ich správca je povinný opatrovať ho a spravovať podľa požiadaviek zriaďovateľa či zakladateľa. Stanovenie podmienok napĺňania a čerpania z cirkevných finančných fondov je už pri ich zriadení nevyhnutnosťou! V ECAV máme mnoho iných cirkevných finančných fondov a každý z nich sa spravuje vlastným štatútom, ktorý nevyhnutne obsahuje aj konkrétne ustanovenia o podmienkach napĺňania a čerpania prostriedkov fondu, pri dodržaní princípu rovnosti, zakotveného v našej cirkevnej ústave. Správca fondu je povinný spravovať fond podľa podmienok daných v štatúte a vydávať o spravovaní správu zriaďovateľom. Takto je to u normálnych, ale nie u členov ZED, synodálov 2020, členov generálneho presbyterstva, členov právneho výboru, ktorí sa podieľali na schválení cirkevného ústavného zákona č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku zverejneného v Zbierke CPP pod číslom 15/2020.

Cirkevné zbory ako vkladatelia a teda výluční spoluvlastníci Fondu, majú nielen morálne ale aj zákonné práva vlastníka dojednať so správcom podmienky výkonu správy Fondu (odsúhlasenie štatútu Fondu) a požadovať a aj dostať vyúčtovanie o spravovanom majetku vo Fonde, nahliadať do dokumentácie Fondu, ale aj právo usmerňovať a kontrolovať správcu – generálne presbyterstvo. Na toto je potrebné schválenie štatútu fondu nielen synodou (strana správcu Fondu), ale aj vkladateľmi (strana vlastníkov Fondu), ktorými sú tie cirkevné zbory, ktoré príspevok do Fondu vložili.

Príspevok do cirkevného finančného fondu môžu cirkevné zbory odviesť len dobrovoľne

Podľa Ústavy SR, ktorú musí rešpektovať aj ECAV, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Vlastnícke právo je jedným z najstarších a najzákladnejších ľudských práv a pre cirkevné zbory s právnou subjektivitou znamená výlučné právo cirkevného zboru svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žiadnemu cirkevnému zboru s právnou subjektivitou nemôže byť nariadená povinnosť prispievať do cirkevného finančného fondu, a to ani cirkevným ústavným zákonom, bez porušenia jeho základného ľudského práva na vlastníctvo. Žiaden cirkevný zbor ani jeho predstavitelia nemôžu byť postihovaní pre neodvedenie „povinného“ príspevku do cirkevného finančného fondu bez porušenia jeho základného ľudského práva na vlastníctvo. Príspevok do cirkevného finančného fondu môžu cirkevné zbory odviesť len dobrovoľne a v dobrovoľnej výške, nie povinne.

Treba sa pýtať – je potrebné, aby sa v súčasnosti ECAV uchyľovala k porušovaniu základných ľudských práv? Nevie svoje záležitosti spravovať pri zachovávaní základných ľudských práv (o kresťanských nehovoriac) tak, ako to robila po celé stáročia predtým? Nemá mať ECAV prirodzenú autoritu a nevynucovať si platenie nespravodlivého príspevku do cirkevného fondu od cirkevných zborov pod hrozbou nespravodlivého postihu farára a dozorcu, resp. zrušenia cirkevného zboru?

(Autor príspevku je právnik. Želal si zostať v anonymite pre poškodzovanie a znevažovanie mena, ktoré od súčasných predstaviteľov a funkcionárov ECAV zažili mnohí vzdelaní, spoločensky aj odborne uznávaní ľudia. Redakcia však pozná jeho plné meno.)

The post Žiadnemu cirkevnému zboru s právnou subjektivitou nemôže byť nariadená povinnosť prispievať do cirkevného fondu first appeared on Lutherus.

V Lutheruse č. 14/2021 som v príspevku „Kríza v štáte, kríza v cirkvi…“ naznačil potrebnú zmenu Ústavy ECAV. Slovenská evanjelická jednota (SEJ) chce s láskavým dovolením redakcie Lutherus na jej stránkach vyvolať celocirkevnú diskusiu, na základe ktorej by mali vzniknúť námety a podklady pre sformovanie novej cirkevnej Ústavy ECAV. Ako bývalý generálny dozorca cirkvi (1994 – 2006) ďalej sledujem jej dianie a neteší ma jej postupný úpadok. Zmeny sú bezpodmienečne potrebné!

Princípy zmeny sme načrtli v zrušení 4-stupňového riadenia, zrušení dištriktov na trojstupňové riadenie: cirkevný zbor – seniorát – vedenie cirkvi, zrušením parity duchovní – neordinovaní, zavedením optimálneho pomeru na základe kompetencií vyjadrujúcich odraz vedomostí v 21. storočí, a zvýraznení oddelenej „služby“ v cirkvi. Prečo? Preto, lebo sústavný úpadok cirkvi a strata vplyvu v slovenskej spoločnosti, pričom dnešná Ústava ECAV a v nej zakotvená organizácia cirkvi nezaručuje v 21. storočí jej ďalšie prežitie. V 1. časti v Lutheruse č. 15/2021 predseda SEJ brat Peter Bzdúch uverejnil výzvu SEJ na diskusiu a brat Ondrej Mrlian v úvahe v Lutheruse č. 16/2021 podnet a pozvanie k diskusii na túto tému.

Cirkev kedysi

Prvá Ústava ECAV z roku 1921 bola sformovaná zo skutočnosti vzniku 1. Československej republiky a rozpadu cirkvi a jej organizácie v Uhorsku. Vychádzala z reálnej skutočnosti nízkej vzdelanosti obyvateľstva Slovenska, keď vzdelanosť v cirkvi predstavovalo najmä duchovenstvo, lekári a učiteľský stav. Evanjelickú cirkev a. v. reprezentovali dve osobnosti: biskupi Jur Janoška a Samuel Zoch. Na základe ich regionálnej pôsobnosti organizačne rozdelili cirkev na dva dištrikty, západný a východný. Na celocirkevnej úrovni ich zastrešovali generálny konvent a generálne presbyterstvo. Tento stav trvá dodnes, už sto rokov! Ukázalo sa, že po novembri 1989 a opätovnom nadobudnutí náboženskej slobody sme túto archaickú štruktúru administratívne zbyrokratizovali. Na všetkých úrovniach, ale najmä na úrovni dištriktov a generálnej cirkvi. Vybudovali sme veľké a pre cirkev nepotrebné administratívne celky, ktoré zamestnávajú ako úradníkov, tak aj duchovných. Ukázalo sa, že v dynamizujúcej spoločnosti je 4-stupńové riadenie: cirkevný zbor – seniorát – dištrikt – generálna cirkev už archaické, neefektívne a nepotrebné. Navrhujeme vypustiť z riadiaceho článku „dištrikt“, ktorého zrušením sa riadiaca práca zdynamizuje, zefektívni, finančne zlepší ušetrením približne 800 000 eur ročne a uvoľní z administrovania 5 až 7 duchovných pre misijnú prácu v cirkvi.

Úpadok cirkvi a zodpovednosť

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že za úpadok našej cirkvi v posledných dekádach nesie zodpovednosť v prvom rade naše duchovenstvo. Nenadviazalo na historické pôsobenie svojich predchodcov, ktorí sa významne zapísali nielen do dejín cirkvi, ale aj do dejín slovenskej spoločnosti. Čo chýba dnešnej generácii nášho duchovenstva? V prvom rade dôsledné vykonávanie „služby“ a povolania duchovného, na ktoré dostali adekvátne vzdelanie. Všeobecne nemajú dostatočnú empatiu k svojim cirkevníkom. V rozhodovaní zneužívajú svoje paritné zastúpenie v grémiách cirkvi pri rozhodovaní o závažných otázkach, na ktoré nemajú vedomosti a odbornú kvalifikáciu. Mnohé ich nekvalifikované rozhodnutia zapríčinili veľké hospodárke a finančné straty a významne poškodili cirkev a jej obraz v spoločnosti. Ako príklad uvediem zámer reštrukturalizácie cirkvi, na ktorú som upozornil ešte v roku 1996, a ktorú duchovenstvo sabotuje napriek uzneseniam synody dodnes – 25 rokov. Aj zriadenie fondu ECAV pre zabezpečenie finančných zdrojov cirkvi, ktoré mohli dlhodobo vyriešiť financovanie projektov a platy duchovných! Nekompetentnosťou zapríčinili obrovské škody a straty reštituovaného majetku cirkvi Aj preto je potrebné zrušiť dnešnú paritu ordinovaní a neordinovaní 1:1, ktorá v dnešnej dobe nevyjadruje odraz ich vedomostí 21. storočia. Preto mnohí vzdelaní neordinovaní, ktorí mali záujem svojou odbornosťou prispieť k zlepšeniu chodu a správy cirkvi rezignujú, strácajú záujem o prácu v cirkevnom zbore a z cirkvi dokonca aj odchádzajú.

Farári dnes nepochopili svoju úlohu

Všetko je to zapríčinené aj nepochopením „služby“ duchovenstva. Ich jedinou povinnosťou je starať sa o duchovný život v podmienkach dnešnej doby. Na to majú odborné teologické vzdelanie, ktoré by mali uplatňovať pri práci v cirkevnom zbore, pri práci s mládežou. Duchovenstvo na Slovensku predstavuje 0,17 percent z členov hlásiacich sa k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Sú nami povolávaní a volení do „služby“ do cirkevných zborov, aby nám zvestovali slovo Božie. Nie sú nám nadradení, aby nás riadili a zasahovali do riadenia cirkevných zborov a cirkvi! Naši dnešní duchovní sú „neviditeľní“ v slovenskej spoločnosti. V minulosti viacerí duchovní boli významnými básnikmi, spisovateľmi a organizátormi evanjelických podujatí v slovenskej spoločnosti. Dnes venujú viac času zbytočnému administrovaniu, viacerí rezignovali aj na aktívnu prácu, sú zastrašovaní príkazmi dnešného vedenia a nútení aplikovať nástroje „dobrej praxe“, tej archaickej…

V návrhu novej Ústavy ECAV musí byť zadefinované nie len rozdelenie a kompetencie výkonu „služby“ pre duchovných a neordinovaných. V prvom rade je potrebné si zadefinovať otázku: „Ježiš Kristus je jediná konceptuálna moc“, ktorá predložila svetu koncept života, časnosti a večnosti. Na túto otázku pozývame do diskusie aj bratov a sestry z radov duchovenstva, ktoré by malo byť základnou myšlienkou pri tvorbe novej Ústavy ECAV.

Ján Holčík, čestný predseda SEJ a bývalý generálny dozorca ECAV

Foto: Historický atlas ECAV na Slovensku

The post Od prvej Ústavy ECAV po dnešné archaické riadenie first appeared on Lutherus.

Generálne presbyterstvo prijalo na svojom januárovom zasadnutí nové Zásady k odmeňovaniu duchovných. Napriek zvýšenému objemu príspevku od štátu a najmä zámeru zobrať cirkevným zborom 1,5 milióna eur, zvýšenie platov je len nepatrné. A aj to len v prvých troch platových triedach. Na čo bude použitých zvyšných 2,8 milióna, sa zrejme bežný evanjelik nedozvie.

Generálne presbyterstvo schválilo 29. januára 2021 Zásady ECAV na Slovensku č. 1/2021 k odmeňovaniu duchovných v zmysle zákona č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Uvedené zásady nahrádzajú minuloročné, ktoré prvýkrát mohli bez obmedzení štátu určiť výšku platov všetkých duchovných v našej cirkvi. Napriek kritike, ktorá padala na hlavy minulého vedenia od súčasných najvyšších predstaviteľov cirkvi, že výšku ich platov obmedzuje štát, farári sa výrazne vyšších platov nedočkali ani v súčasnosti, keď štát toto rozhodovanie prenechal cirkvám.

Medzi najčastejšiu kritiku patrilo tvrdenie, že minulé vedenie cirkvi zo štátnej dotácie nedáva na platy viac. Neprijímali tvrdenie, že príspevok na platy sa riadi štátnymi predpismi a výška štátneho príspevku nesmie prekročiť stupnice základných platov duchovných určovaných Nariadením vlády SR. Prijatím nového zákona o financovaní cirkví, pri ktorého kodifikovaní výrazne pomáhal bývalý generálny biskup Miloš Klátik, boli zrušené kritizované obmedzenia výšky farárskych platov. Štát už neurčuje, koľko z dotácie použije cirkev na platy duchovných, alebo čokoľvek iné. Mnohí farári očakávali, že po zmene zákona a prevzatí vedenia cirkvi bývalými kritikmi celá dotácia od štátu pôjde práve doteraz nedoceneným farárom. No nestalo sa tak. Vedenie cirkvi dokonca pokračuje v mystifikácii domnelej snahy zvyšovania platov zavedením – pre mnohé zbory likvidačného – nového príspevku na účet GBÚ.

Ako redakcia Lutherusu zistila, cirkevný zbor s približne tisíc veriacimi dostal povinnosť za rok 2021 odviesť takmer o 6 tisíc eur viac. Ich farár v najvyššom platovom stupni pritom dostane viac len o 33 eur v čistom, čo predstavuje náklad zamestnávateľa 730 eur. O použití zvyšných 5,2 tisíc z odvedenej sumy sa zbor doposiaľ nedozvedel. Podľa schváleného rozpočtu, po vyplatení miezd všetkým duchovným, zostáva vedeniu cirkvi k dispozícii 2,8 milióna eur, čo je oveľa viac, ako malo k dispozícii minulé vedenie. Oprávnená otázka mnohých farárov znie, prečo bolo treba drancovať cirkevné zbory novými vysokými odvodmi, keď na ich platy má smerovať len 77 percent štátnej dotácie. Použitie zvyšnej dotácie, cirkevných prostriedkov a nových odvodov zo zborov zostáva zahalené rúškom tajomstva. Cirkevná verejnosť si môže len domýšľať, či sa použili na zvýšené mzdové náklady pracovníkov biskupských úradov, alebo budú použité na krytie nákladov právnych služieb. Na základe uznesenia generálneho presbyterstva sa totiž funkcionári cirkvi chystajú súdiť s veriacimi vlastnej cirkvi. Kritici vedenia budú teda hnaní na súdy právnikmi platenými z peňazí, ktoré aj títo veriaci odvedú GBÚ. A ak sa budú chcieť brániť, budú si musieť na to z vlastného vrecka zaplatiť svojho advokáta, na rozdiel od cirkevných funkcionárov.

Podľa členov cirkvi takéto spôsoby v cirkvi nepamätajú ani najstarší pamätníci a viacerí hovoria, že naša cirkev sa dostáva k stredovekým spôsobom. Toto iste nie je cesta, ako previesť cirkev tou-
to postmodernou dobou, v čase konania sčítania obyvateľov, keď majú občania uviesť aj svoju príslušnosť k cirkvi. Evanjelická verejnosť je unavená z mnohých káuz v cirkvi a očakáva ich vyriešenie a návrat k pôvodnému poslaniu a učeniu cirkvi. Svoju nádej vkladá do svojich duchovných pastierov. Očakávajú, že sa im otvoria oči aspoň pri takomto očividne nespravodlivom delení štátnych a cirkevných prostriedkov na ich platy.

Redakcia Lutherus

Do redakcie sme dostali ohlas od pani farárky, ktorá si z obáv z následného zastrašovania zo strany cirkevných predstaviteľov nežiadala byť menovaná. Naznačuje, že nespokojnosť medzi farármi narastá, no na druhej strane rastie aj strach z prípadných postihov vedenia cirkvi voči tým, ktorí uvažujú nad správnosťou konania vedenia cirkvi a kladú oprávnené otázky. Redakcia na základe tohto podnetu a ďalších výziev prináša informácie, ako je to naozaj v otázke farárskych platov a financií v cirkvi a ich riešenia. Sústreďujeme informácie, ktoré následne vyhodnocujeme. Časť z nich prinášame aj graficky znázornené v nasledujúcom príspevku.

The post Napriek vysokým odvodom zo zborov a vyššiemu príspevku od štátu farári zvýšenie platov veľmi nepocítia first appeared on Lutherus.