BRATISLAVA – Vo veku 98 rokov 15. novembra zomrela Klára Madarásová, manželka prenasledovaného farára Júliusa Madarása. Pohrebná rozlúčka sa konala 24. novembra v bratislavskom krematóriu, kde smútočnému zhromaždeniu zvestoval Božie slovo emeritný generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.
Klára Madarásová, rodená Simonidesová, pochádzala z Banskej Bystrice, kde prišla na svet 23. 3. 1923. Jej otec i matka pochádzali zo starého protestantského vzdelaneckého rodu, medzi jej predkov patril napríklad Ján Simonides, rektor evanjelického gymnázia v Brezne, martýr viery, ktorého pre hlbokú oddanosť Kristovi odsúdili na galeje. Prastarý otec z druhej strany rodu, Ján Lacko, učiteľ v kráľovskom meste Ľubietová, bol tiež väznený za svoje panslávske presvedčenie a národoveckú výchovu detí. Život v tomto údele predkov svojím spôsobom prežila aj Klára, ktorá sa stala manželkou evanjelického farára trpiaceho pre svoje náboženské presvedčenie. Jej manžel Július Madarás bol totiž ako nepriateľ spoločnosti väznený a aj prenasledovaný.
Klára Madarásová, dcéra Bela Simoni-
desa, dozorcu banskobystrického evanjelického cirkevného zboru a matky Marty Lackovej, vychovanej v národoveckej evanjelickej rodine, zdedila po svojich rodičoch nielen pevnú náboženskú vieru, ale aj vieru v silu a zmysel života, presvedčenie, že všetko to, čo človek dostane do vienka pri svojom narodení, je Božím darom. Všetko dobré aj zlé, radostné aj to, čo veľmi bolí.
Spoločne s manželom vychovali dve dcéry – Ľubu a Jelu. Okrem vlastných dcér sa Klára venovala výchove detí v detskej besiedke – vtedajšej nedeľnej škole v cirkevnom zbore Spišská Nová Ves. V tomto zbore totiž istý čas pôsobil jej manžel ako duchovný. Prišiel sem po kaplánskych rokoch v Turčianskom
Sv. Martine a Prešove. Tu sa podľa dostupných informácií stal obeťou politického prenasledovania, ktoré dopadlo na celú rodinu. Po jeho zatknutí a odsúdení na tri roky väzenia zostala Klára Madarásová sama s dvoma deťmi, o ktoré sa musela postarať. Stratila i bývanie a len s veľkými ťažkosťami sa jej podarilo nájsť si pracovné miesto, aby mohla uživiť svoje deti. Hoci bola odborne vzdelanou ekonomickou pracovníčkou, po dlhých týždňoch odmietania na rôznych pracovných pozíciách sa jej napokon podarilo zamestnať ako obyčajnej robotníčke pri triedení ovocia v spišskej konzervárni. Vždy hovorila, že Božie cesty sú nevyspytateľné. Jej vytrvalosť a pevnosť viery bola všetkým, čo ju poznali, príkladom.
Klára Madarásová sprevádzala svojho manžela po jeho čiastočnej rehabilitácii aj pri jeho pôsobení v cirkevných zboroch v Gemerskej Polome a Betliari. Aktívne sa podieľala na cirkevnom živote aj ako kantorka a vedúca zborového spevokolu. Po manželovej smrti sa presťahovala do Bratislavy k svojim dcéram, ktoré ju doopatrovali.
R
Foto: gemerskapoloma.sk
