HRUŠOV – Osemdesiat rokov od príchodu prvých osadníkov si pripomenuli rodáci, ich potomkovia a priatelia obce na štvrtom stretnutí Hrušovčanov. Podujatie spojilo spomienku na generáciu zakladateľov, úctu k predkom, kresťanskú vieru i radosť zo stretnutia ľudí, ktorých korene siahajú do malej osady na juhu Slovenska.
Štvrté stretnutie Hrušovčanov sa uskutočnilo 8. mája 2026 pri príležitosti 80. výročia príchodu prvých rodín do Hrušova. Organizátori ho venovali pamiatke generácie, ktorá po druhej svetovej vojne prijala odvážne rozhodnutie začať nový život v dovtedy neznámom prostredí. Mottom stretnutia boli slová: „Múdrosť predkov nech prežije v nás.“
Príbeh Hrušova sa začal písať v povojnových rokoch. Mnohí z budúcich obyvateľov sa počas Slovenského národného povstania zapojili do boja proti fašizmu ako partizáni alebo pomocníci partizánov. Niektorí sa podieľali aj na záchrane židovských rodín z okolia Piešťan, Nového Mesta nad Váhom a Trenčína. Za svoje zásluhy dostali v roku 1945 možnosť usadiť sa na majeri Hrušov, ktorý dovtedy vlastnil Žigmund Szöld.
Rodiny pochádzajúce najmä z Novej Lehoty, Hrádku a Lúky nad Váhom opustili kraj pod Bezovcom a Tematínom a vydali sa budovať nový domov na Žitnom ostrove. Nečakali ich však jednoduché podmienky. Prvé roky bývali v skromných bírešniach s hlinenými podlahami, spoločnými studňami, pecami a dvormi. Trvalo roky, kým si mnohé rodiny dokázali postaviť vlastné domy a vytvoriť podmienky pre dôstojný život.
Program stretnutia sa začal ďakovnými službami Božími v Evanjelickom kostole v Dolných Salibách. Účastníci si počas nich pripomenuli vieru svojich predkov, ktorá im pomáhala prekonávať náročné životné okolnosti. Bohoslužby viedol miestny zborový farár.
Po nich nasledovalo kladenie vencov pri pamätnej tabuli venovanej predkom, ktorú rodáci odhalili pred desiatimi rokmi. Účastníci si uctili pamiatku tých, ktorí sa zaslúžili o osídlenie Hrušova i o oslobodzovanie vlasti počas druhej svetovej vojny. Na hroby zosnulých položili kytičky vďaky a spomienky.
Hlavný program pokračoval v Hrušove. Prítomných privítala predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva Hrušov Katarína Vlkovičová, programom sprevádzala Mgr. Vlasta Kasalová. K účastníkom sa prihovoril aj starosta obce Horné Saliby, pod ktorú Hrušov patrí.
Osobitným hosťom bola Anna Hrotková, dlhoročná kronikárka a bývalá riaditeľka Základnej školy v Horných Salibách. Vo svojom vystúpení ocenila generácie detí z Hrušova ako slušné, pracovité a usilovné. Za dlhoročnú podporu a pomoc jej organizátori odovzdali pamätný list.
Významným bodom programu bolo uvádzanie knihy Príbehy rodín z Hrušova, ktorú vydala Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Hrušove. Publikáciu zostavila rodáčka a predsedníčka organizácie Vlasta Kasalová. Krstnou mamou knihy sa stala Katarína Kováčová, najstaršia členka organizácie, za asistencie svojho syna Stanislava Kováča, ktorý dve desaťročia stál na čele Poľnohospodárskeho družstva Hrušov.
Súčasťou podujatia bolo aj zasadenie „Stromu vďaky“. Organizátori sa rozhodli vysadiť jabloň ako symbol života, koreňov a pokračovania rodinnej tradície. Pri tejto príležitosti žiaci Základnej školy v Dolných Salibách predniesli báseň Partizánska jabloň od Márie Rázusovej-Martákovej.
O kultúrny program sa postarali rodáci a potomkovia rodákov z Hrušova. Na fujare zahral Ing. Ján Bednár, vystúpil spevokol Šípkári z Kálnice, harmonikár Oliver Gulivér Sako i gitaristka a speváčka Paulína Lavena Jakušová. Mnohí prítomní sa k spevu spontánne pridali.
Po oficiálnej časti nasledovalo spoločné pohostenie. Zamestnanci Poľnohospodárskeho družstva Hrušov pripravili guláš, klobásy i tradičné špeciality. Na stoloch nechýbali domáce koláče, šišky, sadlovníky ani záz-
vorníky.
Večerný program patril dychovej hudbe Bučkovanka z Nového Mesta nad Váhom. Organizátori tak nadviazali na tradíciu, keď dychová hudba sprevádzala spoločenský život Hrušova už v minulých desaťročiach. Mladší aj starší účastníci spievali, tancovali a spomínali dlho do noci, zatiaľ čo deti sa zabávali v slamenom bludisku.
Vďaka obetavosti členov Poľnohospodárskeho družstva Hrušov, ZO SZPB Hrušov, obyvateľov obce, sponzorov a dobrovoľníkov sa podarilo pripraviť podujatie, ktoré spojilo niekoľko generácií rodákov. V rokoch 1946 až 1948 žilo v Hrušove 208 obyvateľov. Za osemdesiat rokov sa tu narodilo viac ako dvesto detí, hoci mnohí sa neskôr odsťahovali za prácou alebo založili rodiny inde. Dnes žije v Hrušove približne deväťdesiat obyvateľov.
O to väčšiu radosť organizátorom priniesol záujem účastníkov. Presný počet návštevníkov síce nebol evidovaný, no podľa odhadov sa na stretnutí zišlo viac ako tristo ľudí z rôznych kútov Slovenska i bývalého Československa.
Organizátori vyslovili poďakovanie obciam Horné Saliby, Dolné Saliby a Kráľov Brod, Vlastivednému múzeu v Galante, Evanjelickému cirkevnému zboru v Dolných Salibách, sponzorom, dobrovoľníkom i miestnym gazdinkám, ktoré pripravili domáce koláče a prispeli k slávnostnej atmosfére podujatia.
Štvrté stretnutie Hrušovčanov sa skončilo s nádejou, že tradícia bude pokračovať aj naďalej a že rodáci sa opäť stretnú na pripravovanom piatom stretnutí vo svojej rodnej obci.
Informovala Vlasta Kasalová
