Začal sa nový kalendárny rok a so svojimi prianiami sa prihlásilo aj vedenie cirkvi. Popri bilancovaní minulého roka začínajú menovať očakávané udalosti tohto roka, pre nich zrejme najdôležitejšou je sčítanie obyvateľstva. Doposiaľ sa tvárili, že štát nijako nepotrebujú, a tak sa ani na štátnych podujatiach neriadil generálny biskup slušnosťou, keď sa mnohí evanjelici, a nie len tí, museli hanbiť za príhovory nelegitímne ustanoveného biskupa počas inaugurácie prezidentky, na novoročnom stretnutí u nej a mnoho ďalších.
Nový zákon o financovaní, ktorý bude drancovať najchudobnejšie cirkevné zbory, bol prezentovaný ako snaha stať sa finančne sebestačnou cirkvou. Namiesto podpory chudobných zborov, aby sa slovo Božie zvestovalo aj v tých najzabudnutejších krajoch, musia oni, hoci sami strádajú, prispievať na ústredie. Ak nezaplatia, budú zrušené. Je málo pravdepodobné, že z nejakého veľkého zboru, kde budú pričlenení, bude mať farár čas prichádzať odslúžiť služby Božie pre hŕstku ľudí. Tak preberá cirkev praktiky tohto sveta, že ak nemáš peniaze, nič nie si, nemáš práva ani nárok na existenciu. Smutné poznanie. No ako vidíme, vedeniu cirkvi nestačia len peniaze vyzbíjané aj od najchudobnejších, zabalené do pozlátka finančnej sebestačnosti, oni chcú stále aj tie štátne. A chcú ich viac. Ako píšu, treba sa prihlásiť v sčítaní, kvôli „lepšej pozícii cirkvi pre čerpanie finančnej podpory od štátu v nasledujúcich rokoch.“ Takže chcú viac od zborov a chcú viac aj od štátu. A chcú to tak veľmi, že sú ochotní „dať úplne bokom akékoľvek výhrady voči osobám, názorom, tendenciám.“
A tu sa asi rozídeme v pohľade, ako sa rozíde optimista s pesimistom v pohľade na pohár do polovice naplnený. Jeden vidí pohár poloplný a druhý poloprázdny. Tak aj v tomto geste môže vidieť niekto zúfalstvo. Vedenie, ktoré si uchmatlo funkcie, nedbalo na povesť cirkvi, jednotu, slušnosť, len aby sa vo funkciách udržalo, prenasleduje každého, kto povie svoj názor, upustí od svojho konania len pre peniaze od štátu. Iní, a ja sa radím medzi nich, vidia nádej. Nádej, že aspoň kvôli peniazom od štátu je vedenie cirkvi ochotné „dať úplne bokom akékoľvek výhrady voči osobám, názorom, tendenciám“, dať bokom svoju zlosť, nenávisť a pomstychtivosť. Upustí od disciplinárok, súdnych sporov a obmedzovaní slobody slova. Upustí od „vzdorovitých póz“ a „naschválov“, ako to píše vo svojom stanovisku. Ide o verejné stanovisko predsedníctva cirkvi, tak chcem veriť, že si bude za ním stáť aj v skutkoch.
Môžeme azda očakávať aj ich vzdanie sa funkcií – a to všetko len pre peniaze od štátu? Uvidíme, či neprevážia Eľkove a Brozmanove vzdorovité pózy a naschvály, ktoré ublížia nielen im alebo nám, ale celej cirkvi. Prosím, Ivan a Janko, myslite na to!
Ľubomír Turčan
