Stopercentná strana pre kresťana musí mať vo svojom programe Desať Božích prikázaní
Dianie pred tohtoročnými parlamentnými voľbami opäť ukázalo, že v politike na Slovensku sa angažujú i evanjelici – medzi nimi tiež vrcholní predstavitelia cirkvi, ktorí sa na kandidátkach rôznych strán uchádzajú o miesto poslanca v najvyššom zákonodarnom orgáne štátu. Ich mená na kandidátkach nanovo vedú k diskusii, aká sa v pravidelných intervaloch – volebných rokoch – objavuje zas a znova. Názory na to, či sa majú evanjelici politicky angažovať sa rôznia a diskusiou chce k tejto téme prispieť aj Slovenská evanjelická jednota. K aktuálnej otázke sa pripojil tiež týždenník Lutherus. Niektorých veriacich našej cirkvi sa redakcia opýtala:
Čo si myslíte o vstupe predstaviteľov cirkvi na rôznych úrovniach do politiky všeobecne?
Čo si myslíte o tých z nich, ktorí vstupujú ako kandidáti politických subjektov do parlamentných volieb 2020?
- Cirkev by mala byť v zásade nepolitická. Každý si asi predstavuje pod týmto pojmom niečo iné. Pre mňa to znamená, že jej predstavitelia sa nebudú svojím písomným ani ústnym prejavom či prijímaním návštev na úradoch, alebo delegátov na slávnostiach, vyjadrovať pochvalne alebo odmietavo k nejakej politickej strane. To nemusí znamenať, že nemajú politický názor, skôr naopak. Nemali by ho však na verejnosti prejavovať. Prečo? Farár, senior, biskup, dozorca sú predstavenými cirkevných organizačných jednotiek všetkým členom, zborom, seniorátom, bez rozdielu pohlavia, veku, farby pleti, spoločenského postavenia a politickej orientácie. Keď sa politicky „postaví na jednu stranu barikády“, viac než samozrejme sa stáva ostatným členom spoločenstva ináč politicky orientovaným, protivníkom. Tým sa jeho autorita, kázané slovo a rozhodnutia v zbore, senioráte, dištrikte pred takýmito oponentami znižuje. Môže to byť tak, alebo len oni to tak môžu cítiť, že im nemôže celkom rozumieť, kázané slovo prechádza cez sitko iných vyznávaných hodnôt, prinajmenšom inak zoradených, kým sa dostane do ich ucha. V neposlednom rade politické vyjadrenia predstaviteľov cirkvi (či je to filiálka, zbor, seniorát, dištrikt alebo celá cirkev), ktoré sa týkajú ich vlastného politického presvedčenia, môžu byť navonok chápané ako politický kurz celej filiálky, zboru, seniorátu… V takom prípade upadá do podozrenia, prečo to robí. Navonok inštitúcia, tváriaca sa ako etalón morálky, odporúča takýmto viditeľným príklonom svojim členom voliť určitý politický subjekt bez toho, aby za to niečo získala? Cirkevný predstaviteľ nie je súkromná osoba, ale zastupuje navonok spoločenstvo, ktorému predsedá, ktoré vedie a koná v jeho mene. Na druhej strane cirkev bez vplyvu na spoločnosť, v ktorej žije, by neplnila svoju základnú úlohu v tomto svete. Zvestovať evanjelium ako radostnú zvesť o spasení každého hriešnika. Kázňou v chráme, alebo hoci aj na evanjelizácii na štadióne sa táto úloha nekončí, skôr naopak. Cirkev má vystupovať ako morálny vzor v tejto spoločnosti len v tom prípade, keď ním naozaj je. To neznamená, že nikdy neurobila chybu, ale že dokáže urobiť pokánie, prosiť o odpustenie a rovnakých chýb sa vystríhať. Takáto cirkev nie môže, ale musí upozorňovať mocných tohto sveta na ich odchýlky od Božích prikázaní a z toho vyplývajúcich morálnych zásad pri ich práci, rozhodovaní, vystupovaní, ale aj v súkromnom živote. Nikto iný túto úlohu v spoločnosti nemôže zastať, len Boží zástupcovia na zemi. Nie len pre voľbami, ale počas celého cirkevného roka majú kazatelia okrem iného formovať hodnoty v svojich poslucháčoch, ktoré im zavážia pri rozhodovaní, komu dajú svoj hlas. Duchovné a nie hmotné hodnoty, láska a nie nenávisť, poctivosť a nie krádež musí byť rozhodujúcim pri výbere volenej strany alebo politika pre kresťana evanjelika.
- Časť mojej odpovede na druhú otázku možno pochopiť už z odpovede na prvú. Pokiaľ mi je známe, z tých stoviek kandidátov do parlamentných volieb nikto z cirkevných predstaviteľov nekandiduje do parlamentných volieb, okrem jedného – generálneho dozorcu. Toho vidieť na kandidátke nezvoliteľnej strany do parlamentu na nezvoliteľnom mieste. Tu sa natíska otázka, prečo to vlastne robí. Diskvalifikuje sa tým aj ako politik, aj ako predstaviteľ cirkvi – je to však jeho rozhodnutie. Ostatní kandidáti politických strán sú radoví členovia zborov, alebo cirkevní funkcionári, kde by som im nič nevyčítal, skôr naopak. Cirkev má vplývať na politický život, ale nech to je spôsobom jasným a čitateľným, čistým a úprimným. Práve takéto pôsobenie v politike je ten pravý vplyv kresťana evanjelika. Musí byť však pripravený čeliť nástrahám politického ringu a postaviť sa na stranu Božích prikázaní, keď k tomu príde. Ak to nezvládne, vrhá to zlé svetlo na všetkých evanjelikov.
Zatiaľ som hovoril o cirkvi všeobecne (o všetkých cirkvách). Keď zameriam pozornosť na našu cirkev a jej momentálnu situáciu pred parlamentnými voľbami, je žalostná. Ako keby naši cirkevní predstavitelia neprimerane zhovievavo pristupovali k prešľapom politikov. Vynára sa ich totiž v poslednej dobe veľká hromada a nie je to zásluha cirkví. Naopak, naša cirkev preberá tie spôsoby politického a spoločenského života do svojej činnosti, ktoré by mala sama pranierovať, hlavne v oblasti demokratického volebného poriadku a nakladania s majetkom, či elastického metra pri posudzovaní skutkov predstaviteľov a funkcionárov cirkvi. Čím to je? Predstavitelia cirkvi sú rovnako hriešni ľudia ako predstavitelia politického života? No samozrejme, že sú, ale tí v cirkvi majú v tomto „kľúč od miešačky“, vedia, ako na to, sú lekári duší. Bude im to na čosi?
Stanislav Gajdoš
Predstavitelia cirkví, ak chcú politizovať, nech sa vzdajú role duchovného a nech sa venujú politike. Majú na to právo. Stopercentná strana pre kresťana musí vo svojom programe mať Desať Božích prikázaní. Niektorí duchovní sa týmito prikázaniami neriadia ani vo svojom duchovnom živote. Takže nech odídu radšej do politiky a nech neškodia cirkvi. Lenže tam je väčšia konkurencia.
Dušan Šargavý
- Predstavitelia cirkvi môžu a majú pôsobiť na svoje okolie v prostredí, v ktorom žijú – život kresťana je jediná Biblia, ktorú tento svet číta… Prípadné angažovanie sa v komunálnej politike na úrovni mesta alebo obce, v ktorej žijú, je primeraným a úplne postačujúcim prejavom takéhoto pôsobenia. Pri ambíciách zastávať vyššie funkcie vo vyšších politických sférach je maximálne zvýšená moja ostražitosť a nedôvera.
- Nepovažujem za vhodné, aby oficiálni predstavitelia našej cirkvi kandidovali v parlamentných voľbách. Musím, žiaľ, skonštatovať, že to je len ďalší ich prejav, s ktorým nesúhlasím. Verím však, že Pán Boh vždy včas zasiahne, ako spievame – Kdo jen na Boha se spoléhá…
Viera Žarnovická
