BRATISLAVA – Jednou z výrazných majetkových káuz, napojených na spoločnosť Reformata, je v cirkvi aj problém s budovou patriacou ECAV na Slovensku, ktorá sídlia v Bratislave na Svoradovej ulici, teda v lukratívnej časti mesta. Skupina ľudí okolo Jána Brozmana sa pred časom tento nehnuteľný majetok pokúšala vyviesť z cirkvi.
Pokus sa odohral ešte na synode v Prešove v roku 2016. Vtedy Ján Brozman navrhol presun budovy na Svoradovej pod Kuratórium Beckovskú Viesku, čo by de facto znamenalo jej vyňatie z majetku cirkvi.
Beckovskej Vieske táto budova pritom nikdy – ani historicky – nepatrila, vždy bola vlastníctvom cirkvi. V zápisnici so Synody ECAV 2016 v Prešove sa uvádza aj stanovisko vtedajšieho reiaditeľa Generálmneho biskupského úradu v Bratislave Dušana Vagaského ktorý, podľa zápisnice, uviedol, že „10 rokov pôsobí v cirkvi, a ak sa hovorilo o Kuratóriu Beckovská Vieska, myslelo sa vždy len na majetok, ktorý kedysi do hospodárstva Beckovská Vieska patril. Teraz sa dozvedá, že chceme rozhodovať nie o majetku hospodárstva Beckovská Vieska, ale o majetku získanom v rámci akcie Cirkev sebe. Z prostriedkov Cirkev sebe boli zakúpené aj iné budovy. Tieto sú v majetku cirkvi a cirkev má z nich príjem. Dáva do pozornosti, že to, čo predkladá J. Brozman, nie je „Beckovská Vieska“, ale „Cirkev sebe“, čo je niečo úplne iné. Tu nejde o pozemky v k. ú. Beckovská Vieska, Rakoľuby, ale o budovy na Svoradovej ul., Šancovej ul. v Bratislave, resp. iné majetky“.
Škandálu v roku 2016 zabránil generálny biskup Miloš Klátik, ktorý žiadal, aby o návrhu na vyvedenie majetku z cirkvi hlasoval každý synodál jednotlivo, teda verejne, neanonymne. Iba tento krok v konečnom dôsledku zabránil tomu, aby bezprecedentný návrh previesť budovu na Svoradovej pod správu Kuratória Beckovská Vieska prešiel. Pokus sa mal zopakovať, a to už v čase, keď bol konateľom Reformaty (spoločnosti spravujúcej cirkevný majetok) vedením cirkvi (I. Eľkom a J. Brozmanom) dosadený Branislav Rybnikár, človek blízky V. Danišovi. Návrh je o to alarmujúcejší, že Beckovskú Viesku, do ktorej chceli objekt na Svoradovej dostať, vedie Vladimír Daniš, exkonateľ Reformaty, za ktorého pôsobenia došlo k daňovým nezrovnalostiam a uzatváraniu pochybných nájomných zmlúv na majetku cirkvi. Spolu s ním až do septembra tohto roku Beckovskej Vieske šéfoval Ján Brozman. Toho z funkcie odvolalo až posledné generálne presbyterstvo na konci septembra.
Budova na Svoradovej ulici je lukratívna predovšetkým svojou polohou takpovediac v centre metropoly. Neslávne známa je kauza tzv. reťazenia nájmov, keď ju Reformata prenajala spoločnosti Svoradove, s. r. o., a tá za oveľa vyšší nájom ďalším zhruba sedemnástim firmám. Namiesto priameho zisku z nájmu Reformata inkasovala iba zlomok skutočnej trhovej hodnoty nájmu priestorov.
Historickú podstatu vlastníckych vzťahov vysvetlila v dokumente Cirkev sebe aj historička Zora Bakošová. Uviedla, že „Cirkev sebe bola akcia dobrovoľnej dane v evanjelickej cirkvi, ktorú zaviedlo Generálne presbyterstvo v roku 1941 z dôvodu hrozby zastavenia štátnej subvencie a pokusu o zásah do cirkevnej autonómie“. Z tejto akcie sa mal vyrovnať nielen deficit zapríčinený znížením štátnej podpory pre ECAV, ale mali sa finančne zabezpečiť aj rôzne naliehavé potreby cirkvi. Vyzbieralo sa vyše 2,5 milióna korún, čo tvorilo základný majetok Evanjelickej cirkvi a. v. Z týchto peňazí sa zakúpilo hospodárstvo Beckovská Vieska, zriadil sa vysokoškolských internát v Bratislave a zakúpilo letovisko v Liptovskom Hrádku. Umožnili tiež dostavať letovisko mládeže v Brezovej pod Bradlom. Jej stanovisko tak ukazuje, že Beckovská Vieska nemala s budovami na Svoradovej ulici nič spoločné, preto bol pokus o jej presun pod túto organizáciu len účelový a argumentačne neobhájiteľný.
Budovy v centre mesta ostávajú naďalej „zabetónované“ v nízkych nájmoch – ešte minimálne na niekoľko ďalších rokov. Reformata totiž na ne uzatvorila nevýhodné zmluvy a dodatky, ktoré nateraz neumožňujú cirkvi získať to, čo jej skutočne patrí.
Redakcia Lutherus
