Poďme spolu a zorganizujme protestné zhromaždenie evanjelikov
Žijeme veľmi zvláštnu dobu… Človek sa nemôže prestať čudovať a musí sa pýtať: Je to vôbec možné? V dvojtýždenníku EPST z 5. júla 2022 Emília Mihočová informuje o poslednej utajovanej synode a, čuduj sa svete, píše o katastrofálnych výsledkoch kontroly v Reformate aj v Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku. Konečne! Prečo asi? Lebo sa to už nedá poprieť, prikryť pod koberec. Lebo dôkazy sú nespochybniteľné a tlak evanjelickej verejnosti narastá. Mlčať – ako doteraz – sa už nedá.
Prečo sa čudujem?
Lebo tí podpaľači, ktorí bojovali proti predošlému predsedníctvu ECAV (Miloš Klátik, Imrich Lukáč), ktorí urputne vyvracali naše tvrdenia, zrazu objavili Ameriku, dávno objavenú! Aby sa stali slávnymi, potrebovali najprv požiar založiť alebo priložiť aspoň polienko a bojovať proti nám, popierať naše tvrdenia. Teraz však oheň, čo založili, hasia a riešia osto-
šesť. Hrdinovia dňa! Vynikajúca šanca dostať sa hore. Nad takými charaktermi musí človek zaplakať. Včera nás navrhovali na disciplinárne konanie a možno aj vylúčenie z cirkvi. Boli sme tá banda… či teroristi – a teraz čo, ako ďalej? Normálnemu človeku príde zle – asi nie od žalúdka – pri pohľade na Mariána Damankoša, Tomáša Hybena, Petra Gärtnera a spol. Prečo sa čudujem a prečo som zdesený? Pochopíte neskôr…
Budem najprv trocha osobný. V poslednom článku som písal, ako nám hádzali polená pod nohy pri objasňovaní afér v Reformate aj v Beckovskej Vieske (Majetkové kauzy vo svetle faktov. Lutherus č. 29/2022, str. 24 – 26). Teraz sa budem venovať Evanjelickej diakonii ECAV na Slovensku.
Prvé stredisko Evanjelickej diakonie vzniklo v Opinej
V Cirkevnom zbore (CZ) Opiná, odkiaľ pochádzam a kde pôsobím ako zborový dozorca od roku 1994 nepretržite až doteraz (zástupcom dozorcu som bol v rokoch 1988 – 1994), bola zborová práca dobre rozbehnutá. Ako stredoškolák a neskôr ako vysokoškolák som sa v nej výrazne angažoval. Ako mládežníci sme navštevovali starých a opustených v CZ, prečítali sme im z Biblie, pripravili vianočný stromček či poskytli inú pomoc. Pravidelne sme navštevovali rómsku osadu v Opinej a jednu staršiu sestru sme naučili čítať – slabikovať z Biblie. Boli to krásne roky, pamätné sobotné večery, i keď vtedy vládla totalita. To všetko je popísané v knihe Náš zbor a kraj, vydanej v roku 2004 vo vydavateľstve Michala Vaška v Prešove. Autormi knihy sú Mgr. Emília Čulková, Mgr. Radoslav Grega, náš zborový farár, a ja, zborový dozorca. Vydal ju CZ ECAV Opiná.
Hneď po Nežnej revolúcii v roku 1989 sme v prvých mesiacoch roka 1990 prichystali zdravotno-biblický tábor pre deti. Oznam vyšiel aj na stránkach Evanjelického posla (EPST č. 5/1990, roč. 80, s. 50). Tábor sa uskutočnil v júli 1990 v Starej Vode na chate rodiny Vecanovej, ktorú sme si prenajali. Mali sme 26 účastníkov. Tak vlastne vzniklo Stredisko evanjelickej diakonie (SED) Svetlo. Odvtedy sa tábory organizovali pravidelne. Mávali sme aj 115 – 120 účastníkov. Boli napríklad v Tatranskej Lomnici, Zlatej Idke, Bardejove atď. Neskôr v rámci reštitúcií CZ Opiná mal vrátenú budovu bývalej cirkevnej školy v Červenici. Tam sa uskutočnil druhý ročník našich táborov v roku 1991 a vtedy, počas tábora, padlo aj rozhodnutie o založení školy pre hluchoslepé deti tu, v Červenici. Mali sme návštevu z ministerstva školstva a sestru farárku Zuzanu Kolárovskú. Zbor dal do bezplatného prenájmu budovu na diakonické účely na 50 rokov. Počas školského roka tam mala sídliť škola pre hluchoslepé deti a počas prázdnin zdravotno-biblické tábory. Podnet na vznik školy prišiel z ministerstva školstva, sestra Z. Kolárovská ho podporila a my sme to s radosťou prijali. Spolupráca s ňou bola veľmi dobrá.
Ešte len pomaly vznikajúce ústredie Evanjelickej diakonie (ED) hľadalo financie na rekonštrukciu budovy a riadilo ju po odbornej stránke. CZ Opiná realizoval na vlastné náklady a brigádnicky napríklad kompletné oplotenie areálu a jeho úpravu. Cez nás bolo na projekt napojených viacero ochotných darcov, ktorí financovali napríklad výstavbu vrtu – zdroja pitnej vody, výstavbu ihrísk v areáli a pod. Výrazne nám pomáhal brat Ing. Miroslav Klima a nemecká firma Hinrichs. Spomínaná škola určitý čas sídlila na našej fare v Opinej, nakoľko rekonštrukcia v Červenici nebola dokončená. O všetkom svedčí zápisnica zo zasadnutia Generálneho presbyterstva (GP) ECAV v Bratislave zo dňa 29. a 30 novembra 1991, ktorá konštatuje, že GP berie na vedomie vznik charitatívneho strediska pri CZ Opiná. Nie zakladá, ale berie na vedomie, že vzniklo (uznesenie č. 206/91). Zodpovednosťou za správu a chod strediska boli poverení Z. Kolárovská a ja. Zápisnica zo zasadnutia GP zo dňa 24. 1. 1992 obsahuje uznesenie č. 9/92, ktorým bola zriadená škola pre hluchoslepé deti v Červenici. Zriaďovateľom bol GBÚ v Bratislave.
Biskupský úrad VD – inštitúcia, ktorá rozbíja
Neskôr zriaďovateľské právomoci po zmene zákonov prešli na Biskupský úrad Východného dištriktu (BÚ VD) v Prešove – a to bol začiatok úpadku školy. Biskupi Igor Mišina a Slavomír Sabol jej rozvoju určite nepomohli; o jej úrovni dnes nechcem písať, je to i naše dieťa, ale je to veľmi smutné. Pôsobenie BÚ VD v Prešove na chod a úroveň školy vnímam veľmi negatívne. Napriek problémom sa uskutočnili dve medzinárodné konferencie v Herľanoch venované problematike hluchoslepoty, ktoré som inicioval a viedol. Prednášali odborníci z Maďarska, Česka, Poľska Nemecka a zo Slovenska. Boli to lekári prichádzajúci do styku s uvedenými pacientami, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci, duchovní a pod. Z obidvoch konferencií som vydal zborníky: Lekárske, pedagogické, sociálne a duchovné aspekty hluchoslepoty (2013) a Edukačné aspekty socializácie osôb s hluchoslepotou (2017). Zapojila sa napríklad aj Lekárska fakulta UPJŠ Košice, Prešovská univerzita a pod. Dnes je spolupráca so školou problematická. Viacero zamestnancov – členov nášho CZ – zo školy odišlo práve pre zásahy – nezásahy BÚ VD, iní boli prepustení. A to aj tí, čo školu budovali. Rovnako som vypadol z rady školy aj ja – ako nepohodlný…
BÚ VD je inštitúcia, ktorá rozhodne nevie budovať, ale vie rozbíjať. Tak to bolo za účinkovania biskupa Igora Mišinu aj Slavomíra Sabola. O odbornej stránke vôbec nehovorím. Nemá na to! Napriek tomu spolupráca medzi školou a SED Svetlo existuje, je to i naše dieťa. Sídlime v jednej našej budove a spolupráca prináša obojstranné výhody. Keď raz bude niekto písať o obnovení diakonickej práce v ECAV po Nežnej revolúcii, tak tu dávam do pozornosti, že SED Svetlo je v skutočnosti staršie ako „matka“ – ústredie ED. Dôkaz: uznesenie GP ECAV č. 206/91 zo dňa 29. a 30. novembra 1991. Dôkazom je aj spomínaný oznam na stránkach Evanjelického posla z roku 1990. Áno, diakonia bola obnovená skôr v CZ Opiná než v ECAV!
Nekresťanské šafárenie
Pri čítaní o nemorálnych zisteniach v ED ECAV na Slovensku uverejnených v Lutheruse, EPST a v správe na synodu čítame, ako poverený riaditeľ ED Ján Gasper (mimochodom, žiaden poverovací dekrét nemal a nemá) zneužíval svoje postavenie. Pridelil si služobný byt s rozlohou cca 86 m2 v centre Bratislavy, fixovaný nájom na 105,76 € mesačne, doba nájmu je bez obmedzenia, čiže i jeho deti môžu byt užívať bez problémov. Plat cca 3 000 € mesačne, ročné odmeny cca 10 000 €, to všetko si sám schválil a podpisoval. Výpovedná doba ukončenia jeho mandátnej zmluvy je päť rokov, rozprávkové odstupné… Ďalej podľa všetkého zneužil aj zahraničnú pomoc z Nemecka na svoje súkromné diakonické doškoľovacie stredisko, privlastnené dve osobné vozidlá vyvezené z Evanjelickej diakonie, privlastnené dve parkovacie miesta vo dvore a pred GBÚ… Je to možné? Sestry a bratia, kto má takého zamestnávateľa? Vidíte, že možné to je v ECAV aj v ED. Aká je cirkev výnosná! A právnik JUDr. Ivan Syrový, PhD., ešte zahlási, že s tým sa už nič nedá robiť… Uzavrel s J. Gasperom dohodu o ukončení mandátnej zmluvy (8. 4. 2022) a dohodli sa, že vzájomné nároky sú vysporiadané… To sú zvesti ako z Kocúrkova! Mimochodom, nemali by v cirkvi platiť predovšetkým Božie zákony? Nemali by byť vysoko nadradené ostatným? Čo na to vy, naši slovutní biskupi Ivan Eľko, Ján Hroboň a Peter Mihoč? Nemali by ste sa výrazne angažovať a bývalému poverenému riaditeľovi Gasperovi, vášmu chránencovi bez poverovacieho dekrétu, vysvetliť, čo je slušné a čo sa patrí, a priviesť ho k rozumu? A do duše mu povedať, ako koná kresťan?
Zasadnutia generálneho presbyterstva k diakonii
Pozrime sa na to vo svetle dokumentov – zápisníc zo zasadaní GP ECAV ohľadom ED hlavne v rokoch 2012 – 2018, keď som zastával funkciu generálneho dozorcu. Hneď na začiatku chcem jasne zdôrazniť dve zásadné veci. Po prvé: ED v minulosti prijala taký štatút, ktorý výrazne obmedzoval právomoci generálneho presbyterstva pri dohľade. Vedeli prečo. Po druhé: treba vedieť, že korupcia v ED nebola v minulosti neznáma. Po odchode sestry Z. Kolárovskej z funkcie v roku 1998 mala ED dvoch riaditeľov: Ing. Ondreja Buzalu a Mgr. Máriu Gasperovú. Pre nejasné finančné toky a rôzne pochybenia ich GP odvolalo z funkcie uznesením č. 125/2000 zo dňa 3. 10. 2000. Na niekoľko mesiacov som bol poverený vedením ED ja a Ing. Ján Holčík, CSc. Po nás sa výberovým konaním stal riaditeľom Ing. Ján Huba. Riaditeľom bol od roku 2001 do roku 2015; po ňom nastúpil Ing. Ján Gasper. Teraz sa pozrime na spomínané roky.
Na zasadaní GP 24. 5. 2013 presbyterstvo žiadalo vykonať kontrolu v ED za rok 2012 a predložiť plán kontrol komisie (uznesenie č. 36-4/2013). Brat farár Martin Šefranko však konštatoval, že nie je dôvod nedôverovať ED. Osobne som žiadal prepracovať štatút ED, čo je v zápisnici jasne uvedené, nakoľko som mal voči nemu výhrady.
Na zasadnutí GP 6. 12. 2013 nebohý brat riaditeľ GBÚ Dušan Vagaský konštatoval, že revízia účtov ED nebola vykonaná viac rokov. Riaditeľ ED Ing. J. Huba nevysvetlil ani nebol schopný vysvetliť, či je, alebo nie je revízna komisia funkčná. Voľba členov revíznej komisie bola stiahnutá z programu.
Zo zasadania GP 23. 5. 2014 sa riaditeľ J. Huba ospravedlnil – neprišiel.
Na zasadanie GP 29. 4. 2015 boli pozvaní riaditeľ J. Huba, J. Gasper, JUDr. V. Tomašovičová. Ospravedlnili sa. Navrhol som opakovane ich pozvať, no v GP som nenašiel podporu.
Na zasadnutí GP 13. 5. 2016 GP vyzvalo Správnu radu ED predložiť na najbližšie zasadanie návrh nového štatútu ED. Za bolo 9, proti 0, nehlasovalo 5.
Ani na zasadnutie GP 10. 2. 2017, ktoré malo rokovať o štatúte ED, zástupcovia ED neprišli.
Zasadnutie GP 31. 3. 2017: voľby členov Revíznej komisie ED. Nami navrhnutý br. Ing. Ružek nebol zvolený. Asi pre niekoho nebol „vhodný“. Predtým sa predošlá predsedníčka Revíznej komisie ED s. Mesárošová listom vzdala funkcie. Zápisnica obsahuje aj výzvu adresovanú J. Gasperovi a JUDr. V. Tomašovičovej k účasti na GP!
Zasadnutie GP 3. 5. 2017. poverený riaditeľ ED J. Gasper konštatoval, že nepozval zástupcu GP na zasadanie Správnej rady (SR) ED, lebo ho nemal v zozname. V. Tomašovičová nepovažuje v tom čase za potrebné novelizovať štatút ED, nakoľko nie je vhodná doba… Brat D. Vagaský konštatuje, že ECAV zriadila ED a dieťa odmieta poslušnosť. Brat Mgr. Vereščak konštatuje, že ED si robí, čo chce. GP prijalo uznesenie, že opätovne vyzýva SR ED predložiť návrh nového štatútu ED (uznesenie č. 61-3/2017). Bolo prijaté aj ďalšie uznesenie: predložiť plán zasadaní SR ED do konca júna 2017 a potom každoročne (uznesenie č. 63-3/2017). Predsedníčka SR ED JUDr. V. Tomašovičová konštatovala, že zasadania SR sú podľa potreby a o zavedení takého mechanizmu ani neuvažuje. Stalo sa to na môj podnet, nakoľko zasadania SR ED nápadne kolidovali so zasadaniami GP, preto som sa na nich nemohol zúčastniť, v čom som videl zámer. Zasadania GP ECAV mali termín určený vždy na rok dopredu, čo oni začali zneužívať, a ústretový krok neboli ochotní urobiť. V tom vidím zámer, ako sa ma zbaviť, aby som nevidel do ich karát. Neskôr ma už vôbec nepozývali.
Aj to je svedectvo o Brozmanovi a členoch generálneho presbyterstva
Šokoval ma ešte jeden „múdry“ nápad z dielne ústredia ED a bývalého povereného riaditeľa J. Gaspera. Uvažovali, resp. navrhovali, aby jednotlivé Strediská Evanjelickej diakonie (SED) odvádzali na ústredie ED 2 % zo svojich príjmov. Keď narazili na odpor, cúvli; poverený riaditeľ J. Gasper to koktaním nevedel zdôvodniť. Náhodná podoba? Výpalné z cirkevných zborov pre GBÚ, výpalné pre ústredie ED z jednotlivých SED?! Na čo využíva ústredie ED vyše 200 000 € zo štátneho rozpočtu, ktoré dostáva cez ECAV? Zamyslite sa. Ja ako štatutár SED Svetlo od jeho vzniku až doteraz si nepamätám ani najmenšiu finančnú podporu z ústredia. Sme všetko dobrovoľníci a financie máme z našich vlastných darov, ako aj darov z okruhu podporovateľov. Tí sú zdesení, čo sa v ED a v ECAV udialo! Pre mnohých čestných pracovníkov diakonie je to veľmi tvrdá rana a sklamanie. Je to hrubé sklamanie aj pre mňa.
Evanjelická diakonia, ale i ECAV prestali byť hodnoverné, sú pošpinené podvodmi a krádežami. Farári i neordinovaní, prestaňte zakrývať tento hriech! Ten hnis treba z tela cirkvi vypustiť, nezakrývať, ináč sa tento patologický proces nezastaví, bude pokračovať. Hriech treba priznať v plnom rozsahu, vyznať a opustiť. Ináč sa dôvera nezíska.
Čo možno povedať na konanie bývalého generálneho dozorcu Ing. J. Brozmana, ktorý predtým vykonal sám revíziu na ústredí ED a na zasadaní GP vyhlásil, že je všetko poriadku? Takto konali členovia GP, keď sme nemohli nič konať v ED, lebo všade mali svojich ľudí! A zrazu dnes kontrola našla uvedený neporiadok (aj to len preto, že na konci volebného obdobia sa generálnemu biskupovi M. Klátikovi spolu s predstaviteľom RKC S. Zvolenským podarilo vyrokovať so štátom, že peniaze už ED nedostávala priamo na účet, ale cez štátny transfer ECAV. Preto mohli diakonii stopnúť peniaze na ústredie, a tak došlo k tomu, že zástupcovia ED museli pristúpiť na zmenu štatútu aj členov správnej rady či revíznej komisie. Cez škrtenie peňazí, inak by k zmene nedošlo). Zrejme aj to bol jeden z dôvodov Brozmanovho odstúpenia. Blamáž ako hrom. Nuž, to bolo svedectvo Jána Brozmana, „obráteného“ kresťana! Jeho vlastní ľudia mu to vytmavili. Môže však zrejme ďalej pracovať v Evanjelizačnom stredisku a získavať duše. Ale nie na cestu spásy, ale na cestu pretvárky a podvodov. Prestaňte hrať tragikomédiu! Tie duše totiž možno viesť aj nie k obráteniu, ale k odvráteniu, rozumej od pravdy, statočnosti a zdravého rozumu.
Povedz mi, akého máš priateľa, a ja ti poviem…
Začal som príslovím a teraz ho dopoviem: „Povedz mi, akého máš priateľa, a ja ti poviem, kto si.“ Trošku ho pozmením a adresujem našim duchovným – potom znie takto: „Povedz mi, akých máš biskupov, a ja ti poviem, aký si farár.“ Čo vy na to? Vaši biskupi sú vaším obrazom, vašou hanbou, netreba s tým niečo robiť? Oni zlo v cirkvi chránili, bránili vyriešeniu, zlo kryli a kryjú. A generálny biskup klame a podvádza, zavádza aj synodu, svojím konaním poškodzuje cirkev materiálne, ale hlavne morálne. Svoju dobrú povesť, vážení naši duchovní, ste vo všeobecnosti dávno stratili, zachráňte aspoň jej zvyšky. Znovu volám: Sláva statočným farárom, vydržte, bojujte dobrý boj viery a konajte, situáciu treba napraviť. Raz bude treba vydať počet!
Pre napomenutie k rozmýšľaniu a zaujatiu stanoviska k tomuto boľavému článku pripomínam známy veršík: „Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?“ (G 4, 16) Pamätajte! Pravda urazí iba tých, ktorí žijú v klamstve. Ďalšie napomenutie z Písma: „Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné.“ (Pr 27, 6) Myslíte, že som vaším nepriateľom, bratia farári, alebo nepriateľom ECAV? Myslíte, že sa mi toto píše ľahko?
Čo povedať na záver? Vážení bratia biskupi I. Eľko, J. Hroboň, P. Mihoč, odstúpte zo svojich funkcií. Pre dobro cirkvi aj pre svoje vlastné. Čím neskôr k tomu dôjde, tým horšie pre cirkev i pre vás. Ak my prestaneme kričať, hovorím vám: kamenie bude kričať o neprávostiach v ECAV, o rozkrádaní. Volanie po náprave cirkvi neuhasíte! Na upozornenia a výzvy nereagujete, lebo nemáte argumenty!
Preto vyzývam všetkých statočných veriacich evanjelikov i duchovných. Vyzývam ASloZ, Lutherus, SEJ. Poďme spolu a zorganizujme protestné zhromaždenie evanjelikov! Dajme opakovane, verejne a organizovane jasný signál pre verejnosť, že chceme cirkev čistú, ktorá bude svetlom a soľou pre tento svet. Že odmietame špinavé praktiky biskupov I. Eľka, S. Sabola, farára J. Mlynára atď., ďalej J. Brozmana, V. Daniša, J. Gaspera atď.
Poďme a zaklopme na dvere GBÚ, a keď treba aj na dvere vily na Vlčkovej ulici 1 v Bratislave, kde býva neprávoplatne zvolený generálny biskup I. Eľko. Myslíte si, že nám otvoria? Ak nie, nájdeme inú cestu: slušnú, ale účinnú. Zamknuté dvere volanie po náprave cirkvi neutíšia, skôr naopak!
Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc.
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: fb ústredie Evanjelickej diakonie
