Eľko chodí vynášať problémy evanjelickej cirkvi do katolíckych médií

Farári si myslia, že disciplinárne uznesenie by malo platiť aj na neho

Pred evanjelickými médiami uprednostňuje katolícke. Tento príklon nelegitímneho generálneho biskupa Ivana Eľka k médiám iného vierovyznania bije do očí najmä v kontexte toho, že dlhodobo ignoruje otázky evanjelických novín Lutherus, ktoré ho – ako aj s jeho spolupracovníkov – viackrát v rámci plurality názorov a snahy o objektívne informovanie a poskytnutie priestoru žiadali o stanovisko k rôznym témam, no odpovedí sa nikdy nedočkali.

Eľko poškodzuje cirkev u katolíkov

Namiesto toho, aby čitateľom Lutherusu – evanjelikom ako každým iným, rovnocenným s ostatnými – vysvetlil mnohé zásadné otázky, utieka sa k vynášaniu vnútorných problémov cirkvi do katolíckych médií. Po nedávnom rozhovore, ktorý poskytol portálu Postoj, sa množia názory, že nie je hodné jeho funkcie, aby týmto spôsobom ohováral ECAV na Slovensku a farárov v cudzom periodiku. Mnohí sa domnievajú, že takto rozdeľuje a poškodzuje cirkev a mal by byť disciplinárne riešený. Poukazujú pritom na potrebu podania žaloby v zmysle uznesenia č. 08-01 zo Synody ECAV z 10. 10. 2020 v Ružomberku. Píše sa v ňom: Synoda ECAV na Slovensku žiada generálneho právneho žalobcu, aby konal proti každému členovi cirkvi, ktorý sa dopúšťa disciplinárneho previnenia „rozbíjanie jednoty cirkvi“ a iných zákonom definovaných previnení.“

Ak by platili, nevadil by ani postoj zboru k LGBTI

Eľko sa v spomínanom médiu vyjadril aj ku kontroverznej téme, na ktorú nielen cirkev, ale celá spoločnosť dlhodobo hľadá odpovede. V súvislosti s ECAV zarezonovala nedávna správa o tom, že konvent bratislavského zboru v Starom Meste odmietol stanovisko cirkvi k otázkam sexuality. Stanovisko vyprodukovala synoda v júni tohto roku a postavilo sa proti nemu jednotne všetkých takmer 190 ľudí, ktorí prišli v tomto cirkevnom zbore na konvent.

Eľko tvrdí, že postoj zboru v Starom Meste ho neprekvapil. Namiesto vecnej odpovede na otázku, čo si myslí o jeho postoji k LGBTI problematike, sa však okamžite upriamil na to, čo ho zaujíma oveľa viac ako názory veriacich, a to sú peniaze. Redaktorovi Postoja zdôraznil, že zbor v Starom Meste tri roky ignoruje zákon o prispievaní do Fondu finančného zabezpečenia – vraj na mzdy duchovných. Ukázal tak, ako veľmi mu leží v žalúdku fakt, že práve jeden z najbohatších zborov sa odmietol podriadiť politike „výpalného“. Na tomto podklade akoby sa snažil spochybniť legitimitu bratislavských veriacich sa vôbec k niečomu vyjadrovať. Čitatelia rozhovoru na Postoji si všimli, že jeho odpovedi chýba akýkoľvek duchovný podtón, absentuje vysvetlenie, čo je na konaní zborového konventu a nesúhlasnom stanovisku nesprávne. „Ak by sme platili, dal by nám pokoj,“ povedal Lutherusu člen zboru, ktorý si neželal byť menovaný. Dodal, že Eľkovi vôbec nejde o to, že zbor má iný náhľad na problematiku LGBTI menšiny. On sám podľa člena zboru nie je schopný na túto tému ani diskutovať, a keď ho Bratislavčania pozvali na debatu, zo strachu odpovedal iba listom. Nemal záujem sa postaviť pred veriacich a argumentovať. „Nemá ani len základné vieroučné poznatky, Písmo pozná len zbežne, o Symbolických knihách ani nehovoriac. Pritom by mal strážiť vierouku, no na podklade toho, ako sa správa k zborom a ľuďom v nich, vidíme dlhodobo presný opak. Na prvom mieste u neho sú totiž peniaze,“ podčiarkol člen bratislavského zboru.

Ak čitatelia rozhovoru čakali nejaký záver k spomínanej téme, riešenie situácie nielen vo vzťahu k CZ v Starom Meste, ale aj k LGBTI nedočkali sa. Eľko totiž uviedol, že zatiaľ sa touto témou nezaoberali. Vecne to ani riešiť nemienia, potvrdil svojím vyjadrením, že ak sa vôbec budú niečím takým zaoberať, tak len kvôli tomu, aby zvážili prípadné sankcie pre tých, ktorí „sa vydajú sólo cestou, porušujú svoj ordinačný sľub alebo sľub neordinovaných služobníkov cirkvi“. Namiesto diskusie teda zrejme príde trest a súčasné vedenie tým potvrdzuje, že ani v najbližších rokoch – v čase, keď si je už Eľko istý ďalšími šiestimi rokmi plnými výhod a nepostihnuteľnosti vlastných prešľapov – bude pokračovať cestou prenasledovania a tlaku na „neposlušných“.

Snaží sa zapáčiť katolíkom, nič sa však od nich nenaučil

Eľko využil smerovanie rozhovoru pre portál Postoj aj na to, aby podotkol, ako veľmi si váži, že katolícki biskupi sa zatiaľ profilujú konzervatívne. Na druhej strane však podľa vlastných slov očakával, že pápež František sa počas svojej návštevy Slovenska zastane katolíckych biskupov v krajine, ktorých podľa Eľkovho názoru „zosmiešňuje progresívne prostredie a progresívne médiá“. Postoju Eľko doslova povedal: „Čakal som, že pápež rozpozná túto politickú hru a aspoň v jednom jeho prejave sa objaví vetička: Milí biskupi, mám vás rád, ďakujem vám a stojím za vami… Napokon nezaznela a to ma veľmi sklamalo.“ Pre mnohých evanjelikov vyznieva veľmi šokujúco, ako veľmi sa Eľko svojimi vyjadreniami snaží zapáčiť katolíckym biskupom. Na druhej strane poukazujú na to, že práve on má voči svojím kolegom farárom príšerné správanie, keď ich bez milosti prenasleduje pri najmenšom náznaku kritiky na jeho osobu či na súčasné vedenie, a preto sú ochotní radšej podávať výpovede. Viacerí konštatujú, že farárom nedokáže poskytnúť ani len pomoc či pastoračný rozhovor. „Iba sa ich jednoducho zbaví,“ hovorí jeden z duchovných dlhé roky pôsobiaci v cirkvi, o atmosfére, ktorú Eľko svojím konaním šíri medzi farármi. Podľa jeho slov by sa od katolíckej cirkvi mal radšej naučiť milosti, ktorú však on ako biskup nemá k nikomu nepohodlnému – na rozdiel od katolíckych predstaviteľov. „Navyše robí všetko pre to, aby misia v cirkevných zboroch, ktoré chce zlikvidovať, zanikla, a nezáleží mu ani na spáse ľudí či duchovnom zaopatrení, na ktoré má každý veriaci podľa reformačných zásad právo. Rovnako aj na voľbu farára. Šokuje nás, ako chce kvôli neplateniu do výpalníckeho odpustkového fondu personálneho zabezpečenia zrušiť farárov a vziať ľuďom duchovnú opateru. Tak to bolo v stredoveku: ak si nezaplatil odpustok, nedostal si zaopatrenie. Cirkev sa vracia do stredoveku a jej biskupi nekonajú podľa Augsburského vyznania,“ uviedol.

Eľko sa ďalej v rozhovore vychvaľuje svojimi vraj nadštandardnými vzťahmi s katolíckymi biskupmi. Pritom jeho vlastní kolegovia, evanjelickí a. v. farári, z neho majú strach, pretože dehonestuje ich voľbu v cirkevných zboroch. I na nedávnej synode to bolo vidieť v situácii, keď sa jeden z farárov sťažoval, že zbor potrebuje rôzne opravy, no nemá na ne peniaze. On sám má tri deti. Biskupov to však nezaujímalo a boli k nemu nemilosrdní. Odbili ho slovami, že takéto problémy má každý.

Eľko sa vyhovára, že nemôže za to, že bol jediný kandidát

Pre Eľka zrejme pomerne nepríjemná bola otázka, o čom vypovedá jeho nedávne opätovné zvolenie za generálneho biskupa, keď volebná účasť predstavovala 6,74 percenta a neplatných hlasov bolo skoro 18 percent. Z otázky sa snažil vykrútiť poukázaním na to, že ľuďom sa nechce zapájať do volebných konventov, a tiež tým, že voľby sa konali v dovolenkovom období. Pozornosť od mizernej podpory voči nemu sa snažil odvrátiť poukazom na voľby v roku 2000, keď bol vtedajší biskup Filo podľa jeho slov zvolený pri účasti 7,4 percenta. Samotného Eľka však tentoraz volili len 3,4 percenta evanjelikov. Práve za jeho éry kostoly doslova zívajú prázdnotou. Farári sa boja, a preto nariadili ľuďom voliť Eľka, aj keď ho reálne nechcú. Eľko podľa silnejúcich hlasov z prostredia cirkevných zborov čelí podozreniu z možnej manipulácie voľby, pretože doteraz nezverejnil volebné výsledky z cirkevných zborov.

Ľudia naozaj nemajú záujem ísť k voľbám, lebo nie sú demokratické, nemôžu si vybrať z kandidátov, ktorých by chceli voliť. Tých nekompromisne vylučuje kandidačná porada v Eľkovom područí.

Pri snahe poukázať na to, že v prípade Fila aj Eľka vzišiel biskup iba z jediného kandidáta, bez reálnej možnosti si vybrať, sa Eľko snažil zavádzať tým, že jediný kandidát bol volený aj v roku 2006, keď sa biskupom stal Miloš Klátik. „Navyše za to, že som bol jediným kandidátom, ja nemôžem. Rovnako ako som nemal vplyv na to, že pred šiestimi rokmi, keď som bol zvolený prvýkrát, sme kandidovali štyria. To, že som v tohtoročných voľbách napokon získal až 82 percent hlasov, ma veľmi potešilo,“ povedal Postoju. Je to však ohýbanie pravdy – dnes už nie je žiadny tajomstvom, že práve za Eľka sú vyraďovaní kandidáti kandidačnou poradou – a to bezdôvodne, alebo je na nich snaha ukladať disciplinárku, aby nemohli kandidovať. „Je hanba, že tento človek sa v katolíckom médiu snaží tváriť, že on za nič nemôže, a je prekvapený, že nik okrem neho nekandiduje,“ zhodnotil jeden z oslovených farárov.

Ani náznak sebareflexie Eľko nedokázal prejaviť pri otázke na takmer pätinu neplatných hlasov. „To boli hlasy tých, ktorí zjavne chceli vyjadriť nesúhlas s mojou osobou. Niektorí z nich ma možno z duše nenávidia, iní sú možno úprimne presvedčení, že nevediem cirkev dobrým spôsobom. Beriem to jednoducho ako výsledok, ktorý som prijal, no teraz sa už chcem pozerať dopredu,“ odpovedal. Namiesto úvah o tom, aký odkaz mu nesie tých 18 percent voličov, sa rozhodol pre prejavy pohŕdania v štýle – „no a čo, ja mám Vlčkovu vilu na ďalších šesť rokov, ďalšie výhody až do dôchodku a či bude po mne potopa, to ma už nezaujíma“. Farári ho už začínajú označovať za biskupa sebectva. „Raz bude vydávať počet na poslednom súde,“ zhodnotili.

Nepochválil sa, že dôvodom rušenia zborov sú peniaze

Eľko sa už vôbec netají snahou rušiť samostatné cirkevné zbory a pripájať ich k väčším. Argumentuje najmä problémami malých zborov, no v skutočnosti Postoju nepovedal, že sú za tým peniaze. „Na tohtoročnej synode sme schválili novelu zákona, ktorá stanovuje presné kritériá, ktoré musí spĺňať samostatný cirkevný zbor. Ten, ktorý ich spĺňať nebude, stratí status matkocirkvi a bude pričlenený k inému. Tento nový systém však začne platiť až o dva roky – dovtedy má každý zbor príležitosť vzchopiť sa alebo sa pripraviť na zlúčenie,“ odkázal tým, ktorí sa aj s malým počtom verných cirkevníkov snažia budovať misiu, slúžiť každému, kto po tom túži a kto to potrebuje. Ich snaha je zbytočná, kritériá sú nastavené – takže nemajú šancu prežiť v samostatnej podobe. Mnohí farári z malých zborov si myslia, že je za tým aj snaha zmocniť sa majetku týchto zborov, lebo keď tam nebude farár, nebude sa ani zvestovať Božie slovo. „Katolícki predstavitelia musia mať z Eľka radosť, že im uvoľňuje pole pôsobnosti, preto také dobré vzťahy,“ myslia si viacerí duchovní s tým, že možno je to aj Eľkova vedomá služba katolíckej cirkvi.

Eľko sa vzdialil učeniu ECAV, pritom má ústa plné reformácie

Reč prišla aj na Pamiatku reformácie a s ňou spojený odkaz Dr. Martina Luthera. „My evanjelici sme vyrástli na Lutherovej reformácii, ktorá vzišla z jeho osobnej duchovnej skúsenosti. On ako augustiniánsky mních, kňaz a teológ síce žil ponorený do prostredia Rímskokatolíckej cirkvi, ale zároveň bol akoby dieťaťom, ktoré ponoríte do vaničky s vodou a ono zostane suché. Až ako 35-ročný otvára Sväté písmo, na radu svojho spovedného otca sa zahlbuje do Žalmov, do Listov Rímskym, Galatským a s prekvapením zisťuje, že o Kristovi má v podstate nulovú znalosť. A to ho nasmeruje na nové, radikálne sústredenie sa na jeho osobu. Takáto je pozícia nejedného evanjelika, to je moja pastoračná skúsenosť. Ak si teda vôbec svoju neznalosť Krista dokáže priznať a uvedomiť. Jedna americká biskupka mi raz povedala, že keď číta kázne mladých farárov, tak meno Ježiš Kristus sa v nich vôbec nespomína. A pokračovala: „Zavolám si ich a vravím im, že tá kázeň je výborná, krásne slohuješ, ale prečo nehovoríš o Kristovi? A oni na to, že akoby nehovorili, veď sú tam spomínané hodnoty spravodlivosti, pokoja, tolerancie, inklúzie…“ Potrebujeme dnes omnoho viac hovoriť o niečom tak prekvapivo nesamozrejmom, ako je skutočné zvestovanie evanjelia Ježiša Krista,“ vyjadril Eľko v rozhovore. Zabudol však zrejme na svoje vlastné slová v predvolebnej internetovej diskusii, kde povedal, aké dobré by bolo, keby farári rok nekázali. Eľko asi nevie, že ECAV je cirkvou slova, a ako mnohí dodávajú, ani nežije tak, ako káže. „Správa sa ako ateista, hoci je farársky syn. Má síce plné ústa reformácie a Luthera a Biblie, ale len naoko,“ myslí si jeho farársky kolega.

„Mnohé rozhodnutia z úrovne najvyšších cirkevných predstaviteľov (predsedníctvo ECAV, generálne presbyterstvo a synoda, ktorých členmi sú evanjelickí biskupi), nie sú pravými dobrými skutkami, ktoré Boh vo svojom slove predpísal a nariadil. Napríklad Boh vo svojom 10. prikázaní nariadil: Nepožiadaš ničoho, čo inému patrí! A naši biskupi nemajú problém hlasovať za cirkevný zákon, ktorý toto prikázanie porušuje a trestá tých, ktorí sa opovážia chrániť svoje vlastníctvo! A tu nejde len o hmotný majetok, ale aj o nehmotné práva, napríklad o právo voliť si svojho farára! Páni biskupi, pridajte k Dávidovej prosbe: „Srdce čisté stvor mi, ó, Bože a obnov vo mne Ducha pevného!“ – aj vaše pravé dobré skutky,“ – uviedla bývalá generálna právna zástupkyňa Anna Drobná.

Správanie Eľka pripodobnili ku komunistom

Redaktor Postoja sa Eľka pýtal tiež na obdobie začiatku tohto roka, keď sa v krajine konali občianske protesty proti novele Trestného zákona. ECAV vtedy vydala stanovisko. Otázka znela, či vedenie cirkvi nemalo strach, že si to pokazí s vládnou mocou, od ktorej je kvôli štátnemu transferu do veľkej miery závislá. „Ku všetkému sa ako cirkev nevyjadrujeme, ale toto sme považovali za hraničnú situáciu, že by sme nemali mlčať. V tej chvíli zvažujete všetko, aj dôsledky,“ tvrdí Eľko s tým, že za toto stanovisko boli údajne pochválení aj ľuďmi, ktorí ich zvyčajne nechvália. „Je úsmevné pozorovať, ako títo ľudia presne vedia, kedy je cirkvi dovolené miešať sa a kedy nie. Veľmi živo mi to pripomína časy za komunizmu. Akoby sa tridsaťpäťročným oblúkom vrátili znova späť. Súhlasím s tvrdením, že skutočné slobodné postavenie cirkvi je vtedy, keď nemusí byť nikomu zaviazaná, žiadnemu zemepánovi ani štátnemu rozpočtu, ale cirkev to musí prijať ako svoj program a musí byť v tomto smere jednotná,“ uviedol.

Eľko sa síce na jednej strane smeje tým, ktorí podľa neho hovoria, kedy sa cirkev má miešať do politiky a kedy nie, a ukazuje na komunizmus, no pritom je to práve on, kto do ECAV vrátil praktiky tohto režimu. Farári totiž naznačujú, že Eľko sa správa presne tak ako komunisti, ktorí prenasledovali nepohodlných a s každým náznakom kritiky sa vysporiadali radikálne. Farári preto zo služby v ECAV radšej odídu, než by sa mali nechať šikanovať.

Redakcia Lutherusu
Úvodné foto: matica.sk