Nové modely financovania cirkvi, o ktorých mala uplynulú sobotu rokovať Synoda ECAV na Slovensku (konala sa po uzávierke tohto čísla Lutherusu, pozn. red.), boli verejnosti prezentované len minimálne. Ak k tomu na niektorých miestach aj došlo, za hlavný argument obrovského zvýšenia odvodov z cirkevných zborov bola prezentovaná snaha získať dostatok finančných prostriedkov na platy duchovných.
Tie pritom dlhé desaťročia cirkev vykrývala z každoročného transferu zo štátneho rozpočtu. V roku, keď je transfer historicky najvyšší a umožňuje – tak ako napríklad v reformovanej cirkvi – navýšiť farárske mzdy, prichádza cirkev s bezprecedentným návrhom: cirkevné zbory chce zaťažiť trojakými odvodmi, ktoré budú v mnohých prípadoch likvidačné a pre malé zbory prakticky neúnosné.
Lutherus už niekoľkokrát informoval, že vedenie cirkvi od začiatku tohto roka uprednostnilo navýšenie platov pracovníkov biskupských úradov – pričom farárske platy reálne poklesy v porovnaní s prechádzajúcim rokom. Z platových výmerov, ktoré má redakcia k dispozícii vyplýva, že duchovní dostávajú fixnú mzdu, kým v minulých rokoch mávali k základnému platu aj tzv. kvalitatívny a funkčný príplatok. Výsledná mzda je pritom o desiatky eur nižšia.
Zdá sa však, že tento prístup je selektívny a nie vo všetkých prípadoch je to skutočne tak. Predseda Združenia evanjelických duchovných Ján Bunčák totiž v rozhovore pre vedením cirkvi ovládaný týždenník naznačil, že niektorí farári kvalitatívny a funkčný príplatok naďalej dostávajú. Uviedol totiž, že kvalitatívny príplatok je na úrovni cca 10 percent hrubej základnej mzdy kňaza a dodal: „Žiaľ, sú aj takí duchovní, ktorí kvalitatívny príplatok nemajú.“ Jeho konštatovanie vyvoláva medzi duchovnými oprávnené otázky, či sa kvalitatívny príplatok – hoci je nenárokovateľný – stal nástrojom pomsty nepohodlným farárom. Redakcia týždenníka Lutherus sa preto opýtala Jána Bunčáka, či on sám kvalitatívny príplatok dostáva, alebo nie. K otázke sa – tak ako v mnohých prípadoch predtým – nevyjadril.
Polemike a úvahám o skutočných pohnútkach pri avizovanej zmene financovania cirkvi nahráva aj ďalšie Bunčákovo vyjadrenie v periodiku pod kuratelou vedenia cirkvi. Vyjadril sa totiž, že ZED podľa nového modelu navrhuje, aby mal farár v najvyššom platovom stupni plat 967 € plus kvalitatívny príplatok. Funkčný príplatok údajne nenavrhujú. Podľa vyjadrenia niektorých duchovných však takýto plat po 30 rokoch odslúženej služby reálne dosahovali a prípadné navýšenie by teda bolo len kozmetické. Mnohí z nich preto argument o navýšení miezd považujú len za zásterku toho, o čo vedeniu cirkvi skutočne ide a pýtajú sa, s akým skutočným zámerom chcú teda vytiahnuť peniaze z cirkevných zborov, keď mnohé z nich iba živoria a ledva pokryjú vlastné náklady.
Okrem toho, čísla, ktoré prezentuje Bunčák, tak či tak nezohľadňujú koeficienty minimálnej mzdy stanovené Zákonníkom práce. Od budúceho roka minimálna mzda v prvom stupni pravdepodobne stúpne na 623 €. Pri duchovných sa diskutovalo o tom, do ktorého platového stupňa by mali patriť podľa odbornosti a náročnosti svojho povolania. Koeficient ich minimálnej mzdy by mal byť podľa týchto kritérií minimálne 1,4 – čo znamená, že len nastupujúci kaplán by mal mať na výplatnej páske od budúceho roka najmenej 872 €. Združenie evanjelických duchovných však v ich prípade hovorí o 659 €.
Z medializovaných vyjadrení teda nie je jasné, o čo v skutočnosti ide pri navrhovanom modeli financovania cirkvi – platy podľa všetkého nedosiahnu úroveň minimálnej mzdy podľa príslušného koeficientu, reálne mzdy sa môžu zdvihnúť len kozmeticky – a to všetko podľa navrhovateľov aj tak záleží len od úspešnosti cirkvi pri výbere nových odvodov z cirkevných zborov.
Redakcia Lutherus
