V dnešnom svete sme zvyknutí, že sa obchodníci predbiehajú svojimi službami, aby si nás získali. Ak som si kúpila nejaký výrobok, slušne mi zatelefonujú a ponúknu, či by som nemala záujem aj o niečo iné. Sme zvyknutí aj na to, že už v obchodoch nevystávame dlhé rady na pomaranče a to ešte celí stuhnutí, či nám neprihodí predavačka do hnedého nepriesvitného papierového vrecka aj nejaké zhnité. Na toto si už mnohí ani nepamätajú. Dnes máme na výber čohokoľvek a koľkokoľvek, samozrejme, ak máme na to euríčka. No akési staré časy sa rozhodli priniesť v našom starom cirkevnom vydavateľstve, ktoré po násilnej výmene vedenia a následnom odchode mnohých schopných pracovníkov za dva roky neviem či vydalo desať kníh a teraz sa rozhodlo ich predávať. Predávať, ale svojím spôsobom, teda ani nie tak predávať, ako ich natískať, dnes nie už veľmi zvyčajným spôsobom. Rozposlali po všetkých farách to, čo sa im horko-ťažko podarilo vydať, dobré či zlé, bez objednania aj s faktúrou. Spoliehajú sa na to, že sa to väčšine nebude chcieť vracať späť, a tak budú mať zarobené. Lenže takéto praktiky sú hodné známych predajcov hrncov na výletných predajných akciách, ktorých tuším prezývajú „šmejdi“. Dnes je už na nich prísny zákon, ktorý také praktiky obmedzuje.
No ale čo s naším cirkevným vydavateľstvom a jeho predajnými praktikami? Mali by všetci páni farári, a ak nemajú na to odvahu oni, tak dozorcovia, vrátiť všetok neobjednaný tovar späť. Presne tak to urobil pán farár zo susedného zboru a dokonca si náklady, ktoré mu vznikli so zabalením a poštovným, započítal ako dobierku na spätnom balíku. Takto by mali postupovať všetci, čo nechcený tovar dostali. Zbaliť
a vrátiť späť na ich náklady. Viem, že mnohým sa to nechce. Tak im aspoň napíšte, že ste si nič neobjednali, faktúru neakceptujete, a tovar si môžu prísť pracovníci vydavateľstva vyzdvihnúť na faru. Len po takejto príučke by si nabudúce rozmysleli, aké predajné praktiky použijú. Zaplatením ich len povzbudíme, aby takto postupovali aj nabudúce. Je totiž najvyšší čas, aby aj v cirkevnej inštitúcií pochopili, v ktorom storočí žijeme a ako slušne sa majú k svojim zákazníkom správať.
EF
