Ako vlani, tak aj v tomto roku si 102. výročie tragického úmrtia Milana Rastislava Štefánika pripomenula tichou spomienkou a položením venca Nadácia Milana Rastislava Štefánika pri pamätníku umiestnenom na námestí pred novou budovou Slovenského národného divadla v Bratislave.
Za organizátora sa prítomným prihovoril Pavel Šesták, správca nadácie. Tej nadácie, ktorá sa zaslúžila o vybudovanie pamätníka, ktorý bol slávnostne odhalený v roku 2009. Medzi prítomnými som si nemohol nevšimnúť správcovho brata Ivana Šestáka, pod ktorého gesciou bola vybudovaná iná neďaleká dominanta, most Apollo. Obaja bratia Šestákovci majú leví podiel na vybudovaní a osadení tohto mimoriadneho pamätníka. Účasť generálneho biskupa Ivana Eľka, jeho tajomníka Borisa Mišinu a sestry Zuzany Durcovej, farárky z Košarísk, podčiarkla konfesijný rozmer pietnej spomienky. Za Slovenskú evanjelickú jednotu okrem mňa a brata urbanistu Ivana Múranicu nechýbal jej čestný predseda Ján Holčík, ktorý súčasne ako čestný predseda Demokratickej strany, za asistencie svojich kolegov Jozefa Rajtára a Michala Buceka, podčiarkol politikum podujatia. Pár slov som prehodil aj s podpredsedom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, Branislavom Neumairom a Pavlom Demešom, bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR. Podujatie moderoval Ján Juráš.
Pomníky vytvárame mŕtvym, ale slúžia pre živých
Ako píšem tieto riadky, rezonujú mi slová Petra Macha, historika Historického ústavu SAV z iného podujatia: „Pomníky vytvárame mŕtvym, ale slúžia pre živých.“ Historika, ktorý minulý rok publikoval knihu o pamätníkoch venovaných Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v medzivojnovom období pod názvom „Milan Rastislav Štefánik ako symbol.“ Bratislavský pomník si dnes, po tucte rokov svojej novej existencie, zaslúži pripomenúť rozhodujúce fakty, fakty ktoré nás prenesú o deväťdesiat rokov späť. Koncept vytvoril v 30. rokoch Štefánikov osobný priateľ, český sochár Bohumil Kafka. Dokončili ho v roku 1938 na dnešnom námestí Ľudovíta Štúra. Dlho tam však nevydržal. Najprv odstránil fašistický režim sochu leva, symbol česko-slovenských légií, ktorých zakladateľom bol práve Milan Rastislav Štefánik. A v 50. rokoch dielo skazy dokončil komunistický režim odstránením a roztavením sochy Štefánika. Základný kameň opätovného postavenia pamätníka bol slávnostne položený 4. mája 2004. Po znovu odliatí sochy Milan Rastislava Štefánika, premiestnení sochy leva a osadení kompletného pamätníka dostal priestor v roku 2010 jedinečný názov: „Námestie Milana Rastislava Štefánika“.
Prvý pomník Štefánikovi bol na Slovensku vybudovaný v roku 1919 v obci Predmier
Slováci samozrejme stavali Milanovi Rastislavovi Štefánikovi pomníky ešte skôr. Ktoré boli tie prvé? Vôbec prvým bol ten z roku 1919 v obci Predmier neďaleko Bytče. Miestni vybudovali mohylu z kameňov, ktoré získali rozbitím pôvodnej sochy Sissy, manželky rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Pokiaľ dnes zájdete do obce, súčasná socha pred kostolom nie je pôvodným pomníkom. Druhým bol pomník na Myjave z roku 1921, ktorého iniciátorom bola miestna TJ Sokol. Busta pred evanjelickým kostolom na Myjave sa dostala na zoznam UNESCO. Autormi sú Čeněk Vořech a Rudolf Březa. Iniciátorom pomníka bol Jaroslav Dvořák, manžel Ľudmily Šimonovičovej, ktorú verejnosť poznala pod menom Zuzka Zguriška. Tretí pomník v poradí je ten v Ivanke pri Bratislave, postavený priamo na mieste tragédie. Autorom je architekt Dušan Jur-
kovič, Štefánikov priateľ a rodák.
Pomník bol vybudovaný pri príležitosti jednodňovej návštevy francúzskeho maršala Focha v Bratislave v roku 1923. Štvrtým pomníkom v poradí je trnavský z roku 1924. Dielo akademického sochára Jána Koniarka vtedy iniciovala Matica slovenská. Na pôvodnom mieste ho však nenájdete. Po jeho odstránení spred budovy banky počas komunistického režimu si našiel nové miesto. Neďaleko, pred evanjelickým kostolom. Počet pomníkov postupne rástol a roky 1928 a 1929 svojimi záverečnými číslicami predurčili rozmach v ich budovaní. Ostatne, základný kameň mohyly na Bradle bol položený v roku 1924 a mohyla bola slávnostne otvorená 23. septembra 1928, teda k desiatemu výročiu vzniku Česko-Slovenska. Búrlivé osudy pomníkov Milana Rastislava Štefánika akoby kopírovali jeho život. Veď napríklad pomník od autora Miroslava „Frica“ Motoš-
ku, ktorý bol pôvodne určený do Banskej Bystrice, bol napokon Slovenskou ligou osadený v americkom Clevelande…
Pietna spomienka na Milana Rastislava Štefánika v otvorenom priestore je minimom z minima, ktoré sme mu mohli preukázať v ten večer. Zaslúži si od nás oveľa viac. Od nás, Slovákov, ktorí sa k vlastným hrdinom dostávame iba v dňoch výročí a úspechov. Zaslúži si prinajmenšom trvalý, uzavretý a čestný priestor v hlavnom meste Slovenska. Priestor, kde každý deň bude sviatkom.
Peter Bzdúch, predseda SEJ
