BRATISLAVA/MICHALOVCE – Farár v Michalovciach Ján Meňky na súde neuspel so žalobou, ktorou sa domáhal priznania nárokov zamestnanca pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu. O verdikte – ešte predtým, ako ho dostal samotný žalobca – informovala na webe redaktorka Posla Emília Mihočová.
Manželka biskupa Východného dištriktu zverejnila podrobnosti o rozsudku, pričom do času uzávierky tohto čísla Lutherusu ho nemal k dispozícii ani Ján Meňky ako účastník súdneho konania. Prekvapujúce je, že s informáciami prišla E. Mihočová – pričom oficiálnou tajomníčkou GBÚ pre médiá je Jana Nunvářová. Verejnosť je teda zmätená a pýta sa, či manželka biskupa Mihoča robí už aj tlačový servis pre biskupa Eľka. Túto otázku sme položili aj samotnej Mihočovej, ktorá však na ňu nereagovala.
O rozsudku pritom informuje v čase, keď nie je právoplatný, hoci Ján Meňky sa voči nemu plánuje odvolať. Na verejnosť tak vysiela signál o neúspechu žaloby ešte predtým, ako by sa ňou mal zaoberať odvolací súd.
Ján Meňky sa na svetské súdy obrátil preto, že mu v roku 2019 kandidačná porada neumožnila kandidovať na post biskupa Východného dištriktu a vyradila ho z volieb bez udania dôvodu. On sám predpokladá, že príčinou bolo trestanie za to, že dlhodobo poukazoval na problémy a kauzy vo vnútri cirkvi, okrem iného na podvody v zariadení Šarišsko-zemplínskeho seniorátu na Sigorde či na vyraďovanie nepohodlných kandidátov z volieb. Roky upozorňoval aj na kauzu bývalého generálneho biskupa Fila, agenta Štátnej bezpečnosti. Snaha o očistu cirkvi a nápravu najvypuklejších problémov podľa presvedčenia Jána Meňkyho viedla k jeho odstaveniu z možnosti uchádzať sa o post biskupa Východného dištriktu, k čomu mal širokú podporu evanjelikov a. v.
vo VD. Popri vyradení z kandidácie mali Meňkyho postihovať tiež disciplinárnym konaním.
V samotnom rozsudku Okresný súd Bratislava III podľa správy E. Mihočovej dôvodí, že konanie Jána Meňkyho nespĺňa náležitosti oznamovania protispoločenskej činnosti a že svetský súd nemôže preskúmavať rozhodnutia cirkvi v jej vlastných správnych záležitostiach, ktorými sú voľby jej predstaviteľov. „Tým by bol porušený princíp nezasahovania štátu do vnútorných záležitostí cirkvi a rešpektovania jej samosprávy,“ cituje Mihočová. Náznak odluky cirkvi a štátu v kontexte tohto rozhodnutia však vyznieva alibisticky, lebo ak na jednej strane svetský súd nechce zasahovať do vnútorných záležitostí cirkvi a cirkvi to vyhovuje, je na zamyslenie, prečo už cirkvi nepasuje aj zásadnejšia forma odluky – a to finančná. Štát totiž do cirkvi nezasahuje, ale z rozpočtu naďalej platí mzdy farárov, resp. balík peňazí na chod a aktivity cirkvi.
Ján Meňky opakovane zdôraznil, že na svetskom súde sa svojich práv domáhal preto, že cirkevné súdy sú z jeho pohľadu manipulovateľné a len ťažko od nich možno očakávať spravodlivý proces. Sudcovia sú podľa jeho názoru ovplyvňovaní cirkevnými funkcionármi – nehovoriac o do očí bijúcich konfliktoch záujmov. Jedným z nich je kumulácia funkcií Jána Bunčáka, ktorý ako riaditeľ generálneho biskupského úradu slúži vedeniu cirkvi, a teda je zrejmé, že ako predseda súdu Západného dištriktu len ťažko povedie prípadné konania voči vedeniu a spriazneným v duchu spravodlivosti.
Redakcia Lutherus
Na súdnom pojednávaní ako svedok za žalovaného – Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku – vystupoval Ivan Eľko. Uviedol, že Ján Meňky riadne kandidoval na úrad biskupa Východného dištriktu ECAV. V tajnom hlasovaní na kandidačnej porade však nezískal dostatočný počet hlasov, a preto mal tento fakt pokorne prijať.
