BRATISLAVA – Evanjelické lýceum v Bratislave kompletne opravujú. Historická budova dostane okrem nového vzhľadu aj nový účel.
Lýceum bolo v dejinách významným miestom. Medzi jeho študentov sa radili osobnosti ako Ľudovít Štúr, Matej Bel či Milan Rastislav Štefánik. Počas 19. storočia sa tu odohrali dôležité historické udalosti.
Objekt sa s finančnou podporou z nórskych fondov rekonštruuje už tretí rok a cieľom je, aby v ňom vznikol priestor na diskusiu o spoločenských témach. Domáci cirkevný zbor má totiž zámer – spolu s viacerými mimovládnymi organizáciami – otvoriť Laboratórium otvorenej spoločnosti. Predpoklad jeho otvorenia je v polovici septembra.
V budove Evanjelického lýcea v Bratislave to v minulosti skutočne dýchalo životom. Stretávali sa tu osobnosti z viacerých národov, okrem iného tu pôsobilo slovenské národné hnutie. Preto chcú koordinátori prestavby lýcea nadviazať na multikultúrneho ducha minulosti. Hovoria, že nemá ísť len o múzeum, ktoré by navštevovali žiaci, učiaci sa o štúrovcoch. Objektu plánujú dať moderný ráz a platformu pre riešenie aktuálnych tém pre dnešok. Cieľom je, aby sa tu hľadalo a nachádzalo porozumenie a vzájomná úcta.
V Starom lýceu od päťdesiatych rokov sídli pracovisko Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied s približne 80-tisíc zväzkami kníh a starých rukopisov. Sú medzi nimi aj historické triedne knihy či autograf Martina Luthera. Možno tu nájsť tiež 9 historických glóbusov, ktoré budú zdigitalizované.
Časť budovy zostane pre jednu z najvýznamnejších slovenských historických knižníc na Slovensku. Zvyšok poslúži na kultúrno-komunitné aktivity ako konferencie, semináre, workshopy, diskusie. Zámerom je, aby sa toto kultúrno-komunitné centrum stalo súčasťou siete Anténa, do ktorej patria Nová cvernovka, trnavský Malý Berlín, Nová synagóga v Žiline či košická Tabačka. Dopoludnia chcú pracovať so školami, popoludní bude mať priestor charakter kultúrno-komunitného centra. V priestoroch budovy vidia zboroví aktivisti potenciál na stretnutia, keďže ju chápu ako prepojenie medzi kostolom a mestom. V objekte plánujú aj expozíciu o histórii lýcea. Projekt ráta i s využívaním časti záhrady pri Veľkom kostole.
Aktuálne na budove finišovali s fasádou a pokračuje sa prestavbou interiéru.
Budova je národnou kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu. V spolupráci s pamiatkarmi preto prebehol výskum jednotlivých vrstiev budovy a hľadali sa riešenia, ktoré rešpektujú pôvodnú budovu. Na poschodí sa pod parketami našli zachované barokové podlahy. Na jednej zo stien zas našli podpis študenta Lehotského, súčasníka Štúra a pravdepodobne jeho spolužiaka.
Najvzácnejšou časťou budovy je historická dvorana, pôvodne zborovňa, v ktorej je pôvodný mobiliár, kde sú uložené historické dokumenty.
Projekt je financovaný z nórskych fondov: v prvej etape naň dostali milión eur, neskôr ďalších 500 tisíc eur.
R
Zdroj: Marko Erd
