BRATISLAVA – Odveký princíp o moci, ktorá pochádza z cirkevných zborov akoby po nástupe súčasného vedenia cirkvi prestal platiť. Ivan Eľko dokonca prevracia vierouku, keď sa aktuálne tvári, že takéto chápanie ich samostatného postavenia ani nikdy nemalo existovať.
„Od reformácie sa naše cirkevné zbory odlišujú od rímskokatolíckych farností tým, že cirkevný zbor je plnoprávny, samostatný a zodpovedný za svoje územie, v ktorom vykonáva službu v súlade s reformačnými zásadami, od neho pochádza každá moc v cirkvi. (…) Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc. Každá vyššia organizačná jednotka má byť len službou miestnym cirkevným zborom a spájajúcim prvkom cirkvi v podmienkach nášho kultúrneho a politického spoločenstva.“
Takéto slová obsahovala tzv. Charta 2017, pod ktorú sa podpísal aj Eľko, v čase podpisu farár v Nitre. Akonáhle sa však v nelegitímnych voľbách stal biskupom, jeho rétorika sa prudko zmenila a dokonca, zdá sa, stratil pamäť. Na tohtoročnej synode totiž uviedol – ako potvrdzuje zápisnica: „… hovorí sa tu o tom, že ‚všetka moc pochádza z cirkevných zborov‘“, no on sa podľa vlastných slov už tri roky pýta na odpoveď, kde je to uvedené v Symbolických knihách. Údajne mu to nikto nevie ukázať, a takto sú podľa jeho názoru „len obyčajní ľudia mýlení“. Ďalej Eľko podľa zápisnice zo synody uviedol, že „minule dostal informáciu, že tak teda nie je to v Symbolických knihách, ale v Ústave z roku 1921. Pri listovaní v tejto ústave je tam síce uvedená táto veta, ale zároveň je jedným dychom potvrdený synodálno-presbyteriálny systém, ktorý funguje dnes v našej cirkvi“.
Keďže Eľko ako generálny biskup, ktorý by mal poznať a strážiť vierouku cirkvi, musel „dostať informáciu“, na ktorú sa odvoláva, a k veci nemal vlastné vedomosti, Lutherus sa ho opýtal, či niekedy prečítal celé Symbolické knihy, či pozná ich učenie, a teda učenie ECAV. Zároveň mu redakcia položila otázku, či vie, že práve z tohto učenia vyplýva, prečo sú najdôležitejšie cirkevné zbory, a nie hierarchia, prečo má ECAV synodálno-presbyteriálny systém a prečo sa na základe učenia Symbolických kníh do Ústavy ECAV v roku 1921 dostala formulácia, že všetka moc pochádza z CZ. „Ďalej sa chceme spýtať, prečo ste podporovali Chartu 2017, ktorá práve toto tvrdenie podporovala a mala vo svojom programe, a dnes tvrdíte úplný opak?“ pýtal sa Lutherus.
Eľko na otázky neodpovedal, pritom iniciátori charty spolu s jej signatármi tvrdili, že im ide o slušnú cirkev. Eľko však ignoruje nielen redakciu Lutherusu, ale aj predstaviteľov SEJ a vysokoškolských pedagógov, ktorí pokladajú takéto správanie za neprípustné pre vrcholného predstaviteľa ECAV. Vidia v tom dehonestáciu celej cirkvi. „Také osobnosti ako Janoška, Čobrda, Ruppeldt sa musia v hrobe obracať, kam tento človek vedie ECAV a ako ju bez milosti rozkladá,“ myslia si viacerí evanjelici.
Každému priemerne vzdelanému evanjelikovi je jasné, že Symbolické knihy neobsahujú presne napísaný výrok, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Veď za čias Luthera, keď sa tvorili Symbolické knihy, ešte neexistovali ani cirkevné zbory, ani ECAV. No reformačné princípy hovoria jasne: „V Evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania pôsobí Duch Svätý ‚zdola‘, to znamená, že cirkev, cirkevný zbor vzniká a žije tam, kde sa veriaci zhromaždia k čistotnému kázaniu evanjelia a prisluhovaniu sviatostí. Zo svojho stredu si potom zvolia kazateľov, ktorí sú na službu zvestovania slova a prisluhovania sviatostí ustanovení (ordinovaní). Toto je jeden zo základných pilierov nášho vierovyznania. Všetko, čo sa tomu prieči, teda ak sa objavia pri cirkevnej správe prvky budovania cirkvi ‚zhora‘, je to v rozpore s naším učením,“ konštatuje právnička Anna Drobná, ktorá bola generálnou právnou zástupkyňou ECAV a je neordinovaná. No je zrejmé, že z vierouky ovláda viac ako najvyšší predstaviteľ cirkvi – duchovný, generálny biskup ECAV.
Pokiaľ tvrdíme, že v našej evanjelickej cirkvi a. v. máme samosprávne, synodálno-presbyteriálne usporiadanie cirkevnej správy, tak podľa Drobnej „súčasné postavenie evanjelických farárov svedčí o pravom opaku – o hierarchickom, protireformačnom postavení evanjelických farárov v Evanjelickej cirkvi. Súčasné postavenie evanjelických farárov preukazuje ich podriadenosť voči ústredným orgánom cirkvi, je medzi nimi vzťah zamestnávateľ a zamestnanec na neurčitú dobu, k cirkevným zborom farári majú vzťah len ako k objektu výkonu práce, cirkevný zbor je pre nich len ‚pracovisko zamestnávateľa‘ na dobu 10 rokov.“
A. Drobná sa v tomto kontexte pýta: „Ako je možné, že Evanjelická cirkev má až jednu tretinu farárov v cirkevných zboroch, ktorí tam nie sú zvolení, ale menovaní cirkevnou hierarchiou, dištriktuálnym biskupom?! Veď pokiaľ sú riadne ordinovaní a zdravotne spôsobilí, nemôže existovať žiadna prekážka pre to, aby sa uchádzali o funkciu zvoleného farára. Cirkevnými zákonmi ustanovené obmedzenia z dôvodu veku či volebného obdobia zvoleného farára sú v rozpore s naším augsburským vierovyznaním, v rozpore s 10. Božím prikázaním: Nepožiadaš ničoho, čo inému patrí!, siahajú na právo ordinovaného farára byť volený aj po 65. roku veku a na právo cirkevného zboru voliť.“
Viacerí duchovní na margo tejto súvislosti vyjadrujú názor, že Eľko oklamal voličov, keď sa uchádzal o post biskupa s prísľubom, že bude dávať viac práv cirkevným zborom. K tomu nekompetentne až hlúpu tvrdí, že nevie, odkiaľ niekto nabral, že zbor má všetku moc, lebo Symbolické knihy o tom nepíšu. Zároveň si myslia, že ak sa Eľko drží zubami-nechtami kresla, napriek tomu, že sa mu rozpadá ECAV pod jeho rukami, ľudia ho nechcú a dávajú mu to patrične najavo, svedčí to o jeho bezcharakternosti a o tom, že na veriacich, cirkvi a jej budúcnosti mu vôbec nezáleží.
Redakcia Lutherus
Foto: postoj.sk
