Prípad Jána Menkyho odhaľuje priority vedenia ECAV
MICHALOVCE / GEMERSKÁ POLOMA – Kým sa vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pri rozvodoch duchovných odvoláva na benevolentné zákony a problém rieši len opatrne, pri neplatení do Fondu finančného zabezpečenia postupuje bez milosti. Farár Ján Meňky má pre neplatenie cirkevného zboru do Fondu finančného zabezpečenia podľa dekrétu biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča odísť z Michaloviec do Gemerskej Polomy. Veriaci hovoria o nátlaku, obchodovaní s farárom a rozhodnutí, ktoré neberie ohľad ani na jeho manželstvo a rodinu.
Uplynulý rok odhalil vážny problém v živote ECAV – rastúci počet rozvodov manželstiev duchovných. Lutherus na tento vývoj upozorňoval už skôr a poukazoval na to, že za súčasného vedenia cirkvi sa prípady rozvádzajúcich sa farárov objavujú čoraz častejšie. Až následne sa téma dostala aj do správy Vieroučného výboru ECAV, ktorému predsedá Katarína Hudáková.
Vo svojej správe výbor priznáva, že problém rozvodov duchovných síce existoval aj v minulosti, no nie v takej veľkej miere ako dnes. Zároveň konštatuje, že kým kedysi sa riešil oveľa prísnejšie, súčasné cirkevné zákony sú veľmi benevolentné.
Vieroučný výbor ECAV správne upozorňuje, že nejde iba o právnu, ale aj o vieroučnú a morálnu otázku. V niektorých prípadoch je podľa správy verejným tajomstvom, že medzi príčinami rozvodov býva aj skrývaná nevera. Duchovní sú síce hriešni ľudia ako všetci ostatní, no ich zlyhanie nemožno zľahčovať, ospravedlňovať ani zakrývať. Nielen ich kázeň, ale aj spôsob života je svedectvom viery. A súčasťou takého svedectva musí byť pokánie aj osobná zodpovednosť.
Práve tu sa však ukazuje zásadný rozpor v konaní vedenia cirkvi. Pri rozvodoch, nevere či morálnych zlyhaniach lojálnych duchovných sa hovorí o citlivosti, právnych postupoch a benevolentných predpisoch. Keď však cirkevný zbor neodvedie peniaze do Fondu finančného zabezpečenia, vedenie dokáže konať rýchlo, tvrdo a bez ohľadu na osobné aj rodinné následky.
Buď zaplatíte, alebo prídete o farára
Takýto postup podľa členov michalovského cirkevného zboru použil biskup Východného dištriktu Peter Mihoč voči farárovi Jánovi Meňkymu. Keďže zbor neodviedol požadované platby do Fondu finančného zabezpečenia, biskup farárovi zaslal dekrét, podľa ktorého má odísť do Gemerskej Polomy.
Veriaci, ktorí sa obrátili na redakciu Lutherusu a z obavy pred následkami si neželajú byť menovaní, hovoria, že rozhodnutie vnímajú ako otvorený nátlak na cirkevný zbor.
Podľa ich slov im vedenie dalo jasne najavo, že sú „na ťahu“: buď požadované peniaze zaplatia, alebo im bude farár odobratý. Veriaci takýto postup nepovažujú za pastoračné riešenie, ale za finančné vydieranie zboru prostredníctvom jeho duchovného.
„„Pýtali sme sa, či sa už na farárov pozerá ako na tovar, aby cirkev s nimi obchodovala podľa toho, kto za nich zaplatí viac,“ uviedol jeden z členov zboru v Poprade-Veľká ako výraz zúfalstva a rozhorčenia veriacich nad spôsobom, akým s nimi biskup Peter Mihoč komunikuje.
Čo sa týka farára Jána Meňkyho nejde pritom len o pracovné miesto jedného farára. Rozhodnutie môže vážne zasiahnuť aj do jeho manželského a rodinného života. Manželka totiž pôsobí ako farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi a má vlastné služobné miesto. Presun manžela do vzdialenej Gemerskej Polomy preto môže znamenať odlúčenie manželov, komplikované dochádzanie a zásadný zásah do fungovania rodiny.
Podľa ľudí zo zboru sa vedenie cirkvi farára ani jeho rodiny nepýtalo, či je preloženie zlučiteľné s ich osobnou a rodinnou situáciou. Neuskutočnil sa podľa nich poctivý dialóg o tom, aké následky môže mať rozhodnutie pre manželstvo dvoch duchovných pôsobiacich v rozdielnych cirkvách.
Je to však o to zarážajúcejšie, že samotný Vieroučný výbor ECAV dnes upozorňuje na rastúci počet rozvodov duchovných a na potrebu chrániť dôveryhodnosť ich manželského svedectva. V jednom dokumente cirkev vyjadruje obavy o manželstvá farárov, no v konkrétnom prípade jej vedenie prijíma rozhodnutie, ktoré môže jedno takéto manželstvo vystaviť vážnej skúške.
Morálka sa vyžaduje najmä pri platení
Veriaci z Michaloviec hovoria o hlbokom sklamaní z toho, že ekonomická disciplína má podľa nich v dnešnej ECAV väčšiu váhu než morálka, pastoračná citlivosť či ochrana rodiny.
„Keď ide o fond, vedenie vie okamžite trestať, presúvať a vyhrážať sa odobratím farára. Keď však ide o rozvody duchovných, neveru, alkohol alebo iné morálne zlyhania, zrazu počúvame, že zákony sú benevolentné a všetko sa musí riešiť citlivo,“ povedal redakcii ďalší člen zboru.
Podľa ďalších vyjadrení, ktoré má Lutherus k dispozícii, mnohí veriaci biskupovi vysvetľovali, prečo majú voči Fondu finančného zabezpečenia zásadné výhrady a prečo odmietajú, aby sa finančná povinnosť presadzovala bez diskusie o hospodárení, zodpovednosti a dôvere. Ich argumenty však podľa nich zostali bez odozvy.
Namiesto dialógu prišla podľa členov zboru jednoduchá podmienka: zaplaťte, alebo vám vezmeme farára.
Takýto prístup vyvoláva otázku, čo je dnes pre vedenie ECAV skutočnou prioritou. Mnohí sa preto pýtajú, či je to duchovný život zborov, ochrana rodín, vzťah medzi farárom a veriacimi a morálna dôveryhodnosť cirkvi, alebo predovšetkým pravidelný tok peňazí do centrálneho fondu.
Podľa nemenovaného evanjelického duchovného vyvoláva rozhodnutie biskupa Petra Mihoča ešte väčšie rozpaky aj preto, že jeho manželka je rovnako ordinovanou evanjelickou farárkou. Nepôsobí však v cirkevnom zbore, ale je zamestnaná na Biskupskom úrade Východného dištriktu, a preto nemusí riešiť, či jej cirkevný zbor odvádza príspevky do Fondu finančného zabezpečenia. Na rozdiel od farárov slúžiacich v cirkevných zboroch nie je jej služobné miesto závislé od rozhodnutia konkrétneho zboru, pritom aj ona dostáva príspevok z tohto fondu k svojej mzde.
„Farári, ktorých cirkevné zbory neodvádzajú príspevky do Fondu finančného zabezpečenia, môžu prísť o svoje miesto alebo byť preložení. Manželka biskupa však takémuto riziku čeliť nemusí. Mnohí veriaci preto vnímajú takýto stav ako dvojitý meter. Ak chce vedenie cirkvi rozdeľovať manželov, nech najprv ukáže, že rovnaké pravidlá platia aj pre jeho vlastnú rodinu. Nech ju pošle slúžiť do zboru na Gemeri a nech aj ich rodina pocíti dôsledky takýchto rozhodnutí,“ povedal pre Lutherus evanjelický duchovný, ktorý si neželal byť menovaný.
Peter Mihoč pritom vo verejnom priestore vystupuje ako biskup hovoriaci o odvahe, morálke, Dietrichovi Bonhoefferovi, verejnej zodpovednosti cirkvi či pomoci Ukrajine. Veriaci z Michaloviec však tvrdia, že vo vlastnom dištrikte zažívajú celkom inú podobu jeho vedenia – neochotu viesť dialóg, neprijímanie ich argumentov a mocenský postup, pri ktorom sa farár stal nástrojom finančného nátlaku.
Ich kritika sa netýka verejných vyhlásení o pomoci ľuďom v núdzi, ale rozporu medzi týmito vyhláseniami a skúsenosťou konkrétneho cirkevného zboru. Podľa nich nemožno hovoriť o kresťanskej morálke navonok a súčasne doma pristupovať k vlastným veriacim bez porozumenia, milosti a ochoty počúvať.
Cirkev má chrániť manželstvo
Prípad Jána Meňkyho preto nie je len personálnym sporom ani technickou otázkou obsadenia farárskeho miesta. Je skúškou toho, či ECAV berie vlastné vyjadrenia o ochrane manželstva vážne. Podľa veriacich, ak cirkev tvrdí, že ju znepokojuje rastúci počet rozvodov duchovných, nemôže zároveň bez citlivého rokovania prijímať rozhodnutia, ktoré môžu manželstvo farára a jeho manželky vážne narušiť. Ak žiada od duchovných dobrý príklad, pokánie a zodpovednosť, rovnakú zodpovednosť musí vyžadovať aj od biskupov a predstaviteľov cirkvi.
„Moc nad služobným miestom duchovného nemá byť prostriedkom na vymáhanie peňazí od zboru. Farár nie je tovar, ktorého možno ponechať tomu, kto zaplatí, a odobrať tomu, kto sa finančnému systému vzoprie“.
Rovnako uvažujú aj duchovní ECAV, podľa ktorých „takéto konanie môže rozvrátiť zbor, poškodiť rodinu duchovného a ešte viac prehĺbiť nedôveru veriacich voči vedeniu cirkvi. A práve nedôvera je problémom, ktorý nijaký fond ani vynútená platba nevyriešia“
