ŽILINA – Výročná správa Predsedníctva ECAV za rok 2025 priniesla prehľad viacerých súdnych sporov, ktoré cirkev vedie alebo v uplynulých rokoch viedla. Najväčší priestor venuje sporom s vlastnými duchovnými o doplatenie mzdy. Kritici namietajú, že cirkev namiesto zdĺhavých konaní a platenia právnych služieb mala svojim farárom zabezpečiť mzdu v súlade s pracovným právom.
Správa, ktorú predsedníctvo predložilo Synode ECAV v Žiline, pripomína, že už v roku 2020 sa siedmi duchovní obrátili na cirkev so sťažnosťou pre výšku svojich platov. Žiadali mzdu vo výške 1,6-násobku minimálnej mzdy, na ktorú si podľa nich mohli robiť nárok na základe Zákonníka práce. Piati z nich následne podali žaloby na doplatenie mzdy za obdobie od januára do októbra 2020.
Viaceré žaloby súdy zamietli. V prípade farárky Ľubomíry Mervartovej však krajský súd rozhodol v prospech duchovnej a ECAV jej musela doplatiť mzdu vo výške 2 250 eur v hrubom a uhradiť súdne trovy. Cirkev podala dovolanie na Najvyšší súd SR a následne sťažnosť na Ústavný súd SR, no ani v jednom prípade neuspela.
Po prvom prehratom spore prišli ďalšie žaloby
Tým sa však spor o odmeňovanie duchovných neskončil. V apríli 2025 poslalo ECAV predžalobnú výzvu desať duchovných, ktorí žiadali doplatenie mzdy na úroveň 1,6-násobku minimálnej mzdy za obdobie od januára 2022 do februára 2025. Následne podali žaloby. Dvaja z nich ich po vystúpení pred Generálnym presbyterstvom stiahli a podľa správy sa predsedníctvu ospravedlnili.
Výročná správa neuvádza, koľko ECAV všetky súdne spory a právne zastupovanie doteraz stáli. Neobsahuje ani údaj o tom, aké náklady môže cirkev znášať, ak by neuspela v ďalších konaniach.
„Cirkev sa súdi s vlastnými farármi a pritom platí generálneho právneho zástupcu aj ďalších právnikov. Bolo by dobré, aby členovia cirkvi vedeli, koľko peňazí už išlo na súdne trovy a právne služby. To sú peniaze veriacich, ktoré by mohli byť použité na platy duchovných alebo na službu v zboroch,“ povedal pre Lutherus farár, ktorý si neželal byť menovaný.
Podľa ďalšieho duchovného by nemal zostať nepovšimnutý ani výsledok sporu, v ktorom cirkev musela mzdu doplatiť. „Súd právoplatne rozhodol, že duchovnej časť mzdy patrila. ECAV sa napriek tomu obrátila ešte na Najvyšší aj Ústavný súd. Aj to niečo stojí. Namiesto priznania chyby sa pokračovalo v spore s vlastnou farárkou,“ uviedol.
Východný dištrikt sa pochválil ocenením fondu
Spor o mzdy duchovných prichádza v čase, keď vedenie ECAV prezentuje Fond finančného zabezpečenia ako úspešný systém financovania cirkvi. Na titulnej stránke Východného dištriktu ECAV sa objavilo oznámenie, že „riaditeľ cirkevného odboru MK SR ocenil Fond finančného zabezpečenia“. Dištrikt pritom odkazuje na rozhovor s Radovanom Čikešom v Evanjelickom posle spod Tatier.
Samotná ECAV vysvetľuje, že štátny príspevok nepokrýva všetky náklady cirkvi ani celkové náklady na službu duchovných. Fond finančného zabezpečenia preto dopĺňajú cirkevné zbory zo svojich vlastných prostriedkov. Podľa cirkvi štátny príspevok postačuje na platy duchovných iba približne na úrovni minimálnej mzdy.
V roku 2025 cirkevné zbory odviedli do FFZ viac ako 1,74 milióna eur, čo predstavovalo 91,57 percenta z predpísanej sumy. Z fondu sa podľa výročnej správy hradila približne tretina nákladov na mzdy duchovných.
Oslovení duchovní však štátnu pochvalu fondu vnímajú zdržanlivo. „Štát môže byť s takýmto systémom spokojný. Čím viac peňazí na platy farárov vyzbiera cirkev od vlastných zborov a veriacich, tým menší tlak je na štát, aby financovanie cirkví zvýšil. Pochvala zo strany predstaviteľa štátu preto ešte neznamená, že systém je spravodlivý voči zborom a duchovným,“ uviedol nemenovaný farár.
Podľa neho je paradoxné, že cirkev sa pochvalou štátu prezentuje v čase, keď sa viacerí jej zamestnanci musia domáhať svojich mzdových nárokov súdnou cestou.
„Štát pochváli cirkev za to, že si vytvorila vlastný fond a väčšiu časť zodpovednosti preniesla na cirkevné zbory. Zároveň sa však nerieši, či samotná cirkev platí farárom všetko, čo im podľa zákona patrí. Prehraný spor ukázal, že minimálne v jednom prípade to tak nebolo,“ povedal.
Pripomínajú spor o stravné lístky
Duchovní v tejto súvislosti pripomínajú aj starší spor z obdobia generálneho biskupa Júliusa Fila. Podľa ich slov vedenie cirkvi vtedy odmietalo poskytovať farárom stravné lístky s argumentom, že by to cirkev finančne nezvládla.
„Aj vtedy sa hovorilo, že cirkev na to nemá a že by ju takéto náklady mohli ohroziť. Farári si však zákonný nárok presadili a cirkev neskrachovala. Dnes počúvame podobné argumenty pri mzdách,“ uviedol jeden z oslovených farárov.
Za problém považuje aj spôsob, akým správa opisuje vypočúvanie žalujúcich duchovných pred Generálnym presbyterstvom. Správa zdôrazňuje, že duchovní nevedeli odpovedať na otázku, čo by mala ECAV urobiť, aby všetci farári mohli dostať 1,6-násobok minimálnej mzdy.
„Duchovný nie je zodpovedný za zostavenie rozpočtu celej cirkvi. Je zamestnancom. Ak má podľa pracovného práva nárok na určitú mzdu, nie je jeho povinnosťou vysvetľovať zamestnávateľovi, odkiaľ na ňu má vziať. To musí vyriešiť vedenie a hospodári cirkvi,“ uviedol farár.
Výročná správa predsedníctva sa otázke nákladov na právnikov ani možnosti mimosúdnych dohôd podrobnejšie nevenuje. Z jej údajov však vyplýva, že spor medzi vedením ECAV a časťou duchovných o výšku ich odmeňovania pokračuje aj po tom, čo cirkev jeden obdobný spor právoplatne prehrala.
Redakcia Lutherusu
Foto: Printscreen Lutherus
