BRATISLAVA – Evanjelická cirkev augsburského vyznania oznámila zámer cirkevných zborov v Bratislave predať trojizbový byt v historickom centre za takmer 500 000 eur. Ide o ďalší z prípadov, keď cirkevný majetok, ktorý bol po desaťročia oporou jej existencie, smeruje na predaj. Rozhodnutie vyvoláva otázky o tom, akým smerom sa cirkev ekonomicky aj duchovne uberá
a či majetok, ktorý mal slúžiť budúcnosti, dnes nekryje predovšetkým potreby prítomnosti.
Byt v historickom dome
Cirkevné zbory Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Bratislava Dúbravka a Bratislava Legionárska zverejnili na oficiálnej stránke cirkvi oznámenie o zámere predať byt č. 4 v bytovom dome na Ulici Mateja Bela 2 v Bratislave. Byt vlastnia v podielovom spoluvlastníctve, každý zbor v rozsahu jednej polovice.
Ide o trojizbový byt s výmerou 104 m², ku ktorému patrí aj pivnica a príslušenstvo s rozlohou ďalších 30 m². Nachádza sa v zrekonštruovanom pamiatkovo chránenom dome z prelomu 19. a 20. storočia, v prestížnej lokalite Starého Mesta. Byt má vlastné plynové kúrenie a podľa cirkvi je v dobrom technickom stave.
Znalecký posudok stanovil hodnotu bytu spolu s podielom na pozemku na 425 000 eur. Východisková cena, ktorú cirkev určila pre predaj, je však výrazne vyššia – 495 000 eur.
Kým samotné parametre predaja sú vecné a zrozumiteľné, problém je v tom, čo podobné predaje v súčte znamenajú. Čoraz viac veriacich sa pýta, či cirkev nevstúpila do obdobia, keď sa majetok, budovaný ako stabilná opora, mení na rezervoár hotovosti.
A táto otázka je o to ostrejšia, že na Slovensku neexistuje „finančná odluka“ – cirkvi sú naďalej financované štátom cez pravidelný príspevok.
Najnebezpečnejšie na podobných predajoch nie je samotné hospodárske rozhodnutie. Nebezpečné je, ak sa z predajov stane nový normál. Cirkev bude rokmi „vykrývať“ svoje záväzky – napríklad do Fondu finančného zabezpečenia na Generálnom biskupskom úrade – tým, že bude postupne míňať to, čo jej zanechali generácie.
Predaj cirkevného majetku nie je ojedinelý
Historicky cirkevný majetok nevznikal ako luxus. Zborové domy, byty, pozemky a hospodárske zázemie boli často jediným spôsobom, ako cirkev vedela udržať farára v zbore, zabezpečiť školu, chudobných, vdovy, opraviť strechu bez prosenia štátu a vydržať zlé roky, keď nepríde zbierka, nepríde grant, nepríde nič. Inými slovami – majetok bol poistkou slobody.
Podľa oslovených duchovných predaj bytu v Starom Meste je preto viac než len realitný inzerát. Je to signál, že sa mení ekonomická logika. Niečo, čo malo byť zdrojom stability, sa mení na zdroj prežitia.
A tu prichádza ostrý bod, ktorý mnohí v cirkvi vyslovujú tak, že ak cirkev začne žiť tak, že z času na čas predá „niečo hodnotné“, aby mala pokoj, môže to na chvíľu vyzerať ako záchrana. Lenže dlhodobo je to cesta k vyprázdneniu. Lebo majetok sa dá premeniť na peniaze len raz. Keď sa raz predá, už sa nevráti. A s každým predajom sa cirkev stáva zraniteľnejšou, viac závislou od transferov, dotácií, grantov, náhodných výnosov a jednorazových riešení. A potom sa stáva ešte jedna vec – veriaci začnú mať pocit, že cirkev sa prestala pýtať „ako slúžiť“, a začala sa pýtať „ako vykryť“.
Predaj bytu na Ul. Mateja Bela nie je ojedinelý prípad. V posledných rokoch pribúdajú rozhodnutia o predaji cirkevných nehnuteľností. Ide o byty, cirkevné budovy, pozemky či iný majetok, ktorý cirkev nadobudla v minulosti. Oficiálne ide o hospodárske rozhodnutia, ktoré majú zabezpečiť stabilitu cirkvi. No medzi duchovnými aj veriacimi rastie pocit, že ide o hlbšiu zmenu.
„Cirkev vždy žila z toho, čo vytvorila a čo jej zanechali predchádzajúce generácie. Ak však začne tento základ postupne strácať, je to signál, že niečo nie je v poriadku,“ povedal pre Lutherus jeden z evanjelických farárov, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa neho nejde len o ekonomickú otázku. „Nie je to len o peniazoch. Je to o tom, či cirkev ešte myslí na budúcnosť, alebo sa snaží vyriešiť len prítomnosť.“
Cirkev, ktorá stojí na križovatke
Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku prešla v posledných rokoch zásadnou zmenou svojho financovania. Zodpovednosť za zabezpečenie fungovania cirkvi v určitej miere presunula aj na cirkevné zbory. Hoci príspevok od štátu na podporu činnosti cirkví a náboženských spoločností vrátane platov farárov sa každoročne zväčšuje. Na webovej stránke Ministerstva kultúry SR je uvedené, že ECAV na Slovensku má na rok 2026 priznaný príspevok 6 669 465 eur.
Niektorí duchovní otvorene hovoria o tom, že cirkevné zbory sa dostávajú do situácie, keď musia hľadať nové zdroje príjmov, a jedným z nich je aj predaj majetku. „Majetok sa kedysi budoval preto, aby cirkev mala z čoho žiť. Dnes sa predáva, aby cirkevné zbory dokázali zaplatiť svoje záväzky. To je zásadný rozdiel,“ povedal ďalší duchovný.
Predaj bytu v centre Bratislavy je konkrétnym rozhodnutím, ktoré má konkrétnu finančnú hodnotu. No jeho význam je aj symbolický. Je symbolom cirkvi, ktorá stojí na križovatke.
Na jednej strane je dedičstvo minulosti – majetok, ktorý vznikol z viery, obetí a nádeje predchádzajúcich generácií. Na druhej strane je realita súčasnosti – ekonomický tlak, rastúce náklady a neistota budúcnosti.
Cirkev vždy vedela prežiť aj ťažké obdobia. Prežila prenasledovanie, zákazy aj politické zmeny. Jej sila však nebola len v jej viere, ale aj v jej schopnosti myslieť na budúcnosť. Dnes stojí pred novou skúškou. Nie skúškou viery v teologickom zmysle, ale skúškou múdrosti a zodpovednosti. Predaj jedného bytu cirkev nezničí. No otázka, ktorá zostáva, je hlbšia: či ide o výnimočné rozhodnutie, alebo o začiatok procesu, na konci ktorého cirkev stratí nielen svoj majetok, ale aj svoju ekonomickú nezávislosť. A s ňou aj časť svojej slobody.
Tlak fondu a pokles veriacich
Za zmienku stojí aj vývoj v samotných cirkevných zboroch. Podľa informácií, ktoré má redakcia Lutherus k dispozícii, zaznamenal cirkevný zbor v Bratislave Dúbravke v posledných rokoch výrazný pokles počtu evidovaných veriacich. Pokles členskej základne má pritom nielen duchovný, ale aj priamy ekonomický dopad na fungovanie zboru.
Jeden z evanjelických farárov, ktorý situáciu pozná, to opísal otvorene: „Keď klesá počet veriacich, klesá aj schopnosť zboru niesť finančné záväzky. Fond finančného zabezpečenia, ktorý mal priniesť stabilitu, je pre niektoré zbory v skutočnosti veľkou záťažou. Zbory sú potom nútené robiť bolestivé rozhodnutia: vrátane obmedzenia duchovenských miest.“
Podľa informácií z cirkevného prostredia malo v tejto súvislosti dôjsť aj k zrušeniu miesta kaplána. Oficiálne dôvody neboli verejne podrobne vysvetlené, no viacerí duchovní hovoria o ekonomickom tlaku, ktorý núti zbory optimalizovať náklady.
„Je to paradox. Fond mal zabezpečiť stabilitu služby, ale niektoré zbory práve kvôli finančnému tlaku obmedzujú službu. Nakoniec sa šetrí na tom najdôležitejšom – na prítomnosti duchovného medzi ľuďmi,“ povedal ďalší farár, ktorý si neželal byť menovaný.
Tieto rozhodnutia majú konkrétny dopad na život zborov. Menej duchovných znamená menej času pre veriacich, menej pastorálnej starostlivosti a slabšiu prítomnosť cirkvi v každodennom živote komunity.
Redakcia Lutherusu
Foto: ecav.sk
