alebo návraty ku oslavám jeho 140. výročia narodenia, ktoré by určite „najväčší Slovák“ ocenil.
Silný nadpis? Bulvárny? Omyl. Autentický a stále pravdivý. Veď slová Samuela Zocha, prvého bratislavského župana a súčasne evanjelického biskupa sú pre súčasnosť, zjazvenú zabúdaním na sľuby, lásku, priateľov a vôbec ľudí, cez plagiátorstvo až po vysmievanie sa neriešením, či skôr zahladzovaním do očí bijúcich hospodárskych deliktov a nerešpektovaním predpisov (pozn. nielen vo svetskom prostredí), viac ako aktuálne.
Keď ukladali 7. mája 1919 telesné pozostatky M. R. Štefánika do mohyly na Bradle, ktorú navrhol jeho rodák a priateľ architekt Dušan Jurkovič, Samuel Zoch v smútočnej reči povedal:
„Zabili by sme ťa tým, keby sme nemali dosť síl ísť po tvojej ceste pravdy, dobra a práce. Zabili by sme ťa, keby sme v sebaláske hľadali prospech svoj na škodu národa, keby sme hľadali zmysel života v bohatstve hmotnom, v peniazoch, v jedle, v surových pôžitkoch, ktoré zabíjajú ducha. Zabili by sme ťa, keby sme viac presadzovali lož ako pravdu, keby sme neočistili svoj život súkromný i verejný od podlosti a zlodejstva. Zabili by sme ťa, keby sme stratili svoje národné povedomie a národnú hrdosť.“
Piešťanské čriepky pre Štefánika
Pooperačná rehabilitácia ma priviedla v nedeľu 19. júla do Piešťan. Iba čo som sa stihol zaregistrovať v kúpeľnom dome a po pár minútach chôdze k Kúpeľného ostrova som sedel v Kursalone na programe Štátnej opery z Banskej Bystrice „Pocta Štefánikovi“. Program mi telefonicky avizoval jeho protagonista Juraj Sarvaš, s ktorým sme sa stretli koncom minulého roka na jeho tradičnom Poetickom večeri na Stromovej v Bratislave a pre čitateľov sme priniesli novoročný rozhovor.
140. výročie narodenia M. R. Štefánika je dôvodom na oslavy všade na Slovensku. Piešťany a Štefánik však idú mimoriadne dohromady. Nejde vôbec o náhodné spojenie. Vysvetlím. Miestne balneologické múzeum má v bývalom Československu prvenstvo v zriadení expozície velikánovi novodobých slovenských dejín. Konkrétne 29. júna 1933. Piešťanom toto prvenstvo už nik nevezme. V tejto súvislosti hodnotím za symbolické, že Piešťany boli predvojom tohtoročných osláv, lebo vzhľadom na pandémiou zrušenú tradičnú pietnu spomienku 4. mája na bradlianskej Mohyle, dostali oslavy narodenia M. R. Štefánika príležitosť zahájiť novú tradíciu. Tradíciu skutočných osláv, ako sa pre výročie narodenín patrí. Ruku na srdce: mnohým sa v súvislosti so Štefánikom vynorí v pamäti iba jeden dátum: 4. máj 1919… a možno ešte 28. október 1918. Tým, čo sa vybaví aj ďalší dátum, či ďalšie z jeho života, patrí môj veľký potlesk. Vďaka špecifickým okolnostiam roku 2020 má 21. júl príležitosť stať sa druhým všeobecne známym dátumom zo Štefánikovho života.
Osadia novú bustu generála
Piešťanské oslavy sa začali v Hudobnom pavilóne v mestskom parku príhovorom Miroslava Musila, po ktorom Juraj Sarvaš predniesol báseň. Pozdravný príhovor predniesol primátor mesta Piešťany Peter Jančovič, po ktorom vystúpili žiačky Základnej školy M. R. Štefánika a spevácky zbor Coro Laudamus. Následne sa prítomní presunuli k soche M. R. Štefánika, kde položili veniec spoločne s čestnou strážou.
Na úvod hudobnodramatickej kompozície v Kursalone vystúpil Juraj Sarvaš. Podčiarkol, že turbulencie 20. storočia verne reflektujú aj osudy Štefánikových sôch a búst v Predmieri, Záriečí, či Brezne nad Hronom. Juraj ako žiak dokonca zažil odhalenie sochy v Banskej Bystrici v roku 1941. Tá tam prišla z Komárna, ktoré počas 2. svetovej vojny nebolo na slovenskom území. Spomenul aj zachránenú bustu v Sásovej, ktorá je špecifická tým, že na nej nemá Štefánik generálsku čiapku. Nemohol nespomenúť ani Piešťany, kde bola busta odhalená v roku 2015. Informoval aj, že o týždeň bude osadená nová busta vo Zvolenskej Slatine a pôvodná busta sa presunie do miestnej školy. Jurajove záverečné slová si dovolím citovať: „Málokto si dnes spomenie na tohto muža, ktorý propagoval slovenský národ, aby sa stal rovným s ostatnými národmi Európy, amerického kontinentu, či dovolím si povedať celého sveta. Pripomínajme si ho srdcom. Toho, čo napriek chorobám neustále pracoval pre národ. Pripravili sme pre neho iba čriepky z jeho života, ale s veľkou láskou.“
Ruža v prezidentskej záhrade
A potlesk za celé podujatie patril aj spoluorganizátorovi, klubu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika v Piešťanoch, ktorému predsedá lekár Pavol Masaryk. Po predstavení, na neformálnom stretnutí s umelcami v zákulisí, som si dohodol stretnutie s jeho dvomi členmi: s Branislavom Neumairom, ktorý je aj podpredsedom správnej rady spoločnosti a Dušanom Švorcom. Po pár dňoch sme sa zišli v sympatickom priestore kaviarne, ktorý dominuje Váhu a národnej kultúrnej pamiatke, kolonádovému mostu, pod ktorý sa podpísal architekt Emil Belluš.
S Branislavom Neumairom som si objasnil odovzdanie Ďakovnej známky Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika primátorovi Petrovi Jančovičovi na úvod nedeľňajšieho podujatia. Patrí mu predovšetkým za intenzívnu pomoc pri zviditeľňovaní Štefánika. Jeho cieľom je, aby bol Štefánik uctievaný v širšom rozmere, ako doposiaľ, čo plne zodpovedá aj poslaniu spoločnosti.
Hovorili sme aj o pondelkovom prijatí zástupcov spoločnosti u prezidentky Zuzany Čaputovej, o protokole návštevy v rámci spomienkového projektu „Sto ruží pre Štefánika“, o čestnej stráži v dobových slovenských uniformách. Menovite boli prijatí gen. Peter Novotňák, predseda, Mária Gallova a Branislav Neumair, podpredsedovia, Ladislav Koudelka, čestný člen spoločnosti (pozn. švagor gen. Svetozára Naďoviča) a Jolana Prochotská. Hlavným cieľom stretnutia bolo zasadenie ruže odrody Generál Štefánik v prezidentskej záhrade. Tej ruže, ktorú v roku 1931 vyšľachtil český pestovateľ Jan Bӧhm a ktorú pri svojich cestách do Olomouca, v Rozáriu, objavila práve Jolana Prochotská. Prezidentka po akte zasadenia obdržala Certifikát ruže. Rok Milana Rastislava Štefánika, vyhlásený vládou SR od 4. mája 2019 do 21. júla 2020, doznal jedného zo svojich vrcholov. Poznamenám, že lekár Pavol Masaryk je spolu s Jolanou Prochotskou spoluautorom spomienkového projektu.
Dušan Švorc mi priblížil genézu projektu sochy Milana Rastislava Štefánika, po ktorej Piešťanci volali dlhé desaťročia. Dočkali sa jej až vďaka iniciatíve Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika v roku 2015. Bol to práve on, ktorý bol iniciátorom myšlienky osadenia sochy na začiatku aleje, ktorá nesie Štefánikove meno.
Na záver som sa dozvedel, že občianske združenie Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika tvorí zhruba tisícka stálych aj čestných členov v šestnástich kluboch. Čoraz viac sa však ukazuje potreba rozšírenia jej členskej základne cez krajské a okresné mestá. Iba tak je možné zabezpečiť osvetu a šírenie trvalého odkazu Štefánika, ktorého dobrým príkladom je práve klub v Piešťanoch.
