ŽILINA/BRATISLAVA – Synoda ECAV otvorila jednu z najcitlivejších tém posledných rokov. Legislatívny zámer, ktorý počíta s rozlíšením členstva vyplývajúceho z Krstu svätého a tzv. konventuálneho členstva s plnými právami a povinnosťami, vyvolal medzi časťou duchovných otázky, či navrhovaná úprava nezasahuje do samotného luteránskeho chápania členstva v cirkvi.
Nejde pritom ešte o prijatý zákon. Synoda schválila legislatívny zámer, na základe ktorého sa má pripraviť návrh novej právnej úpravy. Predsedníctvo ECAV navrhuje rozlišovať medzi členstvom vyplývajúcim z Krstu svätého a tzv. konventuálnym členstvom, teda členstvom spojeným s plnými právami a povinnosťami v cirkevnom zbore.
Podľa autorov návrhu je cieľom odstrániť dlhoročnú nejednotnosť. Niektoré cirkevné zbory totiž za člena považujú každého pokrsteného, iné prakticky iba toho, kto sa aktívne zapája do života zboru a platí tzv. cirkevnú daň. Nová úprava má priniesť jednotné pravidlá.
Jeden z farárov, ktorý si neželal byť menovaný, upozorňuje, že problém nie je administratívny, ale vieroučný. „Luteránska cirkev nikdy nestavala svoje chápanie členstva na ekonomických ani administratívnych kritériách. Reformácia vychádza z presvedčenia, že človek sa členom Kristovej cirkvi stáva prostredníctvom krstu. Krst nie je vstupenkou do evidencie. Je to Božie konanie. Preto je veľmi citlivé, ak sa popri tomto chápaní začne vytvárať ďalšia kategória členstva.“
Podľa duchovného nemožno spochybniť snahu cirkvi riešiť praktické problémy, ktoré vznikli pri financovaní cirkevných zborov. Otázkou však zostáva, či je vhodné riešiť ich práve zmenou chápania členstva. „Luther veľmi jasne učil, že spása ani postavenie kresťana pred Bohom nie sú podmienené ľudskými skutkami ani peniazmi. Samozrejme, veriaci má niesť zodpovednosť za svoju cirkev a jej financovanie. To však vyplýva z viery a nie naopak. Ak začne mať človek pocit, že plné postavenie v cirkvi závisí od platenia príspevku, vzniká teologický problém.“
Duchovný však odmieta jednoduché prirovnania k stredovekým odpustkom. „Nikto dnes netvrdí, že zaplatením cirkevnej dane človek získa spásu alebo odpustenie hriechov. Takéto porovnanie by bolo nepresné. Reformácia nás však naučila ešte niečo iné: to, aby sa evanjelium nikdy nespájalo s finančnými podmienkami tak, že to môže vytvárať nesprávny dojem. Aj zdanie je v takýchto otázkach dôležité.“
Podľa neho je problematická najmä samotná terminológia. „Ak krst robí človeka členom cirkvi, potom by bolo možno presnejšie hovoriť o aktívnych členoch, členoch konventu alebo členoch s volebným právom. Ak však začneme hovoriť o dvoch druhoch členov cirkvi, môže to vytvárať dojem, že existujú kresťania prvej a druhej kategórie. To nie je jazyk, na aký sme boli v našej cirkvi zvyknutí.“
Zdôrazňuje, že reformačné vyznania nepoznajú dva druhy členstva v cirkvi. „Naše vierovyznanie hovorí, že cirkev je spoločenstvo veriacich, v ktorom sa správne zvestuje Božie slovo a prisluhujú sviatosti. Krst človeka začleňuje do Kristovej cirkvi. Práva a povinnosti v cirkevnom zbore možno upraviť cirkevným právom, ale to by podľa môjho názoru nemalo meniť samotné chápanie členstva.“
Legislatívny zámer by mal byť zaslaný do cirkevných zborov na pripomienkovanie. Po vyhodnotení pripomienok má vzniknúť konkrétne paragrafové znenie zákona, o ktorom bude Synoda opätovne rokovať.
Diskusia sa tak zrejme nebude viesť iba o právnej formulácií. V jej pozadí stojí podstatnejšia otázka: či je členstvo v cirkvi predovšetkým teologickou skutočnosťou založenou na krste, alebo môže mať aj právnu podobu, ktorá bude odlišná od tej vieroučnej.
Redakcia Lutherusu
