Na Generálny biskupský úrad v Bratislave bol 24. mája doručený list, v ktorom sa generálny dozorca ECAV na Slovensku – označovaný tiež ako nelegitímne zvolený – vzdal svojej funkcie. Ako vnímate abdikáciu Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu? Čo podľa vás urobil v tejto pozícii dobre a čo možno hodnotiť ako negatívne?
Jaroslav Mervart
predseda ASloZ Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Pôsobenie Jána Brozmana vo funkcii generálneho dozorcu ECAV hodnotím ako kontroverzné a problémové. A to od začiatku, od volieb, ktoré boli v tomto prípade spojené s manipuláciou podkladov, vyradením protikandidátov či neúplným informovaním evanjelickej verejnosti. Veľmi negatívne z pohľadu ECAV hodnotím postoj Jána Brozmana k Reformate, ktorý bol podľa môjho názoru dlhodobo nesprávny, subjektívny a pre cirkev škodlivý. Vzhľadom na to, že za posledné roky tento názor zastával ako generálny dozorca ECAV, tento názor sa zároveň stal aj názorom širšieho vedenia ECAV, a teda zaťažil cirkev nevyznaným hriechom, ktorý ju ničil. Aj preto vznikla Asociácia slobodných zborov, aby poukazovala na tieto zlyhania a ponúkala riešenia, ako sa z tejto situácie dostať. Lenže tí, ktorí mali problém s pokáním a nápravou, túto pomoc odmietli a namiesto toho začali prenasledovať členov a sympatizantov Asociácie. A tu sa znova „predviedol“ Ján Brozman, ktorý sa ako generálny dozorca osobne snažil o spochybnenie Asociácie na úrade v Prešove aj v evanjelických zboroch, nenávistnou mediálnou kampaňou, súdnymi žalobami a pod. Ľudia v cirkvi boli zastrašovaní, vyhadzovaní z výborov za svoj názor, za svoje ústavné právo združovať sa! Ale ako sa hovorí, ak vás ľudia chvália, určite niečo robíte zle; ak vás prenasledujú, tak ako kresťania tiež viete prečo: Mt 5, 10 − 12.
Táto snaha Jána Brozmana obhájiť neobhájiteľné ECAV veľmi poškodila, pretože tu bol často uprednostnený záujem tretích strán pred záujmom cirkvi. Či už išlo o snahu ovplyvniť súdne spory s bývalými konateľmi či účtovníčkou, o sporné personálne nominácie, o blokovanie vyšetrovania majetkových káuz, šírenie klamstiev so zámerom obhajo-
by bývalých konateľov, znovuprijatie Vladimíra Daniša do Reformaty a pod. Do týchto aktivít bol Ján Brozman často priamo zapojený, resp. sa diali s jeho tichým súhlasom. Vrcholom drzosti bolo ignorovanie plnenia uznesení Synody 2019 týkajúcich sa Reformaty, čo predstavuje nebývalý precedens, ale najmä hanbu pre evanjelickú cirkev! Aj preto sme sa v Asociácii slobodných zborov po synode 2020 vrátili k rekapitulácii
(ne)riešenia káuz spoločnosti Reformata. Aby sa naplno ukázalo, že tie vysvetlenia, ktoré sme počuli, nič nevysvetľujú, a tiež to, že veľa káuz nebolo vysvetlených vôbec!
A to ešte nebolo všetko. Táto cirkev, ktorá si nedokázala urobiť poriadok s minulými kauzami, ktorá neurobila nič, resp. minimum pre elimináciu plytvania, ktorá nedokázala dotiahnuť projekt reštrukturalizácie cirkvi, ktorá zlyhala pri identifikácii iných zdrojov príjmov − táto cirkev sa rozhodla celé bremeno financovania cirkvi preniesť na zbory! Bez riadnej diskusie so zbormi, bez adekvátneho vysvetlenia či zdôvodnenia, bez serióznych podkladov. Narýchlo prijatý zákon je zároveň v rozpore s viacerými článkami cirkevnoprávnych predpisov, a čo je kriticky dôležité, chýba štatút fondu! Mizerná príprava bola v tomto prípade kompenzovaná agresívnym prístupom a zastrašovaním cirkevných zborov, čo celú situáciu v cirkvi ešte zhoršilo! Dlhodobým problémom ECAV je tiež chýbajúca nezávislá a efektívna kontrola, a to nielen vo vzťahu k ECAV, ale aj k Reformate, Evanjelickej diakonii atď. Aj kvôli tomu politika nového vedenia ECAV po roku 2018 mohla nadobudnúť také obludné rozmery, ako to vidíme dnes! Snaha o koncentráciu moci cez (našťastie) neprijatú právnu reformu a sťahovanie finančných zdrojov do neefektívne fungujúceho centra smeruje k vytvoreniu hierarchickej štruktúry, ktorá je evanjelickej cirkvi cudzia!
Za uplynulé dva roky sme sa stali cirkvou netransparentnou, neprehľadnou a neefektívnou, ktorá nevedela podložiť ani potrebu vytvorenia fondu zabezpečenia, ani dodať synodálom informácie o hospodárení Reformaty od roku 2019… V cirkvi sa vytratila demo-
kracia, právo na názor, vecná a odborná diskusia, ale aj transparentnosť a sloboda, ktorou sa ako veriaci kresťania tak radi chválime.
Takže nič od volieb, ktoré prebehli v roku 2018, chváliť nebudem. Pod vedením Ivana Eľka a Jána Brozmana sa stráca charakter a hodnotové zameranie ECAV, a to sa nedá kompenzovať nezvládnutou výmenou niekoľkých okien či opravou dvoch bytov! Celý proces úpadku bol dobrý len na jedno: mohli sme spoznať charaktery a tiež to, komu na cirkvi naozaj záleží!
Prof. Bohumil Kováč
architekt
Abdikáciu Jána Brozmana vnímam ako logické riešenie situácie, ktorá pred časom viedla k jeho zvoleniu. Preto ju prijímam pozitívne, a to aj z toho hľadiska, že na jeho mieste by som sa do takej funkcie ani neponúkal a ani by som takú ponuku neprijal bez toho, aby som jasne nedeklaroval svoj vzťah rímskokatolíckej cirkvi a nepotvrdil tak jednoznačnosť vzťahu k ECAV. Neprijal by som nomináciu v situácii, ak by boli moji protikandidáti nespravodlivo a, dá sa povedať, účelovo a protiprávne vylúčení − o také víťazstvo vo voľbách by som nestál. Lebo tu nejde len o ľudí, ale ide najmä o ich volebné programy a vízie, ktoré chcú cirkvi ponúknuť. O to boli, resp. sa nechali ukrátiť aj tí voliči, ktorí na takúto inscenáciu pristúpili.
Mňa nevyrušoval spôsob, ako sa p. Brozman postavil k svojej bezúhonnosti. Nepovažujem totiž za kresťanské slovičkárením „nebol − nie som“ (aj keď právne dôležitým) mu pripomínať niečo, čo sa môže stať každému a čo mu určite spôsobilo celoživotnú traumu. Verím, že ide o úprimnú sebareflexiu, za ktorou nestoja zdravotné problémy alebo niečo, čo nikomu neprajeme.
Ján Meňky
evanjelický farár v CZ Michalovce
Niektorí obviňujú ASloZ z toho, že kvôli nej sa generálny dozorca, zvolený v zmanipulovaných voľbách, vzdal. Mnohí v ASloZ by sme boli hrdí, keby to bola pravda. Nie je to pravda. Bývalý generálny dozorca ECAV bol človekom, podľa mojich skúseností, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Využíval ľahostajnosť a zbabelosť evanjelickej väčšiny a prostredníctvom Reformaty, s. r. o., si robil svoj biznis a pracoval na rozklade ECAV. Keď sa pozrieme na súčasné cirkevnoprávne predpisy a porovnáme ich s našimi symbolickými spismi, môžeme konštatovať, že svoju úlohu splnil veľmi dobre. S pomocou J. Bunčáka a osobitného senátu zaviedol do ECAV pápežskú nedotknuteľnosť a vo svojej funkcii sa stal nedotknuteľným − v rozpore s Božím slovom, ktoré nás vyzýva, aby sme sa napomínali v Ježišovi Kristovi.
On už nepotreboval napomínanie. Len jemu rovný ho totiž mohol napomenúť − a v súčasnej „hierarchii“ ECAV nemal rovného.
Málokto vie, že ešte ako nečlen ECAV sa stretával s nebohým biskupom VD Júliusom Filom st., ktorý na stránkach nie evanjelickej cirkevnej tlače vyznával svoj vzťah k panne Márii a dehonestoval evanjelických kňazov odpoveďou na otázku, prečo sa nemodlia k panne Márii. Snahy Júliusa Fila ml. transformovať ECAV späť k predreformačným formám, štruktúre a obsahu sú zdokumentovateľné a mnohým známe.
Obsadenie funkcie hovorkyne ECAV osobou, ktorá roky pracovala v predreformačnej cirkvi a má problém s evanjelickým pojmoslovím a má také silné väzby na inú cirkev, že generálny biskup ECAV káže na najväčšie evanjelické sviatky z kaplnky, kde za ním je kríž a telo Pána Ježiša Krista zastreté fialovým plátnom, bývalému generálnemu dozorcovi neprekážalo. Práve naopak. Neviem, ako je to v inej cirkvi, ale viem, že v ECAV je ukrižovaný Kristus v centre našej pozornosti, veď sa za nás obetoval na kríži, kde môžeme vidieť Jeho nepochopiteľnú lásku. O čo išlo a ide generálnemu biskupovi, ktorý si tak rozumel s dnes už, chvála Bohu, bývalým generálnym dozorcom? O ekumenický pohyb smerom späť, do predreformácie?
Bývalý generálny dozorca svojím zotrvávaním v dvoch konfesiách zohral v tomto pohybe späť svoju úlohu a bol J. Filovi, manipulujúcemu I. Eľka, k dispozícii.
Nedokázal ani evanjelicky myslieť, ani evanjelicky konať. Demokratické zmýšľanie vlastné ECAV mu bolo cudzie. Dokazoval to v mnohých situáciách. Pri výberovom konaní a nakoniec na generálnom presbyterstve, keď mu išli zobrať Reformatu, s. r. o., ktorá už do konca marca 2021 podľa uznesenia synody mala prejsť pod inú správu.
Bývalému generálnemu dozorcovi záležalo jedine na Reformate, s. r. o. Kvôli získaniu kontroly nad ňou prebehli zmanipulované voľby. Všetci kritici boli odstránení počas kandidácie. Paradoxom je, že práve tí, ktorí ho roky držali a na verejnosti sa ho zastávali, ho nakoniec podľa mne dostupných informácií obvinili z robenia špinavej politiky v ECAV. Neviem, ako sa vysporiadajú s doterajším spolupáchateľstvom a s paragrafmi, ktoré sa k tejto trestnej činnosti vzťahujú.
Bol zásadne proti všetkému, čo predkladalo bývalé predsedníctvo. Všetky dobré veci, ktoré boli predkladané, negoval. Nový volebný zákon. Postavil sa a vrátil to roky dozadu. Volíme dnes podľa neho. Akadémia vzdelávania. Celý koncept bol pripravený. Dotyčný bol zásadne proti. Na synodách návrh neprešiel.
Diakonia ECAV, ktorá dostáva 224 000 eur a posiela 0,00 eur svojim strediskám, sa stáva po Reformate, s. r. o., ďalšou kauzou. Táto bola tiež pod ochranou Brozmana a nekontrolovateľná.
Čo urobil dobre? Dobre urobil, že odstúpil, žiaľ, neskoro. A čo bude s jeho sľubmi, keď na konferencii o finančnom zabezpečení cirkvi v Prešove nasľuboval duchovným, ako sa o nich postará? Už sa postaral.
V celom tomto dianí vidím Božiu milosť. Pán Boh nad ECAV nezlomil svoju palicu. Niečo sa deje. Je na našej „čujnosti“, ako sa k tomu postavíme, ako sa postavíme za vieru, za ktorú naši predkovia trpeli a zomierali. Ako sa rozpomenieme na svoj konfirmačný sľub.
Viktor Čop
bývalý člen predstavenstva Tranoscia, a. s., člen Revíznej komisie ASloZ
Spôsob, akým Ján Brozman abdikoval na funkciu generálneho dozorcu − mám na mysli skutočnosť, že nepokladal za potrebné oboznámiť širokú evanjelickú verejnosť s dôvodmi svojho rozhodnutia, nevybočil z rámca dlhodobého správania sa pána Brozmana na pôde cirkvi.
Je to smutné, pretože v evanjelickej cirkvi má nielen svojich kritikov, ale aj priaznivcov, ktorí by si iste zaslúžili vedieť dôvod, ktorý ho viedol k tomuto rozhodnutiu. Osobne som toho názoru, že by svoje rozhodnutie nemal zahaľovať rúškom tajomnosti, nech by tie dôvody boli akékoľvek, či už by išlo o osobné dôvody, pracovnú vyťaženosť, prípadne zdravotné problémy, možno aj sklamanie či nezvládnutie funkcie a pod. Tento tajomný postoj len naďalej prehlbuje napätie v cirkvi, pričom pomenovanie skutočných dôvodov na verejnosti by spôsobilo úľavu i jemu samotnému, opakujem, nech by to bol akýkoľvek dôvod.
Sledujúc vývoj situácie v cirkvi, bolo len otázkou času, kedy dôjde k takémuto rozhodnutiu. Od kontroverzného nástupu do funkcie spôsobeného nelegitímnymi voľbami cez neprimerané mocenské správanie, napríklad pri preberaní vedenia Tranoscia, odstraňovanie názorových oponentov v GP či GHV, nezvládnutá kauza Reformata, spustenie mnohých žalôb na bývalé vedenie Tranoscia a šéfredaktorku EPST, nepodarená reforma financovania – miezd farárov, nesplnené, ba až pošliapavané vlastné programové ciele prezentované ako Charta 2017, cez eskaláciu konfliktov v cirkvi vedúcich až k vnútornému triešteniu, končiac otvoreným atakom najmä na osoby pôsobiace v Asociácii slobodných zborov či sympatizujúce s ňou. Iste za týmto všetkým nestál sám, no bol v tom rozhodne jedným z hnacích motorov.
Nemožno J. Brozmanovi uprieť snahu, že chcel urobiť na poli cirkvi niečo pozitívne a iste by sa dalo o tom tiež čo-to napísať. Zanechal vo mne pomerne pozitívny dojem najmä ako dozorca VD v prvom volebnom období. Cesta na pomyselný vrchol – do funkcie generálneho dozorcu ECAV – mu však nepriniesla požehnanie. Pre cirkev už vôbec nie.
Prajem J. Brozmanovi predovšetkým dobré zdravie, Božie vedenie v ďalšom živote a pokoru, ktorú potrebujeme všetci, aby sme skrze Kristovo milosrdenstvo videli seba a rovnako tak hľadeli na seba navzájom.
Miroslav Klíma
člen Správnej rady ASloZ
Čo urobil Ján Brozman dobre? V nahote nám ukázal stav Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, či už to bolo v pozícii dozorcu Východného dištriktu alebo generálneho dozorcu.
Ukázal, čo dokáže sila vôle – chcieť sa presadiť a kariérne postúpiť, ukázal, ako odstrániť z cesty svojich potenciálnych protikandidátov. Ukázal, ako obhájiť Reformatu cez Reformačné listy tvrdiac, že elektronické účtovníctvo bolo vydané kompletne, čo sa dodnes nestalo (bola sprístupnená iba časť). V nahote nám ukázal, ako chceme byť všetci dobrí – pekní, príklad bratskej lásky, ako to má byť medzi bratmi a sestrami vo viere. Len nikomu nič nevytknúť, na nič nepoukázať, aby sa to niekoho nedotklo! A výsledok je tu! Ja chcem mať svoj pokoj. Chcem ísť do kostola, pomodliť sa a ostatné ma nezaujíma! Ježiš Kristus prišiel na tento svet, aby slúžil všetkým a obetoval sa za nás. Ale my? Slúžiť? Kajať sa? Nie! To sa už dnes nenosí. Je doba podnikania a biz-
nisu. Treba to využiť, pokiaľ sa dá! Čo urobil zlé? Na to si Ján Brozman ako abdikovaný dozorca musí odpovedať sám! A nielen on! Platí to aj pre nás všetkých, čo robíme dobre a čo zle!
Viera Peštová
pedagogička
Žiadalo by sa zvolať: Konečne! Len sa čudujem, že to trvalo temer tri roky. Myslím si, že za ten čas na tomto poste neurobil nič pozitívne, a čoho sa mal strániť a čo nemal tak konať, ako nesprávne konal, to by bolo hádam málo na tento papier popísať. Poznáme to všetci.
Vďaka nášmu Lutherusu, ktorý nás o dianí pravdivo informoval aj informuje! Som presvedčená, že okrem iných, nám však možno neznámych okolností, prispeli k abdikácii aj úprimné volania v modlitbách, aby sa naša cirkev od takých ľudí očistila. Vždy, keď som čítala články na danú tému od redaktoriek, od Imricha Lukáča a ďalších, oprávnene informujúce a spravodlivo a kriticky posudzujúce terajšie vedenie cirkvi, som osobne cítila, že raz k odstúpeniu terajšieho vedenia musí dôjsť z vôle Božej. Zvlášť to bolo cítiť v závere každého článku od Ondreja Mrliana. Ďakujem vám všetkým za to! Teda, ešte možno treba očakávať ďalšie abdikácie?! S prianím zdravia a s prosbou o veľa Božej milosti pri vašej vzácnej práci v redakcii pre nás evanjelikov.
Ondrej Mrlian
člen SEJ
Abdikácia – vzdanie sa úradu nielen ako pojem, ale ako výzva, dnes na našej politickej scéne je na dennom poriadku. Svedčí to o úplnom mravnom rozklade spoločnosti, o strate morálky, tej, ktorá je ako zákon daná skrze Mojžiša samotným Pánom Bohom. Žiaľ, že ten úpadok neobišiel ani našu Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku. To množstvo zášti, nenávisti, zloby, podvádzania, osočovania, sprenevery atď. nemohlo a nemôže obstáť pred tvárou Trojjediného Pána Boha bez následkov. Napadnutí sme chorobou ľahostajnosti, veď – opakujem to donekonečna: deväťdesiat percent evidovaných členov cirkvi je mimo jej diania a nikoho to netrápi. Ani ordinovaných. Keby mali byť odmeňovaní podľa počtu duchovne zaopatrovaných, tak by si zaslúžili desatinu z toho, čo dnes dostávajú, a nie sa handrkovať, či majú byť zaradení do tej alebo onej tarifnej triedy, a už vôbec by nemali hovoriť o minimálnej mzde. Aký je duchovný obraz ľudu Božieho, taký je i obraz jeho predstavených. A preto vzdanie sa úradu dozorcu Jána Brozmana ma neprekvapuje, len potvrdzuje môj názor: „Každý dopadne tak, ako koná. Ak konáš v pravde, pravda zostáva v tebe, ak sa pravdy nedržíš, tá od teba odíde a ty ponesieš následky!“ Žiadne vzdanie sa úradu v cirkvi ma nemôže tešiť a ani vzdanie sa úradu generálneho dozorcu Jána Brozmana ma neteší.
Spomínam si na jedno stretnutie mužov Východného dištriktu uskutočnené na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vtedajší dozorca VD Ján Brozman vo svojom príhovore poukázal na potrebu vzájomného napomínania sa. Potešil som sa tejto jeho výzve, veď to je a zostáva ako povinnosť napísaná i v Písme: „Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.“ (1Tes 5, 11) Alebo: „Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata.“ (2Tes 3, 15) Keď som, vidiac spory v cirkvi, tak učinil i písomne, zmeneného konania, ale ani odozvy som sa od nikoho, ani od Jána Brozmana, nedo-
čkal. Tieto slová, to nie je súd, to je bolesť, ktorou žijem v cirkvi dlho, dlho prosiac Pána Boha, aby túto bolesť zo mňa sňal.
Toto, po posledných voľbách prvé zloženie úradu, vyvoláva vo mne otázky: Ako ďalej? Je cesta, ktorou sa vydala skupina bratov a sestier pred poslednými a po posledných voľbách do vrcholných orgánov cirkvi žehnaná Trojjediným Pánom Bohom? Nie je to od Neho trest za naše roztržky, ruvanie sa o moc namiesto pokornej služby?
Darmo som, kým mi to bolo umožnené, vyzýval na stránkach Evanjelického posla spod Tatier k zmiereniu. Hluchota a slepota, tak ako súčasný stav v ECAV pomenoval bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč, ovládla tých, čo sa dostali aj nedobrým spôsobom k moci v cirkvi, po ktorej tak túžili, že zabudli, že práca v cirkvi je službou.
A ešte jedna spomienka. Vraj Jánovi Brozmanovi nebolo umožnené za bývalej redakcie uverejňovať svoje názory v EPST. A čo súčasná redakčná rada EPST? Vari uverejnili aspoň jeden môj príspevok? Na moju otázku, prečo sa tak deje, ani „bú“. O čom to svedčí? Pre mňa je to odpoveď: „Ty nie si náš!“ Svedčí to o morálnej a mravnej úrovni tých, ktorí namiesto služby držia v rukách opraty moci. Vzdanie sa funkcie generálneho dozorcu Jána Brozmana považujem len za smietku z toho, čo všetko nám treba z Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku vyzametať. Nie človeka, ale spôsoby, ktoré nás delia a sužujú, ktoré nás trápia a nivočia na radosť mnohých a satana predovšetkým.
Trojjediný Bože, prosím, zľutuj sa nad nami a vyveď nás na Tvoju cestu. Amen.
Ján Holčík
bývalý generálny dozorca ECAV a čestný predseda SEJ
„Akou zbraňou bojuješ, takou zahynieš!“ Toľko k abdikácii generálneho dozorcu Brozmana. Oznámenie o jeho abdikácii ma prekvapilo, ale prijal som ho so zadosťučinením. Poznal som J. Brozmana niekoľko rokov, a tak môžem hodnotiť jeho pôsobenie v cirkvi. Vždy bol aktívny, čo som zo začiatku hodnotil pozitívne. Aktivity pôsobenia v orgánoch cirkvi si priniesol z dlhoročného pôsobenia dôstojníka v Armáde SR, kde mu tiež záležalo na kariérnom postupe. Pre svoj cieľ dosiahnuť cieľ sa vždy spájal s ľuďmi, ktorí ho podporovali. Takými boli aj emeritný biskup Sabol a bývalý riaditeľ Reformaty a bývalý dištriktuálny dozorca Daniš, rovnako ctižiadostiví a neštítiaci sa presadiť sa bez ohľadu na etiku a morálku. Ján Brozman pre svoju ctižiadosť dostať najvyššie postavenie v cirkvi, generálneho dozorcu, morálne zlyhal. Pri kandidatúre a voľbe klamal a zamlčal predchádzajúcu činnosť, nešťastnú autonehodu s usmrtením viacerých osôb a svoje odsúdenie, ani nepreukázal ukončenie členstva v rímskokatolíckej cirkvi. Jeho pôsobenie vo funkcii generálneho dozorcu, vystupovanie v orgánoch cirkvi a na evanjelickej verejnosti spôsobilo v cirkvi traumu a rozvrat. Možno poslúžil tomuto cieľu, preto mohol odísť!
Michal Zajden
farár v CZ Banská Bystrica-Radvaň
Osobne nášho nateraz posledného generálneho dozorcu nepoznám. Dvakrát v živote, na stretnutí evanjelikov v Lučenci a neskôr v Spišskej Novej Vsi, sme si podali ruky a povedali pár zdvorilostných fráz. Pravdepodobne, keby som ho stretol na ulici, asi by som popri ňom prešiel bez pozdravu. Nie preto, že by som ho ignoroval, ale preto, že jeho tvár vídavam iba na fotografiách v cirkevných časopisoch. Všetko, čo o ňom viem, sú sprostredkované informácie. Na jednej strane jeho priaznivci o ňom hovoria ako o obrátenom, znovuzrodenom kresťanovi, ktorý miluje Pána Ježiša a nosí v srdci túžbu po duchovnej obnove evanjelickej cirkvi. Na druhej strane jeho kritici ho označujú za človeka, ktorý je príčinou konfliktov a rozbrojov v našej cirkvi, lebo odmieta riešiť závažné finančné kauzy, ktoré už niekoľko rokov kvária našu cirkev.
Viem, že bol dvanásť rokov dištriktuálnym dozorcom VD. Nuž, je na našich bratoch a sestrách z tohto dištriktu, aby vydali svedectvo, čo urobil, alebo, naopak, čo pokazil v tejto funkcii. Ja osobne som za dva a pol roka jeho úradovania v najvyššej laickej funkcii, v našej cirkvi, nezaznamenal, že by urobil nejaké zásadne rozhodnutia či skutky, o ktorých by sa hovorilo: Toto je agenda generálneho dozorcu. Toto je vec, ktorá je jeho srdcu blízka a ktorú chce presadiť, aby kráľovstvo Božie mohlo medzi nami rásť.
Keďže som však nemal príležitosť vidieť jeho prácu zblízka, je to iba môj subjektívny pohľad. Možno napokon samotný fakt, že generálny dozorca osobne nezasahoval do života nášho zboru, treba hodnotiť pozitívne.
Je o ňom známe, že pri autonehode spôsobil smrť nevinného človeka. Škoda, že nám nedovolil, aby sme s ním toto ťažké bremeno mohli niesť. Podľa mňa by to bolo nielen na jeho prospech, ale aj na prospech celej cirkvi. Veď nikto nie je bez chýb a nikto nie je neomylný.
Chcem našej evanjelickej cirkvi popriať, aby sa generálnym dozorcom stal človek, ktorý bude konať transparentne. Vždy bude mať na zreteli prospech cirkevných zborov. Prehodnotí výšku finančných odvodov z cirkevných zborov. Nebude otáľať s finančným vyúčtovaním, ktoré po schválení synodou bude zasielať cirkevným zborom. Nebude mať problém každú jednu položku zdôvodniť. Zasadí sa za zrušenie EIS-u, ktorý je v súčasnej podobe, podľa môjho názoru, v rozpore so štátnymi zákonmi a pre evidenciu cirkevných zborov je úplne zbytočný.
Jednoducho, modlím sa, aby to bol človek, ktorý má osobný vzťah k Bohu a ktorý koná tak, že ak ho niekto obviní, že koná v rozpore s dobrými mravmi a kryje nejaké machinácie, bude to vedieť hravo vo verejnej diskusii vyvrátiť.
Anna Drobná
bývalá generálna právna zástupkyňa ECAV na Slovensku
Abdikáciu Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu prijímam s veľkou úľavou. Považujem za veľkú hanbu našej cirkvi, keď na jej čele stál človek registrovaný ako člen rímskokatolíckej cirkvi, ktorý nie je schopný, ak je naozaj presvedčený evanjelik, urobiť o tom aj formálny prejav, teda napísať rímskokatolíckej cirkvi abdikačný list, k čomu bol často vyzývaný. On radšej dal prednosť touto skutočnosťou vyvolanému nepokoju v našej cirkvi. Toto nepochybne svedčí o absencii evanjelickej mravnej bezúhonnosti a myslím, že tento nedostatok sa u najvyšších cirkevných predstaviteľov nedá vyvážiť žiadnymi pozitívami. Nedostatok jeho evanjelickej mravnej bezúhonnosti potvrdzuje i jeho abdikácia, keď sa neunúval evanjelickej verejnosti a hlavne svojim voličom oznámiť dôvody, pre ktoré sa vzdal funkcie.
ŠP
V našom zbore, ak si dobre pamätám, som túto osobu volil sám, teda jediný volič. Nevedel som o ňom nič, akurát to, že bol vojak z povolania s dôstojníckou vyššou hodnosťou. Sám som bol dôstojník a akosi som mu dôveroval, že si bude svoje povinnosti plniť tak, ako sa patrí. Sklamal ma na celej čiare, klamal cirkev, ako trestaný nemal ani kandidovať, bol či je v inej cirkvi, stal sa členom nejakej od ECAV vzdialenej skupiny. Dobre, že odišiel. Myslím si, že bol pod neustálou paľbou objektívnej kritiky, ktorej neodolal. Ale odišiel ako víťaz a nie ako porazený! Podľa mňa neurobil nič dobré, tak ako toto vedenie, len hanbu, o čom svedčia články v novinách od čitateľov, ekonómov a právnikov. V skupine, kde mal vysoké postavenie, nám robili tak len hanbu. Dávno sme ich mali podľa vzoru iných odstaviť. Nie sa im pomstiť, ale zabrániť im nás ponižovať, šliapať po našej histórii a po práci významných a skvelých evanjelických osobností. Myslím si, že je to všetko pripravené a cielené, veď sú tam aj biskupi. Z toho, čo čítam, vidím, že treba nové voľby a tých šafárov s túžbou po moci poslať preč. Prosme o viac odvahy.
Ján Lavrík
člen CZ v Badíne
Priznávam, že túto správu čítam – počujem prvýkrát a nesmierne ma potešila. Nebudem robiť teraz zo seba – z nás geroja, že voľby generálneho dozorcu som ignoroval. Na takú funkciu bol absolútne nevhodný, dôvody vieme všetci veľmi dobre. Rád by som sa pozrel do očí tým, čo ho na túto funkciu doslova pretlačili. A na čí popud to bolo? Chvála Pánu Bohu, že Jeho mlyny melú pomaly, ale isto. Hlavou mi víria myšlienky, čo všetko musel „ponaprávať“ v tých príšerných kauzách v našej milovanej ECAV, kde figuruje i jeho meno. Náš Pán je Pánom nad všetkým a vo všetkom a naše prosby vyslyšal. Pevne dúfam, že sa my veriaci v ECAV spojíme – zomkneme a prebudíme k novej oddanosti nášmu Pánovi na výsosti.
Tento „ušľachtilý“ čin generálneho dozorcu by nemal byť posledný. Treba, aby sme sa postavili z hlavy na nohy. S Božou pomocou to dokážeme. Chvála Bohu za milosť, ktorú má stále so svojím ľudom.
Samuel J. Mišiak
evanjelický farár
K abdikácii Ing. Brozmana sa nehodlám bližšie vyjadrovať, nakoľko zohral „svoju rolu“ pri cirkevných súdnych žalobách proti nám. Na pamätnom generálnom presbyterstve, na ktorom som bol vylúčený z kňazskej a diakonskej služby, môj rozsudok z Predsedníctva ECAV podpísal len Ing. Brozman. Som toho názoru, že to nespĺňa platné predpisy… Moja manželka bola údajne „odročená“, preto sa ho pred všetkými prítomnými na generálnom presbyterstve otvorene spýtala, akým právom ju súdi, keď ju vôbec nepozná. Videla ho prvý a zrejme aj posledný raz a bolí nás, že po 45 rokoch našej kňazskej služby sme boli obvinení z porušovania Božích prikázaní a údajného hanobenia dobrého mena cirkvi, hoci sme napísali odvolanie v stanovenom termíne na všetky stupne cirkevného súdnictva aj s relevantnými argumentmi, na ktoré však ani z jednej nadriadenej COJ nereagovali… Preto sa domáhame spravodlivosti už nie cirkevnoprávnou cestou, lebo ani Ing. Brozman, ani ostatní v „inkvizičnom tribunáli“ nemali záujem poznať pravdu aj z nášho pohľadu. Šalamúnova zásada o vypočutí aj druhej strany bola nielen porušená, ale krivým svedectvom jedného zo žalobcov došlo podľa nášho názoru k znižovaniu cti a dôstojnosti. Dali sme to na posúdenie nezávislým odborníkom, ako aj príslušnému súdu. Myslíme si, že riadením spoza kulís došlo k bezprecedentnému porušeniu našich práv, no nechceme ovplyvňovať svedkov. Vyjadríme sa, keď bude naša vec prerokovaná a, dúfame, spravodlivo posúdená.
Anketu pripravila Martina Kováčiková
