LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Absolútna strata záujmu o Tranoscius. Násilný prevrat z roku 2019 priniesol trpké ovocie – veriaci už cirkevné vydavateľstvo pod novým vedením nepovažujú za „svoje“, ignoruje ho dokonca prevažná časť akcionárov. Ukázalo to posledné valné zhromaždenie Tranoscia, a. s.
Predseda predstavenstva Pilát opakuje, ako im ide o slušnosť. Nedať akcionárom dostatok priestoru na to, aby sa raz za rok slobodne vyjadrili k veciam okolo vydavateľstva, však akcionári za slušné nepovažujú. Foto: M. Kováčiková
Konalo sa ako súčasť osláv 125. výročia založenia Tranoscia. Na samotné valné zhromaždenie prišlo okolo 45 akcionárov z celkového počtu cez 500. Tí spolu so splnomocneniami reprezentovali len približne 1 500 hlasov z cca 3 600. Ukazuje sa, že samotní akcionári sú znechutení z diania vo vydavateľstve a na posledných valných zhromaždeniach preto už svoju účasť na nich mnohí vyhodnotili ako zbytočnú. „Mnohí si akcie nekúpili pre zisk, ale preto, aby cirkevné zbory, senioráty či ECAV z toho niečo mali. Ich potomkovia – dediči by zase chceli z akcií prospech, ale Tranoscius žiadne dividendy nevypláca. Pritom akcionárov presviedča, že tvorí zisk. Súkromné osoby ani akcionári typu zbory, senioráty už za posledné roky nedostali ani len akcionársku zľavu na nákup kníh, ako to bývalo za predchádzajúceho vedenia,“ sťažuje sa jeden z akcionárov, ktorého Lutherus oslovil s otázkou, prečo sa nezúčastňuje valných zhromaždení tejto akciovky. „Ďalší dôvod je ten, že Tranoscius už slúži len prospechu pár jednotlivcov, ako je rodina Damankošovcov, Mihočovcov alebo Gärtnerovcov, hoci ani jedna z nich nevlastní akcie spoločnosti,“ vyjadril svoj názor. Dodal, že práve oni majú prospech ako zamestnanci alebo ľudia platení formou honorárov. „Veď sa len pozrite na to rodinkárstvo v priamom prenose. Napríklad taká konseniorka Hudáková, ktorá sa už podľa mňa nevie dočkať, kedy uplynie šesť rokov a bude môcť byť zase seniorkou, si do dozornej rady v Tranosciu „dosadila“ syna Jána Hudáka. Ona sama, ako som počul, pritom písala zápisnicu z valného zhromaždenia, kde sa zodpovedá aj dozorná rada. No a priznali sa aj k plánom vydávať knihy Michala Hudáka mladšieho, ktoré predtým vychádzali vo vydavateľstve Polárka pána farára Hudáka. Všetci si tam len navzájom dohadzujú kšefty,“ myslí si akcionár.
Mnohým sa nepáčilo ani pravidlo namierené zrejme proti nositeľom iného názoru, než má vedenie cirkvi. Na valnom zhromaždení bol totiž obmedzený čas na diskusiu maximálne 5 minút kumulatívne k jednému bodu pre jedného diskutujúceho. Ak teda k jednému bodu niekto vystúpil s jedným 5-minútovým komentárom, ďalej sa už nemohol ozvať. „Hlavne, že predseda predstavenstva Pilát dokola opakuje, ako im ide o slušnosť a že všetko idú robiť slušne. Mne sa teda nezdá slušné nedať akcionárom dostatok priestoru na to, aby sa raz za rok slobodne vyjadrili k veciam okolo vydavateľstva, v ktorom majú zakúpené akcie (návrh na obmedzenie diskusie dalo predsedníctvo Liptovsko-oravského seniorátu, teda samotný riaditeľ Tranoscia P. Gärtner, ktorý je zároveň seniorálny dozorca uvedeného seniorátu),“ uviedol iný akcionár s tým, že netreba zabúdať ani na ďalší prejav „slušnosti“ v podaní tohto vedenia – a síce násilný prevrat v Tranosciu, keď nové vedenie vymieňalo zámky. Pridala sa k nemu aj evanjelička a. v. z Považského seniorátu, ktorá poukázala na „slušnosť“ v podaní samotného vedenia cirkvi. „Eľko a spol. neodpovedajú ani na maily, ani na listy, on sám odmieta akúkoľvek diskusiu, čo nerobí žiadny slušný kresťan, nieto ešte funkcionár ECAV. Podobné to aj v Tranosciu, však čo sa čudujeme, keď je v područí vedenia cirkvi.“
Pokiaľ ide o samotné valné zhromaždenie Tranoscia, iba málo zo zúčastnených boli akcionári akciovej spoločnosti. Väčšina prítomných akcie nevlastní, dali sa len splnomocniť – ako keď Biblia hovorí o nájomníkoch.
V diskusii okrem iných vystúpil aj bývalý riaditeľ Tranoscia Ľubomír Turčan, a to s návrhom uznesenia o zosobnení výdavkov na súdne spory v prípadoch, kde Tranoscius prehral súdny spor – napríklad ako v aktuálnom prípade, kde odmietol právo na uverejnenie odpovede, čo súd uznal za pochybenie a nariadil odpoveď uverejniť. „Tranoscius svojím zlým rozhodnutím poškodil akcionárov Tranoscia, pretože z dôvodu neuverejnenia odpovede som sa musel obrátiť na súd, a ten mi dal za pravdu. Súdne trovy teraz musí znášať Tranoscius, takže som na valnom zhromaždení žiadal, aby tieto náklady zosobnili človeku, ktorý zodpovedá za chybné rozhodnutie o neuverejnení odpovede,“ vysvetlil Lutherusu Ľ. Turčan. O jeho návrhu najskôr odmietali dať hlasovať s tým, že to údajne nie je v súlade s rokovacím poriadkom a netýka sa to programu. Keď ich však navrhovateľ upozornil na to, že nehovoria pravdu, napokon dali hlasovať. Pochopiteľne, v súlade s aktuálnou ideológiou v Tranosciu a celej cirkvi návrh neprešiel. „Hlasujúci sa zachovali ako tí nájomníci, ktorým reálne nezáleží na tom, že akcionári prichádzajú o peniaze na základe zlých rozhodnutí. Skôr sa chceli zapáčiť súčasnému vedeniu. Neboli to totiž držitelia akcií, ktorí obhajujú záujmy akcionárov, ale súčasného vedenia a tých, ktorí boli dosadení do orgánov Tranoscia, hoci nevlastnia ani jednu akciu,“ vyjadril sa jeden z akcionárov.
V duchu nezáujmu sa konali aj samotné oslavy tranosciovského výročia. Na programe i samotných službách Božích bolo minimum ľudí. „Načo tam máme chodiť, keď týmto funkcionárom už dávno nezáleží na hodnotách predkov? Majú iba vlastné záujmy, sú falošní vo viere. Všetko je bezduché a prázdne a myslím, že aj oslavy sa konali len preto, aby si splnili nejakú povinnosť. Cez internetový prenos sme počuli krásne reči funkcionárov Tranoscia, konseniorky Hudákovej, Eľka alebo Mihoča. Pravdupovediac, sú to len reči, lebo ich prezrádzajú skutky. Tie ukazujú, ako to je s ich vierou naozaj. Cirkev už nie je rodina bratov a sestier, ale zopár prospechárov, ktorí vidia na prvom mieste seba a túžia hlavne po funkciách, honore a prospechu. No spása veriacich a láska k nim im je na míle vzdialená. Radšej budú prenasledovať svojich kritikov a robiť im čo najhoršie. Toto je obrovský úpadok ECAV na Slovensku. Naši predkovia sa musia obracať v hroboch,“ vyjadrila svoj názor evanjelička z Považia.
Redakcia Lutherus
Foto: M. Kováčiková
