Opäť sa všetko točí okolo peňazí: funkcionári sa boja o transfer zo štátneho rozpočtu

BRATISLAVA – Fond finančného zabezpečenia, medzi veriacimi nazývaný „výpalné“, núti cirkevné zbory do rozporuplných krokov.

Cirkevné zbory si kvôli „výpalnému“ znižujú počet veriacich. Ide o tých, ktorí neplatia cirkevnú daň. Predseda Generálneho hospodárskeho výboru ECAV Marián Damankoš v jednej z internetových diskusií uviedol, že konkrétny cirkevný zbor odpísal z kartotéky až 1200 členov. Dôvodom má byť, aby zbor za nich nemusel platiť do fondu. Damankoš ale upozornil, že táto minca má aj druhú stranu: štát totiž dáva transfer zo svojho rozpočtu cirkvám aj podľa počtu veriacich, ktorí sa v sčítaní ľudu prihlásili k cirkvi. K ECAV sa pri poslednom sčítaní hlásilo 286 tisíc ľudí. V kartotékach zborov ich je ale o desiatky tisíc menej.

Počet 286 tisíc bude základom pre výpočet toho, koľko štát posunie do kasy ECAV. V tomto roku suma z rozpočtu predstavuje okolo 5,5-milióna eur. Damankoš tvrdí, že cirkev sama vyzbiera ďalších 1,7-milióna. Myslí si, že práve preto by ECAV mala dávať pozor na to, koľko má veriacich – a to vo vzťahu k štátu. Odpisovaním z kartotéky podľa neho môže nastať situácia, že ak dotyčná osoba zistí, že už nefiguruje v evidencii zboru ako člen, teda ho neevidujú na fare, pri ďalšom sčítaní už neoznačí, že je evanjelik a. v. Pritom by podľa Damankoša stačilo, ak by farári vedeli so svojimi veriacimi náležite komunikovať aj o takýchto veciach. Zúčtovanie týchto krokov tak môže nastať už v roku 2031 pri ďalšom sčítaní, kde môže vzhľadom na úbytok členov klesnúť aj finančný transfer z 5,5-milióna na 3.

Damankoš sa v diskusii vyjadril, že odpisovaniu členov z kartoték na jednej strane rozumie, ale prízvukuje, že si treba uvedomiť, že príjem zo štátu je pre ECAV výrazne vyšší než z Fondu – teda z cirkevných zborov. Čistky v kartotékach preto považuje za nebezpečnú hru.

Peter Mihoč, ktorý po nelegitímnych voľbách zastáva post biskupa Východného dištriktu, uviedol, že na generálnom presbyterstve riešili podnet z istého cirkevného zboru. Hovorilo sa v ňom, aby ECAV riešila neplatičov v zmysle cirkevnej ústavy, ktorá hovorí, aké sú povinnosti člena v súvislosti s prispievaním na cirkev. Ide o to, že evanjelikov v cirkevných zboroch, ktorí neplatia cirkevný príspevok (cirkevnú daň) síce z kartotéky odpíšu, no tí naďalej ostávajú členmi samotnej cirkvi, evanjelikmi. Podľa Mihoča tak vzniká akési virtuálne členstvo. V tomto kontexte položil otázku, či môže člen cirkvi fungovať virtuálne, teda napríklad tak, že sa pri sčítaní prihlási ako evanjelik, no vo svojom zbore si nebude plniť povinnosti. Preto je momentálne podnet na vieroučnom aj právnom výbore, či je spomínaný stav v súlade s cirkevnoprávnymi predpismi.

Lutherus oslovil viacerých duchovných, aby sa vyjadrili k tomuto problému. Väčšina z nich si myslí, že vietor fúka z Liptovsko-oravského seniorátu, kde súčasnej konseniorke prekáža konkrétny človek z jej cirkevného zboru. „Všetci vieme, že už uskutočnila kroky voči tejto osobe a rada by dosiahla jej vyhodenie z ECAV. Preto sa uchyľuje k disciplinárnemu konaniu, aby dosiahla svoje,“ vyjadril sa jeden z oslovených. Iní duchovní sa zhodli, že ide o smutné až tragické správanie, pretože človek sa členom cirkvi stáva krstom a v Biblii nie je nikde napísané, že odvtedy musí rešpektovať výmysly cirkvi s následkom skorumpovaného a skazeného života ako v stredoveku. „Je to svedectvo o tom, že ECAV sa nachádza vo veľkom morálnom úpadku a mravnej skazenosti, akú od čias Luthera ešte nezažila,“ zdôraznil oslovený duchovný.

Laický predstaviteľ jedného z cirkevných zborov, ktorého Lutherus tiež oslovil s prosbou o názor, vyjadril, že farári si nevedia získať pokrstených evanjelikov, nedokážu sa s nimi rozprávať. „Vedia sa iba vyhrážať poza chrbát, že ich vylúčia, ak nezaplatia „odpustky“. Netreba zabudnúť, že odpustky boli aj v minulosti vymáhané len na svetské túžby – medzi nimi na výstavbu honosnej Baziliky sv. Petra v Ríme,“ uzavrel, hoci podľa neho to bol ešte šľachetnejší cieľ, ako ten dnešný – zbierať sa na bruchá biskupov a farárov. To, že súčasní biskupi si nežijú zle, tvrdí aj predseda ASloZ J. Mervart, podľa ktorého „biskupi sa aj vďaka príspevkom z FFZ už pravdepodobne dostali na úroveň 16 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov s platom vyšším ako 2 300 eur (a to dokonca podľa údajov platných pre Bratislavský kraj)“.

Redakcia Lutherus
Foto: Screenshot youtube ECAV s Vami

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!