V Lutheruse č. 38, roč. 5, hneď na 3. strane v článku brata farára Daniela Midriaka ma vyviedol z rovnováhy použitý biblický citát: „Pretože pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo.“ (Jer 10, 21) Bibliu som prečítal niekoľkokrát: začínal som na kralickom texte, vyrástol som na Roháčkovom preklade. Musel som do nej čiahnuť aj teraz, lebo spomínaný text, a hlavne slovo „hlúpi“ ma šokovalo.
Kňazi v zlom svetle
Vieme, že Božie slovo varuje pred takými slovami ako hlúpi či blázon (napríklad Mt 5), ale použil ho aj Izaiáš (35, 8). A čo sa píše v Roháčkovom preklade? „Lebo pastieri zhovädneli a nehľadali Hospodina. Preto nerobili rozumne, a všetko stádo ich pastvy sa rozpŕchlo.“ (Jer 10, 21) Pre úplnosť udávam, že aj v anglickom texte je „senseless“, teda nezmyselný, necitlivý, čo má podobný význam.
To, že Biblia je veľmi priamoreká, viem dávno. Ona bez problémov ukázala na hriechy kráľa Dávida i minulosť apoštola Pavla. Vieme, že Pán Ježiš povedal farizejom a zákonníkom, že sú pokrytci (Mt 23), ale padli tam na ich adresu aj slová ako vreteničie plemä (Mt 12). Použil ich aj Ján Krstiteľ (Mt 3). Keď Pán Ježiš čistil chrám, tak poprevracal stoly a lavice a vyzval, aby z chrámu nerobili peleš lotrov (Mt 21). Jeremiáš bez okolkov konštatuje, že kňazi, áno, kňazi volajú na neho: Hoden je smrti! Nepáčilo sa im, že poukazoval na hriech a nevernosť Izraela (Jer 26).
Kňazi sa v Biblii viackrát dostali do nedobrého svetla. Ona totiž bez okolkov nazýva hriech hriechom, ona hovorí o mojich i našich hriechoch. Áno, aj o hriechoch biskupov!
Začal som tými nepeknými slovami: „hlúpi pastieri“ (či „zhovädnelí“ podľa Roháčkovho prekladu), ktoré som doteraz akosi nevidel. To je jedna strana mince. Tieto slová, myslím, netreba vysvetľovať, môžu bolieť, ale nie je to pravda? Nezhovädnel náš duchovný stav, ktorý nič nevidel, nepočul, kryl a kryje hriech za každú cenu? Áno, aj vyhrážkami vylúčením z cirkvi atď. Nezhovädnela cirkev i my všetci? Čo sa v cirkvi deje? Tu pomôže len pravé pokánie, vyznanie hriechu a náprava s Božou pomocou. Veľa toho treba priznať, i keď to bolí, no cirkev to neminie, inej cesty niet. Čím neskôr k tomu príde, tým väčšie budú straty.
Náprava s týmito biskupmi nie je možná
ECAV dnes ťaží veľa hriechov a bude si musieť nájsť odvahu a silu to priznať. Keď sa statočný človek previní, vie veľmi dobre, čo má robiť. Hriech a poklesok prizná, popýta o odpustenie – a ideme ďalej. Ak niekto klame, popiera a prekrúca svoj skutok, toho sa varuj, je to falošný človek. Keď cirkev napáchala neprávosti ako v našom prípade, tak to zakrýva, lebo vraj sa cirkev dostane do zlého svetla a to sa nesmie stať! A hriech pokračuje ďalej. Pokrytectvo! Podľa našich popletených biskupov sa na aféru zabudne, ľahostajnosť a neinformovanosť cirkevníkov tomu pomôžu. Veď čo, cirkevníci sú len – prepáčte, laici – barani, im môžeme natárať kadečo. Oni nám uveria! Viera, náboženstvo sa dá poriadne zneužiť a dá sa na tom aj zarobiť.
Ak ECAV chce napraviť svoju povesť, bude musieť oficiálne a nahlas na verejnosti vyjsť s pravdou von! Jedine tak koná poctivá a seriózna organizácia, inak to nie je cirkev! Jej predstavitelia budú musieť odstúpiť a uvoľniť miesto tým, ktorí sa týmto hriechom nepoškvrnili a ktorí dostanú dôveru. Náprava s Ivanom Eľkom, Jánom Hroboňom a Petrom Mihočom či Slavomírom Sabolom nie je možná, oni už svoju šancu prepásli, veľa, veľa ľudí im neverí, to oni vyháňajú ľudí z kostolov. Ja nekričím, že ich treba vylúčiť z cirkvi, ako oni hrozili a hrozia nám. Cirkev je aj pre nich, ale treba ich volať k pokániu. Ich ďalšia služba pre ECAV bez opravdivého pokánia je vyslovene škodlivá.
Čo konkrétne bude musieť cirkev priznať? Za čo sa ospravedlniť? Uvediem v bodoch, aby sa na to nezabudlo, no nemyslím si, že je to úplný výpočet. Hneď na začiatku chcem pre neiformovaných zdôrazniť, že v mojej publikácii Smutné svedectvo. Volanie po náprave v ECAV sú k týmto bodom uvedené podrobnejšie informácie a dôkazy.
1. Majetkové kauzy
Bolo ich ako maku. Už delenie majetku po nemeckých evanjelikoch v roku 1994 vzhľadom na to, čo pripadlo vtedajšiemu CZ Bratislava, a čo ECAV, je veľmi sporné. Rozdávanie budov v Bratislave, ktoré nikto neschválil, predaj napríklad budovy na Laurinskej ul. atď., výmeny bytov, porušovanie zákonov a absolútne nehospodárne a neprehľadné hospodárenie vo vtedajšom CZ BA sú výsmechom.
Aj ECAV veľmi podivne nakladala s majetkom. Podvody a machinácie napríklad v Reformate, s. r. o., či s majetkom v Beckovskej Vieske, ktorý kúpili naši horliví predkovia v ťažkom období druhej svetovej vojny, sú žalostným príkladom potupenia ich viery a ich mozoľov. Členovia ECAV, nezabudnite na to, ako cirkev a jej predstavitelia môžu klesnúť!
Hrubého, podvodného zneužitia pomoci od nemeckej evanjelickej a. v. cirkvi sme boli svedkami v zariadení Helianthus na Sigorde pri Prešove. Zahraničná pomoc bola zneužitá aj v rámci Evanjelickej diakonie (v oboch prípoadoch odkazujem na svoju publikáciu).
K odcudzeniu finančných prostriedkov cirkevného zboru duchovnými došlo aj v niektorých zboroch, napríklad v Zlatých Moravciach v Dunajsko-nitrianskom senioráte, kde seniorom bol terajší nelegálny generálny biskup Ivan Eľko. Tam bolo najviac prípadov. Uvediem aj ďalšie zbory s finančnými kauzami: Komárno, Gbelce, Kraskovo…
2. Osobný príklad našich duchovných
Áno, máme aj statočných farárov, ale, žiaľ, aj… A cirkevná vrchnosť proti nim nekonala, dokonca ich chránila hlavne v osobe príslušného dištriktuálneho biskupa! Nič nevidela, nepočula, hlasy zo zboru boli nevypočuté… Hlavne v Šarišsko-zemplínskom senioráte by o tom vedeli niečo povedať. Príkladom totálnej lajdáckosti je vtedajší biskup VD Slavomír Sabol. On zápisnice z občasných vizitácií – kontrol v cirkevných zboroch písal a odosielal aj s dvojročným oneskorením a z niektorých ich vôbec nenapísal. Aká to kontrola? Aká snaha po opravdivej službe? Príkladom totálneho lajdáctva a pokrytectva je aj fungovanie výboru pre reštrukturalizáciu cirkvi. Výsledok žiaden, a oni pracujú 25 rokov, hrajú divadlo pred evanjelikmi – a nič. Prečo? Lebo súčasný stav im vyhovuje, farárska loby a cirkevná mafia si ho chránia. Je to výsmech pre evanjelickú verejnosť. Treba však priznať, že oni pracujú s večnosťou, čo tam po tom, že za 25 rokov sa v danej oblasti nič nezmenilo… V tomto bode treba spomenúť aj alkoholizmus, frajerkárstvo, krádeže. Áno, máme aj takých duchovných.
3. Spolupráca s ŠtB za komunistického režimu
Veľmi smutná kapitola našej histórie! ECAV nenašla v sebe dosť síl, aby priznala zlyhanie časti nášho duchovenstva. Uznávam, že na zoznam sa mohli dostať aj nevinní, ktorí s ŠtB nespolupracovali dobrovolne. Téma však v spoločnosti žije a netýka sa len emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila. V týchto dňoch mi jedna sestra, členka ECAV, na moje veľké prekvapenie poslala časopis s názvom „Rudá krávo“ Spoluprácou s ŠtB sa môže „pochváliť“ celkom slušná skupina duchovných ECAV. Ľudia si na to pamätajú. Vedenie cirkvi, čo vy na to? Netreba niečo povedať?
4. Odňatie biskupských krížov biskupom Klátikovi a Krivdovi
Je to tragikomický príbeh. Po nástupe nelegálnych biskupov Eľka, Mihoča a Hroboňa boli uvedeným dvom bratom odňaté biskupské kríže a tiež titul emeritný biskup. Vraj sa prehrešili proti záujmom ECAV. Mnohí, opakujem, mnohí sa pýtajú, čím sa prehrešili? Naši terajší biskupi to nevysvetlili, zostali ticho. Ja dodávam: Vadila im pracovitosť a serióznosť biskupov Klátika a Krivdu. To je obrovské pochybenie – biskup eštebák či alkoholik, ktorý musel odísť z úradu, postihnutí neboli. Im biskupský kríž a titul zostal. Veď z ECAV takto robia organizáciu, o ktorej možno povedať: „… kde voda sa sypala a piesok lial.“ Je to výsmech pravde, právu a spravodlivosti.
5. Výrazné poškodenie a zdevastovanie Tranoscia, a. s.
Po voľbách – puči v cirkvi sa do budovy vydavateľstva Tranoscius vlámali. Štátne súdy označili valné zhromaždenie, na ktorom sa ujali moci, v mnohých bodoch za nezákonné. No a čo? Vydavateľstvo morálne pošpinili a priviedli k úpadku. Pýtam sa: Koľkých odoberateľov a skutočných čitateľov má dnes napríklad Evanjelický posol? A viete, koľkých ich má Lutherus? Neporovnateľné.
6. Zákaz zverejňovania kritických článkov, podania na súd, zastrašovanie oponentov
Po tom, čo na svetlo sveta prenikli jasné dôkazy o podvodoch a vtedajšie predsedníctvo ECAV (Klátik, Lukáč) začalo volať po náprave, prišiel zákaz publikovať „nevhodné články“. Osobne som na zasadaní generálneho presbyterstva dostal napomenutie, lebo píšem kriticky a volám po náprave. Stredovek sa vrátil. Podobné uznesenia boli prijaté aj proti ďalším, aj proti vtedajšiemu Evanjelickému poslu spod Tatier a jeho vedeniu a potom aj Lutherusu na niektorých seniorálnych konventoch a, myslím, že aj na synode. Vtedajšia redakcia Evanjelického posla (Kováčiková, Zimániová), ako aj riaditeľ Tranoscia Turčan začali byť osočovaní a neskôr aj museli odísť. Neostalo len pri zákazoch. Pravda nesmela vyjsť na svetlo sveta, a tak nové predsedníctvo cirkvi (Eľko, Brozman) podali žaloby na Lutherus, ASloZ, ale aj na niektoré osoby, napr. sestru Kováčikovú, Zimániovú, brata Turčana. Neštítili sa žiadneho prostriedku, lož a podvody chceli zakryť za každú cenu.
7. Vylučovanie kandidátov z volieb
Toto vojde do histórie ECAV. Kandidačné porady hrubo zneužili nedokonalý volebný zákon a nedovolili kandidovať kritikom neporiadkov. Ja osobne som bol štyrikrát navrhnutý do volieb na funkciu generálneho dozorcu, no nepustili ma k voľbám. Podobne stop dali aj bratom M. Krivdovi, J. Meňkymu či V. Čopovi. Dovolili kandidovať len spoľahlivým ochrancom neporiadkov.
8. Devastácia právneho systému ECAV
Terajšie vedenie ECAV robí všetko pre to, aby sa zabetónovalo a udržalo vo funkciách, pri koryte. Neváha „vylepšovať“ právny systém, napríklad volebný zákon či zákon o disciplinárnych previneniach o tom, ako vylúčiť z cirkvi názorových oponentov. Tohto roku na druhej synode ECAV chceli ten druhý zákon prijať, no neprešiel o jeden hlas. Chystajú zmenu volebného systému. Zrejme odoberú evanjelikom právo voliť svojich predstaviteľov. Brat JUDr. Čech, PhD., vydal svoje stanovisko k plánovaným zmenám a označil to za cestu naspäť do stredoveku.
9. Šírenie klamstiev o ASloZ a Lutheruse
Napríklad hneď pri inštalácii nového predsedníctva ECAV (Eľko, Brozman) rozšírili správu o hrozbe bombového útoku. Kto to mal mať na svedomí? No asi ASloZ. Polícia vyšetrovala, nič nezistila. Ospravedlnili sa za to? Vôbec nie. Tak robí slušný človek, ak urobí chybu? A koľko klamstiev bolo na našu adresu! Už sa dokázala pravdivosť našich tvrdení v mnohých kauzách – pozri majetkové kauzy. No a čo?
10. Podpisové akcie v ECAV
Evanjelická verejnosť sa po zmanipovaných voľbách predsedníctva ECAV v roku 2018 doslova vzbúrila. Nasledovali podpisové akcie „Za nové voľby“ s asi 7 500 podpismi a „Otvorená výzva najvyšším predstaviteľom ECAV“ s asi 2 500 podpismi. Evanjelici jasne volali po náprave. Oni všetko hodili do koša. Evanjelická verejnosť svoj nesúhlas s konaním vedenia cirkvi dávali najavo aj zasielaním príspevkov a stanovísk do Luherusu (terajší Evanjelický posol ich odmietal uverejniť). Vo svojej publikácii uvádzam výber týchto príspevkov v Lutheruse za roky 2019 – 2021 – zoznam je uvedený prakticky na desiatich stranách. A reakcia? Nevideli, nepočuli, hodili do koša.
11. Klamstvá a podvody ako pracovný nástroj súčasného vedenia ECAV
Predsedníctvo ECAV (Eľko, Brozman) k správe na Synodu ECAV 2020 priložilo kópiu zrejme falošnej zmluvy medzi ECAV a Reformatou, s. r. o., ktorej originál nikto nikdy nevidel a nikde nebola zadokumentovaná. Tým chceli vyvolať novú daňovú kontrolu v Reformate a prekrútiť jej výsledok. V podrobnostiach odkazujem na svoju už spomínanú publikáciu. Na synode v Trenčianskych Tepliciach to Eľko priznal, je to zaznamenané v zápisnici. Pýtam sa, ako je možné podhodiť falošnú, neevidovanú zmluvu na Synodu ECAV a klamať synodálov?
Ďalšia otázka: Ako je možné podpísať zmluvu o zatienení a znehodnotení našej budovy na Svoradovej ul. č. 1 v Bratislave predsedníctvom cirkvi (Eľko, Brozman) bez schválenia príslušnými orgánmi cirkvi? Tým bola cirkev výrazne poškodená. Zmluva nebola napísaná na hlavičkovom papieri cirkvi a overená bola na Obecnom úrade v Drienovskej Novej Vsi, kde je Brozman starostom. Ako bolo možné takto oklamať a podviesť vlastnú cirkev? Hrozne špinavá práca.
12. Hrubé zlyhanie a podvody, ktorých sa dopustil Ivan Eľko
Osobne osvedčujem, že počas môjho pôsobenia ako generálneho dozorcu ECAV Eľko a Brozman vždy bránili, aby sa vyšetrili podozrenia a kryli zlo a nečisté praktiky. Dôkazov je nadostač. Ak je v nich štipka charakteru a chcú si zachovať akú-takú tvár, inej cesty niet, len ospravedlnenie, priznanie podvodov, klamstiev a omylov. Moja výzva je adresovaná nelegálnemu generálnemu biskupovi Ivanovi Eľkovi, aby konečne hovoril pravdu a konečne konal čestne. Zďaleka to nie je prvá výzva ani jediná.
Na záver pripomínam slová: „Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné.“ (Príslovia 27, 6) V Roháčkovom preklade znejú: „Verné sú rany od toho, kto miluje, ale hromadné sú bozky toho, čo nenávidí.“ Myslím, že to nepotrebuje vysvetlenie.
Tento článok nepíšem s hnevom, zatrpknutosťou, nenávisťou či zlosťou. Verte či neverte, v cirkvi som žil, žijem a jednoducho mi na nej záleží. Považujem to za svoju morálnu povinnosť, lebo sa rútime do skazy.
Opakovane vyzývam: Zhovädnelí pastieri, spamätajte sa! Hľadajte Hospodina, zmúdrejte, inak sa vám stádo určite rozpŕchne.
Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: bnn.de
