Ak sa štát rozhodne financovať cirkev podľa cirkevných matrík, evanjelici nemusia dostať nič
Príspevok, ktorý štát dáva cirkvám, je historicky najvyšší. V rokoch 2019 až 2023 sa zvýšil na sumu vyše 261 miliónov eur. Počet veriacich pritom z roka na rok klesá. Už aj Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že štát by mal investovať do nového systému evidencie cirkví pod Ministerstvom kultúry SR. Ten súčasný považuje za zastaraný.
Zákon o financovaní cirkví, ktorý bol novelizovaný k začiatku tohto kalendárneho roka, viaže sumu príspevku pre cirkvi na rast minimálnej mzdy. Podľa odborníkov však treba prioritne riešiť modernizáciu evidencie, aby boli zrejmé presné čísla – predovšetkým ohľadom počtu členov v zmysle sčítania obyvateľov. Ministerstvo kultúry podľa Najvyššieho kontrolného úradu používa prežitý systém evidencie v excelových a wordových súboroch. Úrad preto apeluje na modernizáciu softvéru. Pre médiá sa v súvislosti s otázkami financovania nedávno vyjadrila aj generálna dozorkyňa ECAV na Slovensku Renáta Vinczeová, ktorá uviedla, že štát iba prispieva na chod cirkví, to znamená, že ich nefinancuje v plnej miere. Podotkla, že z transferu zo štátneho rozpočtu cirkev pokryje iba minimálne mzdy. Štát však podľa odborníkov prispieva cirkvám aj formou poskytnutých dotácií, predovšetkým na obnovu nehnuteľného majetku cez rôzne programy. Viac ako 26 miliónov vyčlenil napríklad na obnovu národných kultúrnych pamiatok patriacich cirkvám na Slovensku.
ECAV na Slovensku čelí aj skutočnosti, že mnohí veriaci odmietajú platiť cirkevný príspevok, známy ako „cirkevná daň“. Dôvodom je, že podstatná časť z tohto príspevku je cez zbory odvádzaná na ústredie, teda generálny biskupský úrad, do Fondu finančného zabezpečenia. Zbory však o nakladaní s týmito peniazmi nemôžu rozhodovať, hoci sú to peniaze, ktoré patria práve im. „Stretávame sa s tým, že cirkevníci chcú zaplatiť len časť ročného príspevku – tú, ktorá ostane v našom zbore. S odvodom na ústredie majú problém a nechcú na to prispievať,“ povedal pre Lutherus jeden z farárov. Niektorí duchovní takéto rozhodnutia členov zboru akceptujú, iní ich postavia pred hotovú vec: buď zaplatia všetko, alebo nič. Niektorí cirkevní funkcionári však tlačia na to, aby neplatiacich cirkevníkov zbory vyškrtli z kartoték a z členstva v CZ. „Neuvedomujú si, že na to môže doplatiť celá cirkev. Keď sa totiž štát rozhodne, že bude dávať peniaze len podľa kartoték a nie podľa sčítania, tak nemusia dostať nič,“ upozorňuje farár.
Vedenie sa tiež vyhráža cirkevným zborom, že ak nebudú platiť „výpalné“, prídu o svoj majetok, pretože ich zlúčia s iným CZ a majetok bude spravovať zbor, ku ktorému ich pričlenia, a to sa nemusí skončiť vždy dobre. Bohatšie cirkevné zbory majú totiž majetok, o ktorý môžu mať záujem ľudia, ktorí sa dajú zvoliť do presbyterstva, aby mohli o ňom rozhodovať so zámerom získať ho pre seba.
„Napríklad cirkevný zbor v Trnave momentálne zápasí s majetkovými kauzami, keď sa do presbyterstva dostali ľudia, ktorí majú záujem ľahko prísť k majetku zboru, samozrejme, ani zďaleka nie za trhovú cenu. Takto môžu prísť o majetok aj iné zbory, pritom ten býva neraz dôležitým zdrojom ich príjmov.
Sú však aj chudobnejšie zbory, ktoré nemajú peniaze na odvádzanie do Fondu personálneho zabezpečenia. Aby však naplnili požiadavku biskupov, majetok už predali. Čoskoro však už aj tak nebudú mať z čoho platiť do fondu a ich zbor aj tak zlúčia. Tak prídu i o to posledné, čo ešte majú,“ domnieva sa cirkevný funkcionár, znalý situácie v malom zbore. Hovorí tiež, že podľa jeho názoru táto cirkev už nie je o spáse a záchrane veriacich ale o peniazoch a mamone. „Na spáse veriacich, nezáleží, dobrí farári, ktorých zbory nechcú platiť, sú vyháňaní z ECAV, a tí, ktorí sú nemorálni, dokonca porušujú viaceré Božie prikázania, môžu ostať v zbore, ak ich CZ odvádza peniaze. Dôležité kritérium však je tiež to, aby boli lojálni vedeniu ECAV,“ dodal.
R
Foto: archív
