BRATISLAVA – Všetky cirkevné zbory ECAV na Slovensku dostali v uplynulých dňoch pokyn, aby vyplnili dotazník k otázke pomoci vojnovým utečencom z Ukrajiny. Marek Cingeľ a Jana Nunvářová, členovia Koordinačného tímu ECAV pre Ukrajinu, cezeň žiadajú informácie o ubytovaní Ukrajincov.
„Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine uplynuli už 2 týždne a ECAV na Slovensku (jednotlivci, cirkevné zbory, misijné a diakonické zariadenia) sa zapojili do úžasnej a obetavej služby vo viacerých smeroch (finančná zbierka, materiálna zbierka, dobrovoľnícka služba na štátnej hranici Vyšné Nemecké, prevoz i ubytovanie ukrajinských utečencov atď). Rozhodli sme sa preto zmapovať situáciu v oblasti ubytovania ukrajinských utečencov,“ píšu v liste s odkazom na dotazník. Podľa ich slov je jeho cieľom zistiť, koľkým utečencom (dospelým aj deťom), na aký dlhý čas a ako konkrétne „sme“ v ECAV pomohli. Práve slovíčko sme je v ich sprievodnom liste pomerne zavádzajúce, keďže sú to predovšetkým cirkevné zbory, ľudia v nich, ktorí po vypuknutí vojny a následnej humanitárnej krízy nečakali na pokyny zhora, ale otvorili dvere svojich domovov pre ľudí utekajúcich z vojnou zmietanej krajiny. Kým cirkevní funkcionári rokovali o tom, ako pomôcť Ukrajincom, zbory už dávno konali aj bez ich uznesení, nariadení a pokynov. Teraz, namiesto toho, aby im ústredie cirkvi cielene pomohlo, od nich žiada byrokratickú záťaž navyše, keď im zasiela dotazníky.
Jeden z duchovných sa s redakciou týždenníka Lutherus podelil o svoj názor, že podľa neho sú za dotazníkom nepriamo skryté peniaze. „Nemyslím si, že ide o zisťovanie kapacity, ako to robí napríklad štát, aby vedel, kam môže ešte utečencov ubytovať, ale o chválu vedenia, ktoré bude následne prezentovať, koľkým ľuďom pomohli – oni, nie cirkevné zbory. Myslím si, že pôjde aj o vychvaľovanie sa pred zahraničnými partnermi, aby potom cirkev lanárila ďalšie finančné prostriedky z fondov zahraničnej pomoci, ktoré použijú „ako vždy transparentne“ podľa svojho uváženia,“ poukazuje na možné zámery farár.
Ako ďalej podotkol, vedenie sa bije do pŕs aj s tým, že finančne pomôže cirkevným zborom, ktoré sa postarali o utečencov z Ukrajiny. V skutočnosti však nepôjde o peniaze z kasy na chod cirkvi či biskupských úradov (a už vôbec nie, že by sa v prospech humanitárnej pomoci zriekli časti svojich príjmov nadpriemerne odmeňovaní biskupi), ale z účtu, na ktorý prispievajú cirkevné zbory. De facto im tak vrátia zlomok toho, čo sami zaplatili. Popri tom si však, podľa názoru spomínaného farára, skúšajú vytvoriť imidž samaritánov, ktorí pomohli. „V tomto prípade by určite bolo lepšie, aby tí, ktorí sa zbierajú do spoločného fondu, priamo pomohli zborom s ubytovanými utečencami. Stúpnu im totiž náklady na energie a podobne. Podľa ich nezmyselnej schémy však peniaze odchádzajú najskôr na ústredie, ktoré potom podľa vlastnej vôle čosi pošle alebo nepošle,“ myslí si duchovný. Na záver dodal, že viacerí farári už vo vzájomných diskusiách nadniesli otázku, či sú vojnoví utečenci ubytovaní aj v bratislavskej vile, ktorú obýva generálny biskup s celou svojou rodinou, keďže je v nej niekoľko prázdnych izieb. Myslia si, že zo svojho 2 300-eurového oficiálneho príjmu by sa o nich – podľa zboru šľachetného biskupa z diela Victora Huga Bedári – dokázal s prehľadom postarať.
Redakcia Lutherus
Foto: web cirkvi
