BRATISLAVA – Voľby generálneho dozorcu ECAV na Slovensku sa opäť stali fraškou, ktorá ukazuje na absolútny marazmus, v ktorom sa cirkev pod súčasným vedením nachádza. Namiesto demokracie aj pri voľbách najvyššieho laického predstaviteľa pretrváva ideológia návratu do komunistickej éry, keď ľudia mohli voliť len „tých správnych“.
Napriek tomu, že vedenie cirkvi spoločne s generálnym presbyterstvom pred evanjelikmi a. v. tajilo termín a miesto konania kandidačnej porady, zbory si vybrali svojich nominantov, ktorých chceli vidieť na volebných lístkoch a odovzdať im svoje hlasy, keďže svojou dlhoročnou prácou v cirkvi si získali ich dôveru. Ľudia verili, že práve títo kandidáti by v škandálmi zmietanej cirkvi, ktorej dôveryhodnosť klesla na úplné dno, urobili poriadok a vrátili by jej niekdajší kredit nielen medzi veriacimi, ale aj v spoločnosti či dokonca na medzinárodnej scéne. Nestalo sa. Kandidačná porada totiž opätovne – bezdôvodne podľa sympatií či antipatií – urobila ďalšie čistky a na zozname kandidátov nechala len dvoch vedeniu servilných ľudí, podporujúcich súčasné smerovanie cirkvi pod taktovkou biskupa Eľka.
Z piatich kandidátov predurčili len dvoch
Na kandidačnú listinu mali byť podľa presvedčenia viacerých zborov navrhnutí (okrem vedením podporovaných nominantov) Viktor Čop zo Slovenskej evanjelickej jednoty, Imrich Lukáč z Asociácie slobodných zborov, bývalý generálny dozorca, a tiež Martin Chovanec, dozorca cirkevného zboru Dunajská Lužná.
Machinácie odštartovali už v čase, keď sa rozhodovalo o tom, kto uvedených troch kandidátov navrhne na kandidačnú poradu. Viktor Čop podľa informácií Lutherusu osobne oslovil seniora Šarišsko-zemplínskeho seniorátu Martina Chalupku. Ten mu mal sľúbiť, že jeho kandidatúru predloží. O deň neskôr však V. Čop dostal predvolanie k seniorálnemu predsedníctvu – teda M. Chalupkovi a dozorcovi Mariánovi Damankošovi. Obaja mu oznámili, že ho na kandidatúru nenavrhnú, keďže patrí k Asociácii slobodných zborov. Údajne sa nestotožňujú s jeho názormi. Rovnako
V. Čop pochodil u seniora Tatranského seniorátu Jaroslava Matysa, ktorý ho rovnako odmietol navrhnúť s tým, že bude podporovať iného kandidáta. Vzápätí predseda Slovenskej evanjelickej jednoty Peter Bzdúch oslovil biskupa Západného dištriktu Jána Hroboňa, aby kandidatúru Viktora Čopa predložil on. I Hroboň tak odmietol urobiť s alibistickou odvolávkou na to, že nie je jediný, kto to môže urobiť, a tak má V. Čop skúšať inde.
Podobný proces sa udial aj s nomináciou Imricha Lukáča, ktorú odmietli predložiť aj senior Matys, aj dozorca Východného dištriktu Ľubomír Pankúch, ktorý sa mal vyjadriť, že ho nenominuje, lebo sa s ním nestotožňuje. Pravdepodobne zo strachu predloženie nominácie Imricha Lukáča odmietol tiež senior Považského seniorátu Ján Ochodnický.
Viktor Čop ani Imrich Lukáč sa preto na kandidačnú poradu vôbec nedostali.
Výsmechom demokracii bol však aj prípad ďalšieho nominanta, ktorý sa na kandidačnú poradu dostal. Bol ním Martin Chovanec, dozorca CZ Dunajská Lužná. Na kandidačnej porade sa jeho púť však rýchlo skončila. Keďže je dozorcom v zbore, kde ako farár pôsobí bývalý generálny biskup Miloš Klátik, už vopred bolo zrejmé, že súčasní funkcionári ho do volieb nepustia. Vyradili ho v tajnom hlasovaní, ktoré bolo – ako všetky voľby pod súčasným vedením – opäť len na základe lojality voči aktuálnemu režimu v ECAV.
Kandidujú len poplatní
Na kandidačnej listine tak ostali iba dvaja nasadení prívrženci Eľka a spol. Peter Gärtner a Renáta Vinczeová. Verejnosti sú dobre známi – Gärtner ako zlyhávajúci riaditeľ Tranoscia, ktorý nedokázal zastaviť rapídny úpadok vyše 120-ročného vydavateľstva, a súčasne konateľ Reformaty, ktorou v súčasnosti zmieta kauza podozrenia z falšovania nájomnej zmluvy, a Vincezová ako solventná podnikateľka, ktorá sa namiesto štedrej podpory cirkvi z vysokých príjmov neštíti prijať honorované funkcie v ECAV. Obaja títo kandidáti vyhovujú politike súčasného vedenia, čím sa potvrdzuje, že voľby sú absolútne neslobodné a možno ich považovať za obyčajné divadlo, v ktorom si veriaci skutočne nemôžu vybrať kandidáta reprezentujúceho ich hodnoty. Generálneho dozorcu tak de facto nevolia veriaci, ale predvolili im ho tridsiati dvaja účastníci kandidačnej porady. Tí urobili predvýber „kto môže a kto nie“ a voličom posunuli pod nos už len dve mená, ktoré sú im po vôli.
Súčasný volebný systém pritom silno pripomína časy komunistov. V skratke: bežný veriaci, ktorý spĺňa všetky podmienky, má upreté právo byť volený. Nominovať ho môžu len predsedníctva dištriktov a seniorátov, no ak sa im kandidát z osobných alebo politických dôvodov nehodí, nemá šancu sa dostať ani na kandidačnú poradu, nie to ešte byť volený.
Ísť a preškrtnúť obidvoch kandidátov
Volič však napriek tomu ešte drží v rukách malý tromf, ktorým môže dať najavo svoj nesúhlas s nedemokratickým procesom okolo volieb. Môže totiž prísť na volebný konvent s tým, že na volebnom lístku nikoho nezakrúžkuje, naopak – preškrtne obidvoch kandidátov. Vďaka tomu aj v prípade prvého kola volieb (kandidovaní vtedy boli M. Damankoš a M. Trepáč) nik nezískal nadpolovičnú väčšinu a post generálneho dozorcu neobsadil ani jeden z vedeniu vyhovujúcich kandidátov. Ukazuje sa totiž, že v čase, keď si farári nedokážu „urobiť poriadky“ v cirkvi, musí to urobiť ľud. Ten už dobre chápe, že cirkev svojim veriacim nedáva žiadne práva, práve naopak, upiera im aj tie základné – a veriaci je tu pre vedenie len na to, aby platil.
Redakcia Lutherus sa bude nedemokratickosťou volieb zaoberať aj naďalej. Aj vy, milí čitatelia, sa môžete podeliť o svoje názory na tento proces. Posielať ich môžete mailom či poštou na kontakty uvedené v tiráži Lutherusu.
Redakcia Lutherus
Signatári otvorenej výzvy odporúčajú zneplatniť volebný lístok prečiarknutím kandidátov. Aj takto upravený volebný lístok sa musí započítať do kôra hlasujúcich, čo zníži percentá kandidátom, a tak nezískajú nadpolovičnú väčšinu hlasov.
