Volebná fraška, aká tu ešte nebola: 
do funkcie generálneho dozorcu sa tlačia kandidáti, ktorých už evanjelici 
vo voľbách rázne odmietli

Kandidačná porada pre voľby generálneho dozorcu opäť zasadala 4. júla a podsunula voličom znova tých istých kandidátov, ktorých už v predošlých voľbách odmietli. Nátlak na zvolenie jedného z týchto vyvolených sa tak stupňuje a je zrejmé, že bude pokračovať až dovtedy, kým sa jeden z týchto vyvolených a vedením preferovaných uchádzačov neposadí do kresla generálneho dozorcu.

Vďaka kandidačnej porade, ktorá opäť vyradila ľudí usilujúcich sa o očistu cirkvi, tak na kandidátke budú svietiť mená: Marián Damankoš, Peter Gärtner, Ivan Trepáč a Renáta Vinczeová.

„Aj keď už raz vo voľbách neuspeli, nasadzujú ich na kandidátku stoj čo stoj, aby sa generálnym dozorcom – už dnes je jasné, že opäť nelegitímnym – stal nimi preferovaný človek.

Voliči z radov evanjelikov a. v. na Slovensku sa tak podľa všetkého majú zmieriť s tým, že si majú vyberať len spomedzi tých, ktorých im direktívne predložila kandidačná porada. Aj keď už raz vo voľbách neuspeli, nasadzujú ich na kandidátku stoj čo stoj, aby sa generálnym dozorcom – už dnes je jasné, že opäť nelegitímnym – stal nimi preferovaný človek. Rozhodnúť majú v termínoch 4. 9. , 11. 9. alebo 18. 9. na volebných konventoch vo svojich cirkevných zboroch.

Redaktor Posla ovládaného vedením cirkvi Ján Oslík sa v rozhovore s kandidátmi pýtal, prečo znova kandidujú. „Úprimne povedané, po prvých voľbách v roku 2021 som nemal chuť vstupovať do tohto procesu. Aj preto som v druhých voľbách nekandidoval napriek viacerým osloveniam. Teraz ma definitívne ‚zlomila‘ alebo motivovala dôvera a opakované oslovovanie pomerne veľkého počtu ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Boli a sú medzi nimi aj ľudia, ktorí nezastávajú žiadne funkcie, ale tiež mnohí členovia kandidačnej porady. Cítim ich podporu a dôveru. Taktiež si veľmi vážim ich podporu. Inou motiváciou je túžba pomáhať pri mnohých užitočných službách, ktoré naša cirkev poskytuje,“ odpovedal mu Marián Damankoš. Veľké sebavedomie v odpovedi na rovnakú otázku prejavil aj Peter Gärtner, keď o sebe tvrdil: „Ku kandidatúre na funkciu generálneho dozorcu ECAV na Slovensku, v zmysle cirkevnoprávnych predpisov spĺňam predpoklady po morálnej, odbornej i zdravotnej stránke.“ Ďalej na Oslíkovu otázku dodal: „Plním si povinnosti člena ECAV stanovené v čl. 9 cirkevnej ústavy, spĺňam požiadavky podľa čl. 10 odsek (l) cirkevnej ústavy, nebolo mi uložené disciplinárne opatrenie, nebol som právoplatne odsúdený, nebolo proti mne začaté trestné stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade svojho zvolenia funkciu prijmem a budem ju vykonávať svedomito a čestne, v záujme cirkvi Pánovej a budem stáť pevne a bez výhrad na vieroučných základoch Augsburského vyznania.“

„Ktorýkoľvek z týchto štyroch kandidátov by bol zvolený za generálneho dozorcu, bude sa usilovať o zmenu volebného zákona. Nie však v tom zmysle, aby mohli byť na kandidátku postavení všetci, ktorí spĺňajú podmienky – ale tak, že ľuďom úplne vezmú právo voliť.

Ivan Trepáč dal v odpovedi ku kandidatúre jasne najavo, že je človekom, ktorý by ako generálny dozorca vyhovoval súčasnému vedeniu cirkvi. V Posle totiž konštatoval: „Podobne ako v roku 2021 som bol oslovený vedením cirkvi prijať túto kandidatúru. Zároveň úprimne hovorím, že som človek, ktorý nestojí bokom, keď je potreba konať a poslúžiť pre blaho našej cirkvi. O to sa snažím a tak pracujem v cirkevnom zbore v Žiline, ako aj v predsedníctve Turčianskeho seniorátu. Napokon aj voľba generálneho dozorcu v roku 2021 ukázala, že som v cirkvi našiel dôveru a značne veľký počet podporovateľov. Som presvedčený, že aj v tejto situácii mám cirkvi čo ponúknuť a uplatniť dary, ktoré som od Pána Boha dostal.“

V podobnom duchu sa vyjadrila aj kandidátka Renáta Vinczeová, ktorá post generálneho dozorcu administruje aj v súčasnosti: „Ako som uviedla aj vo svojom osobnom stanovisku k voľbám, nevedú ma žiadne osobné ambície ani túžba po funkcii či nejakých iných výhodách. Oslovilo ma viacero ľudí (asi aj na základe toho, že túto prácu už nejakú dobu vykonávam), a neviem, či som sa rozhodla správne, ale nechcela som sa za každú cenu brániť tejto možnosti. Som pripravená postaviť sa tam, kde má Pán Boh potrebuje. Chcem v pokore slúžiť v tejto cirkvi, a či to bude vo funkcii generálnej dozorkyne, alebo na akomkoľvek inom poste, nie je pre mňa osobne prioritné.“

Paradoxom je, že všetci štyria kandidáti sú zároveň členmi kandidačnej porady, ktorá z volieb vyradila I. Lukáča, V. Čopa aj M. Chovanca (ak sa aj priamo nezúčastnia zasadnutia, majú tam svojho zástupcu, ktorý zahlasujú za nich). Zjavne totiž prekážalo, že títo traja nominanti nie sú po chuti súčasnému vedeniu cirkvi, pretože kandidovať môžu iba lojálni „naši ľudia“. To sa definitívne potvrdzuje práve teraz, keď na kandidátke vidíme opäť rovnakých uchádzačov, ktorí už raz dostali od evanjelikov a. v. stopku. Aj keď si ich voliči neprajú, tlačia sa do funkcie zas a znova. Neštítia sa pritom tvrdiť, že ich na kandidatúru „oslovili mnohí“. Oprávnenou otázkou je, kto sú „tí mnohí“, keď spomedzi 250-tisíc
evanjelikov dostali iba mizerný počet hlasov, a napriek tomu sa vnucujú do volieb opätovne.

Je pritom zásadné vedieť, že ktorýkoľvek z týchto štyroch kandidátov by bol zvolený za generálneho dozorcu, bude sa usilovať o zmenu volebného zákona. Nie však v tom zmysle, aby mohli byť na kandidátku postavení všetci, ktorí spĺňajú podmienky – ale tak, že ľuďom úplne vezmú právo voliť. Toto právo bude mať len synoda alebo dištriktuálny konvent. Evanjelikom a. v. tak odnímu všetky práva a ostane im len „tá najhlavnejšia“ povinnosť: platiť.

„Vedeniu a ich posluhovačom sú radoví veriaci ukradnutí, nezaujímajú ich ich názory – iba to, aby ľudia platili.

Slovenská evanjelická jednota aj Asociácia slobodných zborov v kontexte týchto udalostí vyzvali veriacich, aby šli k voľbám a preškrtli volebný lístok, prípadne nezdvihli ruku ani za jedného kandidáta pri verejnej voľbe. Tým dajú najavo, že si takýchto kandidátov neprajú. Dnes je už totiž jasné, že taká arogancia moci v cirkvi, ako je dnes, tu ešte nikdy nebola. Vedeniu a ich posluhovačom sú radoví veriaci ukradnutí, nezaujímajú ich ich názory – iba to, aby ľudia platili. Pritom evanjelici a. v. v zboroch otvorene di-
skutujú o tom, či sú navrhnutí kandidáti skutočne veriaci, pretože ich svojvôľa (kandidovať napriek odmietnutiu od ľudí) naznačuje, že sa vôbec neboja Pána Boha. Evanjelici pritom už od detstva intenzívne vnímajú odkaz z učenia cirkvi, že Pána Boha sa treba báť a nadovšetko Ho milovať podľa Božích prikázaní, lebo: „Boh hrozí trestom všetkým, ktorí prestupujú tieto prikázania; preto sa máme Jeho hnevu báť a nič nekonať proti týmto prikázaniam. Zasľubuje však milosť a všetko dobré všetkým, ktorí zachovávajú tieto prikázania; preto Ho máme aj my milovať, Jemu dôverovať a ochotne podľa Jeho prikázaní konať.“

V súvislosti s voľbami, že kandidovať môžu len tí, ktorí sú lojálni vedeniu, silnejú v cirkvi názory, že treba uplatniť rovnaký postup ako na diakoniu. Len vďaka bývalému generálnemu biskupovi Klátikovi mohlo súčasné vedenie cirkvi obmedziť príjmy diakonie, a tak dostať z funkcie Jána Gaspera, donedávna povereného riaditeľa Evanjelickej diakonie. Rovnaký model treba podľa nich použiť aj na ďalších cirkevných funkcionárov: ľudia nebudú platiť a oni nebudú mať príjmy až dovtedy, kým zo zabetónovaných miest neodídu.

Redakcia Lutherus

Vylúčení kandidáti V. Čop, M. Chovanec a I. Lukáč, ktorí sa uchádzali o post generálneho dozorcu. Hoci spĺňali zákonné podmienky, kandidačná porada im uprela právo kandidovať.

Vylúčení kandidáti V. Čop, M. Chovanec a I. Lukáč, ktorí sa uchádzali o post generálneho dozorcu. Hoci spĺňali zákonné podmienky, kandidačná porada im uprela právo kandidovať.

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!