Ľuďom chcú odorať právo voliť svojich predstavených

Slavomírovi Sabolovi, Ivanovi Eľkovi a Mariánovi Damankošovi sa nepáči, že týždenník Lutherus mal ovplyvniť voľby generálneho dozorcu. Vyjadrili sa tak na júnovej synode v Banskej Bystrici.

Podľa Eľka: „Ak cirkev nemá žiaden výsledok, je tomu tak preto, lebo predtým 15 % a teraz 17 % našich voličov je nainfikovaných rozhodnutím prezentovať sa a nehlasovať. Netreba to označovať za chybu volebného systému, lebo ten neurobil žiadnu chybu,“ tvrdí v zápisnici z tohtoročnej júnovej synody, ktorá sa konala v Banskej Bystrici. Vyjadril sa pritom, že kandidovaní boli veľmi kvalitní kandidáti – a v prípade tých, ktorým kandidovať nedovolili, vraj na to mala kandidačná porada dôvod. Podľa zápisnice však Eľko vidí problém hlavne v novinách Lutherus. „Ak by sa rozhodli odsabotovať pri najbližšej príležitosti seniorátne voľby, možno by viacerí precitli a uvedomili si, o čom sa na tejto synode hovorí.“

Podľa oslovených veriacich evanjelikov z ECAV však treba Eľkov návrh zobrať vážne a aj na seniorálnej úrovni sa pýtať, prečo nemôže kandidovať aj niekto iný. Už tu je nevyhnutné sledovať, ako sa uskutočňujú voľby a či kandidát na seniora a dozorcu nie je rovnako len podhodený voličom, aby ho iba „odklepli“ ako ovce bez vlastného názoru. Podľa opýtaných je totiž veľmi dôležité, kto kandiduje už za seniora a seniorálneho dozorcu, lebo práve títo ľudia tvoria kandidačnú poradu, ktorá vzápätí neumožní kandidátom na dištriktuálnu a generálnu úroveň kandidovať vo voľbách.

Eľko v správe predsedníctva ECAV zároveň konštatoval, „že za takéhoto stavu je možné, že akékoľvek budúce voľby na generálnej, dištriktuálnych či seniorátnych úrovniach môžu byť jednoducho paralyzované“. Predsedníctvo v správe nahlas uvažuje o zmene volebného systému, kde „predstaviteľov na dištriktuálnej či generálnej úrovni by mohol voliť dištriktuálny konvent či synoda, pričom by to nebolo nič neluteránske ani nedemokratické. Naviac by bola podčiarknutá dôležitosť týchto grémií a ich členov“.

Eľko tak naplno odkryl karty. Jeho slová znamenajú, že sa súčasnému vedeniu nepáči, keď veriaci dajú najavo svoju vôľu a nespokojnosť, a preto by chcel, podľa vzoru rímskokatolíckej cirkvi, aby cirkevné zbory nemali právo voľby. O všetkom by tak rozhodovalo len pár ovplyvnených synodálov a presbyterov, ktorí si zvolia toho, kto im bude vyhovovať. Veriaci teda už nebudú mať žiadne práva, len povinnosti – a to odvádzať „výpalné“ do Fondu finančného zabezpečenia, aby mohli napr. zvolení biskupi žiť ako papaláši a kupovať si drahé autá na úkor chudobných veriacich. Veriaci by si, podľa niektorých bývalých cirkevných funkcionárov, tiež mali dávať pozor a cez kataster sledovať, či neprichádzajú o svoje majetky, ktoré sú zrejme jediným motívom súčasných cirkevných predstaviteľov a funkcionárov.

Sabol na synode, rovnako ako Eľko, uviedol, že „sa treba zaoberať aj volebným zákonom. Hovorí sa, že voľby nie sú demokratické, preto sa volebné lístky škrtajú. Predtým, keď boli volení farári, biskupi a seniori, boli voľby demokratické, problém zrazu nastal až v roku 2018, keď na kandidačnej porade neprešiel br. dozorca Lukáč. Bol daný podnet na OS (osobitný senát, pozn. red.) pričom p. Svák (vtedajší predseda Osobitného senátu, pozn. red.) zasadol bez toho, aby tam boli prítomní tí, ktorí tam mali byť ako členovia OS. Bol vydaný výrok OS, že každý, kto spĺňa podmienky, automaticky musí byť pustený. Až keď sa tento blud pustil do cirkvi, zrazu sú tu debaty o tom, že kandidačná porada niekoho neposunula ďalej“.

Sabol však v tejto veci zavádzal synodu a klamal podľa vzoru svetského bulváru, ktorý mu bol podľa bývalých synodálov vzorom už vtedy, keď sa preň neraz vyjadroval a vďaka ktorému sa mu podarilo poškodiť aj dobré meno Ivana Muchu, bývalého seniora NOS. I. Mucha potom radšej rozviazal pracovný pomer v ECAV a šiel pracovať do svetského zamestnania. Sabol takto podľa všetkého diskreditoval aj ďalších a klamal aj v prípade uvedeného vyjadrenia na synode. Podľa informácií, ktoré Lutherus získal, totiž profesor Svák nerozhodoval sám, ale rozhodoval senát – a toto uznesenie bolo riadne uverejnené v zbierke zákonov, a teda platné. Sabol tým pádom spochybňuje rozhodnutie najvyšších grémií, a pritom vyčíta iným, že spochybňujú grémiá, keď nerešpektujú rozhodnutia kandidačnej porady. Na synode tak potvrdil, že je to práve on, ktorý takto koná opakovane.

K voľbám sa vyjadrila aj farárka Anna Jakušová, ktorá podotkla:

„Tu počúvam, že ten, kto nepôjde spôsobom, ako sa to predstavuje, tak bude disciplinárne postihnuteľný.“ Podľa zápisnice si myslí, že keď vo voľbách neprejdú kandidáti, je to aj z toho dôvodu, že činnosť týchto navrhovaných kandidátov je už čitateľná. Vyjadrila postoj, že ľudia už nechcú, aby „takéto konfrontačné typy“ stáli na čele cirkvi. „Teta, ktorá celý život prežila v cirkvi, ale škrtne volebný lístok, je zlá, ale teta, ktorá ho zakrúžkuje, je dobrá.“ To je, podľa jej názoru, demagogické a zvláštne. „Je viacero vecí, na ktoré by sa mohla spýtať, ako takýmto veciam, ktoré rozdeľujú cirkev, predísť. Pokračovala, že zažívame neustále delenie cirkvi cez pandémiu a volebné konania. Kandidačná porada má podľa nej zvažovať len tie veci, ktoré sú dané ku kandidatúre, ktoré kandidáti majú spĺňať. Pokračovala rečníckou otázkou, či je stopercentne isté, že keď sa zmení volebný systém, už bude všetko priechodné. Evokuje to v nej myšlienku, že bude niečo pripravené alebo budú voľby zmanipulované tým, že budú hlasy získané vopred. Alebo nebudú a cirkev sa dostane do tej istej patovej situácie, že tu nikto nemusí byť zvolený. Ak sa bude uberať na demokratickom princípe volieb v našej cirkvi, môže sa dostať sa do závozu,“ zachytila jej slová zápisnica zo synody.

Redakcia Lutherus