BRATISLAVA – Volebná fraška pokračuje a vyraďovanie navrhovaných kandidátov nemá konca. Vedenie cirkvi si aj naďalej buduje nepriestrelný múr, cez ktorých nepustí žiadnych kritikov ani ľudí, ktorým záleží na očistení ECAV a doriešení siahodlhých káuz.
Kauzy v cirkvi, predovšetkým roky nedoriešená Reformata, sú realitou a potvrdzujú ju aj súčasní funkcionári. I samotní noví konatelia tejto cirkevnej eseročky, ktorá spravuje jej majetok, sa na synode vyjadrili, že v Reformate sa s majetkom nakladalo nehospodárne, a potvrdili aj zistenia Imricha Lukáča, bývalého generálneho dozorcu, ktoré nasvedčovali nekalému konaniu niekdajších konateľov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára. Napriek opodstatnenosti ich tvrdení sa však Imrichovi Lukáčovi a jeho blízkym spolupracovníkom ani redakcii týždenníka Lutherus, ktorá na kauzy poukazovala, dodnes nik neospravedlnil. Nedokázala to ani synoda ako najvyšší zákonodarný orgán cirkvi. Práve naopak, synoda ponechala v platnosti uznesenie pomsty – o disciplinárnom konaní voči všetkým zainteresovaným za to, že informovali verejnosť o tom, čo sa v cirkvi skutočne deje. Pritom len otvoreným informovaním sa veci dali do pohybu a v cirkvi sa konečne začali riešiť problémy, ktoré by dodnes nikto ani len nespomenul a bez ľudí, ako je Imrich Lukáč, by sa zrejme zamietli pod koberec.
Takéto kroky vedenia a ich lojálnych podriadených však otvorene ukazujú, že od skutočného riešenia káuz je cirkev v súčasnom funkcionárskom zložení na míle vzdialená. Všetko akoby sa dialo len naoko, pred zrakom verejnosti s cieľom upokojiť ju, že všetko v ECAV na Slovensku je vlastne v poriadku. „Ľudia by sa nemali nechať pomýliť, lebo ak by synodálom, ktorí sú zároveň aj členmi kandidačnej porady, išlo skutočne o očistu a poriadok, ako sa to snažia prezentovať napríklad v súvislosti s Reformatou alebo Evanjelickou diakoniou, neblokovali by kandidatúru Imricha Lukáča na post generálneho dozorcu. Pravda však je, že im vyhovuje zametať veci pod koberec, i keď navonok budú vystupovať tak, že im ide o dobro cirkvi,“ vyjadril sa pre Lutherus zdroj blízky generálnemu biskupskému úradu. Podobný názor majú aj viacerí oslovení farári. Myslia si, že aktuálne dianie nasvedčuje snahe o privatizáciu cirkevného majetku, a to len čo sa na kauzy aspoň čiastočne zabudne, preto si musia zvoliť za generálneho dozorcu zas len svojho človeka.
Reálne jediní, ktorí môžu zabrániť nelegitímnym voľbám (v aktuálnom „kole“ zas kandidačná porada vylúčila Imricha Lukáča aj Viktora Čopa), sú cirkevné zbory a veriaci. Jednou možnosťou je, že neschvália program volebného konventu, a tým pádom sa nebudú môcť nelegitímne voľby uskutočniť. Tak dajú najavo, že chcú voliť čisto a férovo. Inou alternatívou je napadnutie samotných volieb, na čo je potrebných 33 cirkevných zborov.
Mnohí cirkevníci považujú za hanbu samotných „vyvolených“ kandidátov, ktorí prešli kandidačnou poradou, že sa o post generálneho dozorcu uchádzajú znova, aj keď ľudia ich už raz vo voľbách odmietli nezvolením. Tentoraz idú do volieb všetci štyria neúspešní kandidáti z predchádzajúcich kôl: M. Damankoš, I. Trepáč, R. Vinczeová aj P. Gärtner, ktorým veriaci dali jasne najavo, že ich nechcú, a teda by nemali kandidovať. Ide o premyslenú taktiku donútiť veriacich konečne zvoliť jedného z nich podľa vôle vedenia. V prvom kole pri štyroch kandidátov totiž uspejú dvaja s najvyšším počtom hlasov, a tí pôjdu do druhého kola, kde už stačí aj jednohlasový rozdiel: kto získa viac hlasov ako ten druhý, zvíťazí! „Takéto trápne voľby naša cirkev ešte nezažila, a to v nej pôsobím už desaťročia. Je skutočnou hanbou, ak idú kandidovať opäť tí, ktorým veriaci dali jasne najavo, že ich nechcú. Takto budú veriaci donútení ich napriek tomu zvoliť. To sa nestalo ani v komunizme a to sa nedeje ani vo svetských voľbách, aby sa voľby opakovali dovtedy, kým nezvolia toho, kto sa chce dostať k moci,“ povedal redakcii laický funkcionár z cirkevného zboru na východe Slovenska, ktorý v cirkvi odslúžil na rôznych postoch niekoľko desaťročí.
Redakcia Lutherus
