Tridsať rokov služby farárky Evy Juríkovej

Lubina si pripomenula výročie duchovnej pastierky

LUBINA – V nedeľu 8. decembra sa v Cirkevnom zbore ECAV Lubina konali slávnostné služby Božie na, ktorých si vďační veriaci pripomenuli 30. výročie pôsobenia farárky Evy Juríkovej. Kostol pod Javorinou zaplnili domáci veriaci, hostia z okolitých zborov i priatelia z Považského seniorátu. V atmosfére vďaky zaznelo množstvo piesní, modlitieb a spomienok na tri desaťročia služby ženy, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou kopaničiarskeho života.

Prvá žena na kopaniciach

Keď v novembri 1995 prišla na Lubinu ako čerstvo ordinovaná kaplánka, stala sa prvou ženou-farárkou v histórii zboru. Nebolo to jednoduché prostredie – kopanice, roztrúsené osady, dlhé vzdialenosti a neľahké začiatky. No farárka Juríková tu našla svoje miesto a svojich ľudí. „Cirkevný zbor Lubina je moje prvé pôsobisko – a zrejme aj posledné,“ hovorí s pokorou.

Počas troch desaťročí viedla pravidelné služby Božie, biblické hodiny, konfirmácie, organizovala tábory, výlety, zborové dni i koncerty. V Lubine založila spevokol, rozvíjala prácu s deťmi aj mládežou, vyučovala náboženstvo v škole a pre mnohých je duchovnou sprievodkyňou i priateľkou. Jej pôsobenie presiahlo hranice cirkevného zboru – bola seniorkou Považského seniorátu, zástupkyňou biskupa Západného dištriktu a pôsobila aj v celocirkevných orgánoch ECAV.

Za jej pôsobenia sa podarilo opraviť chrám Boží, faru i zborový dom – rodný dom J. Ľ. Holubyho. „Každá oprava bola spoločným dielom – presbyterov, dobrovoľníkov a rodín. Z brigád sa stávali stretnutia, z práce radosť,“ spomína farárka. Upravené okolie kostola a fary dnes ticho svedčí o spoločnej viere a vytrvalosti.

Láskavosť počas pandémie

Veriaci si ju osobitne vážia za obetavosť počas pandémie, keď kostoly zostali zatvorené. Písala kázne, ktoré osobne roznášala do poštových schránok, pomáhala starším s nákupmi, liekmi či pečením chleba. „Aj v týchto chvíľach sa ukázalo, že viera žije nielen v chráme, ale aj v srdciach,“ hovoria členovia zboru, ktorí na toto obdobie spomínajú s úctou.

Na záver slávnostných služieb Božích zaznela pieseň Hospodine, Tebe ďakujem a veriaci spontánne vyjadrili svoju vďačnosť.

„Sme šťastní, že ju máme. Tridsať rokov tu s nami stojí v radosti aj v ťažkých chvíľach, vždy ochotná pomôcť, povzbudiť, poradiť. Vie sa rozprávať s deťmi aj so starými, s každým má trpezlivosť a porozumenie. Takých farárok, ako je ona, je dnes už málo,“ zaznelo medzi prítomnými.

Ako napísali veriaci vo svojom vyjadrení: „S láskou a úctou ďakujeme za vernosť v radosti i v ťažkých časoch, za slovo Božie, ktoré znelo z kazateľnice aj z poštových schránok, za otvorené dvere fary i otvorené srdce pre každého človeka.“

Lubinskí cirkevníci veria, že Pán Boh bude farárku Evu Juríkovú aj naďalej sprevádzať svojím požehnaním, zdravím a radosťou do ďalších rokov služby – medzi ľuďmi na kopaniciach, kde viera rastie potichu, ale pevne.

R

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!