Kritici hovoria o oslabovaní samostatnosti cirkevných zborov
ŽILINA – K najdiskutovanejším bodom júnovej Synody Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku patrila novela cirkevného zákona o hospodárení, ktorá upravuje spôsob určovania cirkevného príspevku. Zatiaľ čo predkladatelia argumentovali potrebou jednotných pravidiel pre financovanie cirkvi, niektorí synodáli upozorňovali, že prijatá zmena obmedzuje možnosť cirkevných zborov rozhodovať o výške príspevku podľa vlastných podmienok.
Predkladatelia návrhu obhajovali zmenu tým, že výška cirkevného príspevku má byť upravená priamo zákonom. Podľa ich názoru prinesie jednotnejší systém a odstráni rozdiely medzi jednotlivými zbormi. Práve tento prístup sa však stal predmetom kritiky.
Farárka Anna Jakušová vo svojom vystúpení pripomenula, že cirkevné zbory najlepšie poznajú sociálnu situáciu svojich členov. Upozornila, že viaceré zbory majú nižší cirkevný príspevok, napriek tomu si riadne plnia všetky povinnosti vyplývajúce z finančného zabezpečenia cirkvi. Podľa nej preto nie je potrebné určovať jeho výšku zákonom. Navrhla, aby synoda prijala iba odporúčanie a konečné rozhodnutie ponechala jednotlivým cirkevným zborom.
Podobný postoj zaujala aj synodálka Viera Kadlecová. Zdôraznila, že nikto nespochybňuje povinnosť cirkevný príspevok platiť. Zároveň však vyzvala synodu, aby zborom neodoberala právo rozhodovať o jeho výške. „Neodoberajme zborom možnosť rozhodovať o tom, akú výšku cirkevného príspevku si vo svojich podmienkach určia. Toto nie je cesta,“ zaznelo počas rozpravy.
Diskusia sa vyostrila aj pri otázke dodržiavania pripravovanej právnej úpravy. Farárka Anna Jakušová sa pýtala, aké dôsledky bude mať prípadné nerešpektovanie prijatého zákona. Generálny právny zástupca ECAV Ivan Syrový odpovedal stručne, že prijatý zákon je potrebné rešpektovať, pretože zákon je zákon.
Vo svojom vystúpení sa Jakušová odvolala aj na biblické slová zo Skutkov apoštolov: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ Na jej vyjadrenie následne zaznela ironická poznámka, že zrejme bude takých, ktorí budú viac poslúchať Boha, viac. Práve tento moment patril podľa viacerých pozorovateľov synody medzi najcitlivejšie okamihy celej diskusie.
Po ukončení rozpravy synoda schválila novelu cirkevného zákona č. 25 o hospodárení, ktorou upravila ustanovenia § 6 a § 11. Za hlasovalo 39 synodálov, proti bolo 13.
Reakcie po synode
Prijatá novela vyvolala živú diskusiu aj po skončení rokovania. Viacerí duchovní a veriaci, ktorí sa následne vyjadrili pre Lutherus, sa domnievajú, že prijatá úprava predstavuje ďalší krok k centralizácii rozhodovania v ECAV. Podľa nich by cirkevné zbory mali mať naďalej možnosť rozhodovať o výške cirkevného príspevku podľa miestnych podmienok, pretože práve ony najlepšie poznajú sociálnu situáciu svojich členov.
Výraznú odozvu vyvolala aj argumentácia, že prijatý zákon treba rešpektovať preto, že je zákonom. Časť respondentov upozornila, že kresťanská tradícia vždy rozlišovala medzi právnou platnosťou a morálnou správnosťou zákonov. Poukázali na to, že dejiny poznajú aj totalitné režimy, ktoré prijímali zákony formálne platné, no z morálneho hľadiska neprijateľné. Podľa ich názoru preto nestačí odvolávať sa iba na samotnú existenciu zákona – cirkev má zároveň skúmať, či prijaté pravidlá zodpovedajú evanjeliu, kresťanskému svedomiu a jej poslaniu.
Viacerí duchovní zároveň označili za nešťastnú atmosféru časti rozpravy po tom, ako sa vo vystúpení objavil odkaz na biblické slová „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“. Podľa nich by aj pri zásadných názorových rozdieloch mala diskusia v cirkvi prebiehať s úctou k argumentom opretým o Sväté písmo.
Ďalší respondenti upozornili, že otázka cirkevného príspevku už dávno nie je iba ekonomickou témou. Vnímajú ju ako diskusiu o tom, akú mieru samostatnosti si cirkevné zbory zachovajú a aký bude vzťah medzi ústrednými orgánmi cirkvi a miestnymi spoločenstvami. Podľa nich by mala cirkev pri prijímaní podobných zmien hľadať čo najširší konsenzus, aby sa predišlo ďalšiemu prehlbovaniu napätia.
Hoci novela získala potrebnú väčšinu hlasov, diskusia na synode ukázala, že otázka cirkevného príspevku sa dotýka oveľa širších tém než iba hospodárenia. Pre mnohých sa stala symbolom zápasu o podobu riadenia cirkvi, rozsah právomocí cirkevných zborov i spôsob, akým sa v ECAV vedie dialóg o citlivých otázkach.
Niektorí duchovní sa po rozhodnutiach synody totiž pýtajú, či ECAV ešte skutočne žije synodálno-presbyteriálnym systémom správy, ku ktorému sa hlási vo svojej ústave. Pripomínajú, že tento model stojí na aktívnej účasti cirkevných zborov na správe cirkvi prostredníctvom zvolených orgánov, nie na postupnom presúvaní rozhodovacích právomocí na ústredné orgány. Podľa nich novela zákona o cirkevnom príspevku vyvoláva oprávnené otázky, či sa cirkev od tohto princípu postupne nevzďaľuje.
„Synoda je orgánom správy cirkvi, nie cirkvou samotnou,“ upozorňujú niektorí duchovní. „Cirkev podľa nášho vierovyznania je tam, kde sa zvestuje Božie slovo a správne prisluhujú sviatosti. Zákony majú tomuto poslaniu slúžiť, nie ho nahrádzať.“
Redakcia Lutherusu
