ŽILINA – Mesto Žilina spustilo dlhodobú iniciatívu Slušná Žilina, ktorej cieľom je kultivovať medziľudské vzťahy a podporiť rešpekt vo verejnom priestore. Do projektu sa zapájajú kultúrne inštitúcie, školy, športové kluby aj cirkvi. Evanjelická farárka Oľga Kaňuchová vníma kampaň ako prirodzené pokračovanie kresťanského posolstva o vzájomnej úcte a zodpovednosti.
Mesto Žilina spolu s partnermi oficiálne odštartovalo projekt Slušná Žilina, ktorý chce reagovať na rastúcu polarizáciu spoločnosti a napätie v medziľudských vzťahoch. Cieľom iniciatívy je kultivovať správanie vo verejnom priestore – na uliciach, v doprave, pri športových podujatiach, v školách či kultúrnych inštitúciách.
Podľa iniciátorov projektu ide o dlhodobú snahu ovplyvňovať nastavenie verejnosti smerom k slušnosti a vzájomnému rešpektu, aj keď ľudia zastávajú rozdielne názory a hodnoty. Inšpiráciu našli v zahraničí, kde podobné kampane výrazne formovali verejnú mienku a atmosféru v mestách.
Evanjelická perspektíva
Z pohľadu evanjelickej cirkvi je dôraz na slušnosť a rešpekt viac než len spoločenskou normou. Žilinská evanjelická farárka Oľga Kaňuchová zdôraznila, že slušnosť je vzťahový princíp, ktorý sa vracia späť k človeku.
„To, čo človek dáva, to aj prijíma. Keď sme slušní, tak slušnosť sa nám aj vráti, ale keď ja nie som slušná, nemôžem očakávať, že niekto bude slušný voči mne,“ uviedla v súvislosti s projektom.
Jej slová nadväzujú na základné biblické princípy, ktoré evanjelická cirkev vyznáva – princíp zlatého pravidla i výzvu apoštola Pavla: „Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.“ (R 12, 18)
Slušnosť tak nie je slabosťou, ale prejavom vnútornej sily a charakteru. V čase, keď verejný priestor často zapĺňajú vyhrotené monológy a agresívna komunikácia, môže byť práve kresťanské svedectvo pokojnej a rešpektujúcej reči dôležitým príspevkom k ozdraveniu spoločnosti.
Slušnosť ako kultúra mesta
Primátor Peter Fiabáne zdôraznil, že cieľom iniciatívy nie je moralizovať, ale hovoriť o slušnosti ako o prirodzenej súčasti života mesta. Ambíciou je, aby sa rešpekt stal „genetickou výbavou“ Žiliny – od reštaurácií až po dopravné prostriedky.
Do projektu sa zapájajú mestská polícia, dopravný podnik, športové kluby, knižnica, divadlo aj súkromné prevádzky. Vzniknú takzvané „slušné miesta“, ktoré budú označené nálepkou projektu a budú sa verejne hlásiť k princípom rešpektu.
Osobitná pozornosť bude venovaná deťom a mladým ľuďom. Projekt odštartuje online prieskumom a v základných školách sa uskutoční séria besied zameraných na slušnosť v škole, na ulici aj medzi rovesníkmi.
Výzva aj pre cirkevné zbory
Pre evanjelické cirkevné zbory v Žiline i širšom regióne môže byť táto iniciatíva príležitosťou aktívne vstúpiť do verejného priestoru. Cirkev totiž nie je izolovaným ostrovom, ale súčasťou mesta. Jej členovia pracujú, podnikajú, učia, športujú a všade tam prinášajú aj hodnoty, ktoré vyznávajú.
Slušnosť, rešpekt a ochota viesť dialóg nie sú iba občianskymi cnosťami, ale aj výrazom viery, ktorá sa prejavuje v každodennosti. Projekt Slušná Žilina tak môže byť mostom medzi samosprávou, kultúrou a cirkvou – mostom, ktorý vedie k pokojnejšiemu a dôstojnejšiemu spolužitiu.
V čase rozdelení je to možno malý krok. No ako pripomína kresťanská skúsenosť – aj malé gesto slušnosti môže mať veľký dosah.
R
Foto: Dávid Mičuch
