Farári kritizujú nové opatrenia vedenia cirkvi
BRATISLAVA / MICHALOVCE / ZVOLEN / LUBINA – Napätie v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa v posledných týždňoch stupňuje. Niektorí farári verejne upozorňujú na list od vedenia cirkvi, ktorý podľa nich zásadným spôsobom zasahuje do vzťahu medzi cirkevným zborom a jeho zvoleným farárom. Ak totiž cirkevný zbor do 31. marca neodvedie peniaze do Fondu finančného zabezpečenia, hrozí, že zborový farár stratí status zvoleného farára a stane sa námestným farárom, ktorého môže cirkevné vedenie preložiť kamkoľvek.
Na situáciu reagovali v diskusii viacerí duchovní – Ján Meňky, Ján Mojžiš, Eva Juríková a Ľubomíra Mervartová, ktorí upozorňujú, že takýto postup považujú za zásah do základov evanjelického cirkevného zriadenia.
Farári hovoria o zásahu do práva zborov
Podľa farára Jána Meňkyho ide o zásah do princípu, ktorý patrí medzi základné reformačné dedičstvo. „Voľba zborového farára je reformačným výdobytkom. Skupina farárov, ktorí boli riadne zvolení podľa Symbolických kníh a Božieho slova, dostala oznámenie, že nejaká ľudská moc im voľbu ruší a ruší aj právo zboru mať volaného farára,“ povedal v diskusii.
Podľa jeho slov sa cirkevné predpisy dostávajú do rozporu s princípmi, ktoré definujú samotnú evanjelickú cirkev. Pripomenul, že podľa Ústavy ECAV na Slovensku je cirkev spoločenstvom veriacich, ktoré uznáva ako pravidlo viery Písmo sväté vykladané v duchu Symbolických kníh. Práve na tieto dokumenty sa podľa neho treba odvolávať pri každom cirkevnom rozhodnutí.
Kritika finančnej podmienky
Diskutujúci zároveň kritizovali aj samotný princíp, podľa ktorého sa existencia voleného farára viaže na finančné odvody zboru. „Ak zbor nepošle peniaze, farár má zrušenú voľbu,“ upozornil Meňky a prirovnal tento postup k historickej praxi pred reformáciou.
Podľa jeho slov to pripomína systém odpustkov, ktorý v 16. storočí kritizovali reformátori. „Keď peniaz do kasy skočí, duša z očistca vyskočí,“ pripomenul ironicky známy výrok z čias pred reformáciou.
Farár Ján Mojžiš zo Zvolena v diskusii citoval Lutherov spis O slobode kresťana a pripomenul, že kresťanská sloboda sa nedá založiť na vonkajších predpisoch alebo finančných podmienkach. Podľa neho je základom viery vzťah človeka ku Kristovi, nie administratívne pravidlá.
„Cirkev nie je firma“
Bývalá evanjelická farárka Ľubomíra Mervartová upozornila, že problém vidí aj v zmene pohľadu na samotnú cirkev.
„Akoby sa cirkev prestala chápať ako telo Kristovo a začala sa chápať ako podnik. Cirkevné zbory sa vnímajú ako fabriky, ktoré majú produkovať výkon,“ povedala. Podľa nej sa tým znižuje dôvera voči farárom a zároveň sa oslabuje duchovný rozmer služby.
Diskusia sa dotkla aj širšieho problému cirkevného zriadenia. Farári upozorňujú na napätie medzi princípom, že „všetka moc pochádza z cirkevného zboru“, a praxou, v ktorej podľa nich rozhodujú vyššie cirkevné orgány.
Meňky upozornil na paradox: „V ústave sa píše, že všetka moc pochádza zo zboru, ale zároveň majú zbory povinnosť rešpektovať rozhodnutia vyšších cirkevných orgánov.“ Podľa jeho názoru ide o nelogické spojenie, ktoré vedie k vytváraniu hierarchického systému.
Vokátor ako dohoda medzi zborom a farárom
Farárka Eva Juríková z Lubiny zdôraznila, že vzťah medzi zborom a farárom má aj právnu podobu v dokumente nazývanom vokátor. „Vokátor je dohoda medzi cirkevným zborom a farárom – čo zbor poskytuje a čo od farára očakáva. Ako môže tretia strana vstúpiť do tejto dohody a zrušiť ju?“ pýta sa. Podľa nej právo zrušiť voľbu farára patrí výlučne cirkevnému zboru, ktorý ho zvolil.
Diskutujúci farári zdôraznili, že nejde len o administratívny spor, ale o otázku identity evanjelickej cirkvi. Meňky vo svojom vystúpení vyhlásil: „Cirkev evanjelická nie je na biskupských úradoch. Podľa Biblie je tam, kde sa zvestuje Božie slovo a prisluhujú sviatosti. Tam je aj právo voliť farára.“ Podľa neho je potrebné, aby sa cirkevné vedenie vrátilo k princípom reformácie a k autorite Písma.
Napätie v cirkvi pokračuje
Celá diskusia ukazuje na hlbšie napätie v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Na jednej strane stojí snaha centrálne riešiť financovanie cirkvi, na druhej obavy niektorých duchovných, že takéto opatrenia môžu oslabiť autonómiu cirkevných zborov a zmeniť charakter evanjelickej cirkvi.
Diskusia medzi farármi tak otvára otázku, ktorá presahuje finančný spor: aké miesto má v evanjelickej cirkvi sloboda zborov, ktorú zdôrazňovala reformácia.
Diskusia medzi duchovnými však nekončí len pri výklade cirkevných predpisov. Podľa viacerých hlasov sa situácia dotýka aj atmosféry, ktorá sa v cirkvi vytvára voči farárom a zborom, ktoré s novými pravidlami nesúhlasia.
Z dostupných dokumentov totiž vyplýva, že niektorí biskupi označili zborových farárov a zbory, ktoré neodvádzajú peniaze do Fondu finančného zabezpečenia, za „politických“. Tento slovník však vyvoláva medzi duchovnými mimoriadne silné reakcie.
„Takéto označenie je pre nás šokujúce,“ povedal jeden z bývalých funkcionárov cirkvi, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa jeho slov sa podobné nálepky používali aj v minulosti – no v úplne inom kontexte. „Za čias komunizmu boli niektorí farári označovaní za politických, pretože neboli lojálni voči režimu. Niektorí z nich skončili vo väzení. Boli to politickí väzni. Dnes sa však podobné označenia používajú voči vlastným farárom priamo v cirkvi. To je niečo, čo si mnohí z nás pred rokmi nevedeli ani predstaviť.“
Spor o moc v cirkvi
Podľa viacerých duchovných je práve toto prirovnanie najvážnejším signálom toho, že spor o financovanie nie je len technickou otázkou. „Ak sa farári, ktorí upozorňujú na učenie Luthera a Symbolické knihy, označujú za politických, je to veľmi smutný obraz dnešnej cirkvi,“ kritizujú duchovní. „Nie komunistickí funkcionári, ale vlastné cirkevné vedenie dnes vytvára atmosféru, v ktorej sú duchovní označovaní ako problém.“
Niektorí hovoria dokonca o paradoxnej situácii: cirkev, ktorá vznikla ako protest proti zneužívaniu moci a predaju odpustkov, dnes sama čelí obvineniam, že rozhodujúcim kritériom sa stávajú peniaze.
Farár Ján Meňky v diskusii upozornil, že ak zostane nový systém v platnosti, môže to zásadne zmeniť aj samotný charakter služby v cirkevných zboroch. „Ak bude voľba farára podmienená tým, či zbor zaplatí do fondu, znamená to v praxi jednoduchú vec – máte peniaze, máte farára. Nemáte peniaze, nemáte farára. Tak sa pýtam: kde je v tom všetkom evanjelium?“
Podľa viacerých duchovných to môže viesť aj k tomu, že cirkevné zbory postupne prestanú voliť vlastných farárov. Dôvod je jednoduchý – ak môže byť voľba zrušená rozhodnutím vyššieho orgánu, stáva sa podľa nich tento úrad neistým.
„Prečo by zbor niesol zodpovednosť za voľbu farára, ak mu ho môže niekto zhora kedykoľvek odobrať?“ zaznelo v diskusii. „Potom už nejde o voleného farára, ale o systém, v ktorom sa duchovní jednoducho presúvajú podľa rozhodnutia úradu.“
Kritici upozorňujú, že takýto model môže postupne zmeniť aj vzťah medzi cirkevným zborom a jeho duchovným. „V evanjelickej cirkvi bol farár vždy povolaný zborom. Nebol to úradník centrálneho úradu, ale služobník konkrétneho spoločenstva. Ak sa tento princíp stratí, stratí sa niečo, čo bolo pre evanjelickú cirkev typické celé stáročia.“
Niektorí duchovní idú vo svojich slovách ešte ďalej. Podľa nich sa vytvára dojem, že duchovná služba sa stáva otázkou finančnej schopnosti zboru. „Ak by sme to povedali veľmi jednoducho,“ zaznelo v jednej z reakcií, „dostávame sa do situácie: Chcete mať farára? Zaplaťte. Nemáte peniaze? Máte smolu. Božie slovo sa vám nebude zvestovať.“
Takéto výroky sú síce ostré, no podľa účastníkov diskusie odrážajú hlboké znepokojenie nad smerovaním cirkvi. Záverečné slová diskusie preto zazneli ako výzva k návratu k základom reformácie. „Evanjelická cirkev nevznikla preto, aby sa riadila mocou a peniazmi,“ zaznelo v diskusii. „Vznikla preto, aby sa riadila Božím slovom. Ak sa toto poradie obráti, cirkev prestáva byť tým, čím mala byť.“ A práve v tom podľa diskutujúcich spočíva skutočný spor dneška: nie spor o fond, o peniaze, ale spor o to, či bude cirkev riadená Evanjeliom – alebo mocou.
