Prvý na Kriváni bol vraj evanjelický farár

VYSOKÉ TATRY – Od najznámejšieho výstupu na Kriváň, symbolu Slovenskej republiky, uplynulo 180 rokov.

Hovorí sa, že prví, ktorých tento vrchol lákal, boli baníci. Vraj tam už na konci 15. storočia ťažili zlato, cín a antimón. Keďže zdroje zlata na Kriváni nenašli, z hory odišli. Prvý výstup, ktorý je zaznamenaný, je zo 4. augusta 1773. Na horu vyšiel evanjelický farár Jonas Andrej Czirbes, ktorý podnikal v baníctve v Spišskej Novej Vsi.

Symbol Slovenska pokorili i ďalší známi ľudia, ako kartograf Karol Brixen, niekoľkí zahraniční vedci i saský kráľ Friedrich August II. S myšlienkou národných výstupov na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Spolu so šiestimi priateľmi vyšiel na vrchol Kriváňa 24. septembra 1834 a dojmy z výstupu opísal v roku 1837 pod názvom Cesta na Kriváň Liptovský.

Najslávnejší výstup sa však uskutočnil presne pred 180 rokmi, 16. augusta 1841. Na Kriváň vtedy vystúpila skupina slovenských národovcov, v ktorej nechýbali ani Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň. Na vrchol s nimi vyšiel aj grécky šľachtic Ján Aristarchos a dokonca i niekoľko žien. Ich výstup bol spojený aj s prípravou prvých slovenských politických novín Slovenskje národňje novini.

R

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!