ZVOLEN – Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa na svojom zasadnutí zaoberalo otázkami liturgickej praxe i nových foriem služieb Božích. Diskusia odkryla napätie medzi snahou o jednotu a rastúcim tlakom na zmeny zdola.
Na zasadnutí zaznela správa Bohoslužobného výboru ECAV, ktorá otvorila viacero citlivých tém. Jednou z nich bolo používanie štóly duchovnými, čo vyvolalo otázky zo strany presbyterov.
Člen generálneho presbyterstva a bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol upozornil na potrebu jasných pravidiel a položil otázku, či je používanie štóly v súlade s predpismi cirkvi a kto ho vlastne schválil. Reagoval na rastúci dojem, že v niektorých zboroch sa liturgické prvky používajú bez jednotného rámca.
Generálny biskup Ivan Eľko vysvetlil, že štóla je schválená výhradne pre duchovných Ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených zložkách (EPS), a to najmä v tzv. poľných podmienkach – napríklad počas vojenských výcvikov alebo tam, kde nie je možné použiť štandardný liturgický odev.
Zároveň zdôraznil rozdiel medzi prostredím chrámu a terénom. Kým v kostole má byť duchovný riadne liturgicky oblečený, v podmienkach mimo neho – napríklad na Lešti – môže použiť štólu pri krátkej pobožnosti.
Sabol však upozornil na širší problém. Vyjadril obavu, aby sa v cirkvi nerozšírila svojvôľa v používaní liturgických prvkov, ktoré neprešli celocirkevným schválením. Jeho vystúpenie naznačilo, že nejde len o konkrétny kus odevu, ale o otázku poriadku a autority v cirkvi.
Diskusia sa následne presunula k ešte širšej téme – alternatívnym formám služieb Božích. Sabol sa pýtal, odkiaľ vlastne vzišla požiadavka tieto formy riešiť.
Biskup Západného dištriktu Ján Hroboň uviedol, že iniciatíva vznikla na základe podnetov zo Zboru biskupov, ako aj z analýz správ z cirkevných zborov a seniorátov. Podľa jeho slov sa cirkev čoraz častejšie stretáva s novými formami liturgie, ktoré vznikajú spontánne na miestnej úrovni.
„Dostávame upozornenia, že v tom či onom zbore sa deje niečo nové. Nemôžeme iba experimentovať,“ uviedol Hroboň. Práve preto chce Bohoslužobný výbor vytvoriť jednotný rámec, ktorý by tieto snahy usmernil.
Do pripravovaných zmien patrí aj poriadok mládežníckych služieb Božích, vznik nového inštitútu pomocných kazateľov či otázka tzv. čítaných služieb Božích. Podľa vedenia cirkvi ide o reakciu na „plošnú potrebu“, ktorú nemožno ignorovať.
Cieľ je podľa Hroboňa jasný – zabezpečiť, aby sa všetky služby Božie konali v rovnakom duchu a boli schválené príslušnými grémiami. Po diskusii už ďalšie pripomienky neodzneli a generálna dozorkyňa dala hlasovať o návrhu uznesenia.
Diskusia o štóle by mohla pôsobiť ako okrajová téma, keby neodkrývala širší problém, na ktorý upozorňujú aj samotní duchovní. „Máme pocit, že si každý robí, čo uzná za vhodné – a chýba spoločný rámec, ktorý by nás držal pokope,“ hovorí jeden z oslovených farárov.
Podľa viacerých duchovných sa liturgická prax v posledných rokoch výrazne uvoľnila. „Vidíme to na oblečení aj na samotnom priebehu služieb Božích,“ zaznelo v rozhovoroch. „Niekto si bez problémov vezme štólu aj tam, kde by podľa Agendy nemala byť, iný zas odloží liturgický odev aj v kostole.“
Osobitne citlivou témou je podľa nich slávenie Večere Pánovej. „Sú zbory, kde sa zdvíha kalich aj chlieb spôsobom, ktorý sme v našej tradícii nemali,“ upozorňuje ďalší duchovný. „Možno to niekto robí s dobrým úmyslom, ale otázka je, čo tým vlastne vyjadrujeme.“
Práve tu sa mnohí vracajú k odkazu Martin Luther. Ten dôsledne odmietal také liturgické gestá, ktoré by mohli navodzovať predstavu, že Večera Pánova je opakovaním Kristovej obety. Zdôrazňoval, že ide o dar milosti, ktorý sa prijíma vierou – nie o obetný úkon človeka.
„Nejde o detaily,“ dodáva jeden z farárov. „Ide o to, aby sme vedeli, čo robíme a prečo to robíme. Lebo keď sa prestaneme pýtať na zmysel, zostane len forma, a každý si ju upraví po svojom.“
Podľa oslovených duchovných práve tento vývoj vysvetľuje, prečo sa množia podnety zo zborov. Veriaci si totiž začínajú klásť otázku, kde sú hranice evanjelickej identity. „Ľudia vidia rozdiely medzi zbormi a pýtajú sa, či je toto je ešte naša cirkev,“ zaznelo v jednej z reakcií.
Podľa oslovených veriacich diskusia na generálnom presbyterstve nie je len reakciou na jednotlivé podnety. Je pokusom pomenovať stav, v ktorom sa cirkev ocitla, a to medzi snahou o jednotu a realitou, v ktorej sa liturgická prax formuje čoraz viac individuálne. A práve tu sa ukáže, či nové pravidlá dokážu priniesť poriadok, alebo len oneskorene opíšu to, čo sa už stalo skutočnosťou.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
