ČELOVCE – V piatok 7. mája došlo na fare v Čelovciach k mimoriadne tragickej udalosti. Pri rozsiahlom požiari prišla o život evanjelická a. v. farárka na dôchodku Zora Kachničová. Zomrela vo veku nedožitých 90 rokov.
Podľa medializovaných informácií plamene, ktoré faru zachvátili, spozoroval jeden z obyvateľov obce, ktorý privolal hasičov. Tí vzápätí zistili, že pri požiari umrela 90-ročná evanjelická a. v. farárka, ktorá vo fare žila sama. Do Čeloviec sa prisťahovala pred vyše polstoročím.
Ako sa pre viaceré médiá vyjadril starosta obce, Z. Kachničovú považovali za veľmi múdru a sčítanú ženu, ktorá sa zaujímala o aktuálne dianie na Slovensku aj v zahraničí. Podľa jeho slov ide o obrovskú tragédiu, ktorá zasiahla nielen Čelovce.
Stanovisko Hasičského a záchranného zboru uvádza, že pri požiari zasahovalo desať jeho príslušníkov, spolu s nimi sa na zásahu podieľali dobrovoľníci z hasičských zborov z dvoch blízkych dedín, taktiež z Banskej Bystrice a Krupiny.
Zora Kachničová, rod. Beblavá sa narodila 15. mája 1931 v litovskom Kaunase. Bola dcérou profesora teologickej fakulty Dr. Jána Beblavého. Pred takmer 50 rokmi si vzala za manžela Jána Kachniča, rovnako evanjelického farára, ktorý
umrel pred dvoma rokmi.
Cirkevná webstránka citovala i text zosnulého biskupa Pavla Uhorskaia, ktorý o Zore Kachničovej kedysi napísal: „Za svoje vyslovene konfesionálne – náboženské postoje na SEBF UK v Bratislave bola tvrdo postihnutá aj Zora Beblavá, vydatá Kachničová. Bola dcérou profesora Dr. Jána Beblavého, ktorý prednášal systematiku na teologickej fakulte v Litve. Keď sa otec v roku 1934 stal profesorom na teologickej fakulte v Bratislave, presťahovala sa celá rodina do Bratislavy. Tu absolvovala sestra farárka ľudovú školu, dievčenské gymnázium a začala študovať na SEBF v Bratislave. Tu ju zastihla éra kultu osobnosti a kultúrnej revolúcie. Po známej („protispoločenskej“ vtedajšieho režimu) afére začiatkom roku 1952 nemohla dokončiť teologické štúdiá. Podobný osud zasiahol viacerých študentov. Skončila tri ročníky, do štvrtého ju už neprijali. Odpoveď na jej žiadosť o povolenie zápisu dostala až po roku. Fakultná rada jej oznámila, že sa jej žiadosti nevyhovuje, keďže to „smerné číslo“ nedovoľuje. To bolo definitívne rozhodnutie. Ešte v lete 1952 si musela hľadať zamestnanie. Zamestnala sa ako lekárenská laborantka, potom ako robotníčka v záhradníctve. Keď bol otec sestry farárky 30. júna 1952 vypovedaný z fakulty a nemohol ostať ani v Bratislave, nakoľko bol ustanovený za námestného kňaza do Jasenovej, presťahovala sa do Jasenovej aj sestra farárka. V lete roku 1953 mala znovu ťažkosti so zamestnaním, až od 1. októbra 1953 nastúpila ako zdravotná sestra v OÚNZ v Dolnom Kubíne, a preto musela v rokoch 1954 – 1955 absolvovať zdravotnícky kurz. Aby dosiahla úplnú kvalifikáciu, musela vyštudovať Strednú zdravotnícku školu v Bratislave, čo sa jej podarilo, študovala externou formou a v roku 1960 zmaturovala. Keďže ju práca zdravotnej sestry neuspokojovala, prihlásila sa v roku 1961 na Lekársku fakultu v Bratislave a podarilo sa jej aj, že ju prijali v roku 1964 na Lekársku fakultu v Prahe. Chcela vyštudovať aj medicínu v Prahe, aj teológiu v Bratislave. Náhla smrť otca 10. apríla 1968 spôsobila, že rodina ostala bez prostriedkov, preto sestra farárka prerušila štúdiá a opäť sa zamestnala. Pracovala v PNS v Dolnom Kubíne. Rok 1968 jej priniesol aj uvoľnenie. Na základe obrodného hnutia v cirkvi zásluhou režimom doby postihnutých farárov bola prijatá do 4. ročníka SEBF UK v Bratislave v šk. roku 1968/69.
V rokoch 1970 – 1988 pracovala ako duchovná v CZ Čelovce (HOS – ZD), do roku 1996 ako zborová farárka v Čelovciach. Od roku 1997 bola ako dôchodkyňa na mieste seniorátneho kaplána HOS a od januára do augusta 1998 bola námestnou farárkou pracujúcou dôchodkyňou v CZ ECAV Cerovo (HOS – ZD). Do konca roka 1998 bola potom námestnou farárkou – pracujúcou dôchodkyňou na mieste seniorálneho kaplána HOS na 1/2 pracovný úväzok. Dňom 31. 12. 1998 dohodou skončila pracovný pomer.“
Redakcia Lutherus
