POĎAKOVANIE ZA PODPISY PETÍCIE NA PODPORU JÁNA MEŇKYHO
Po bezprecedentnom rozhodnutí Šarišsko-zemplínskeho seniorátu, ktoré bolo namierené proti farárovi v Michalovciach Jánovi Meňkymu a malo ho podmienečne odvolať z postu zborového farára, iniciovali členovia jeho zboru petíciu, v ktorej žiadali: „My dole podpísaní členovia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku 1. Žiadame zrušiť rozhodnutie seniorátneho predsedníctva ako disciplinárneho orgánu a ponechať Jána Meňkyho vo funkcii zborového farára; 2. žiadame zastaviť prenasledovanie duchovných a laikov, ktorí poukazujú na nezdravé javy a nešváry v cirkvi.“ Po masívnej podpore, ktorej sa im dostalo zo strany evanjelickej verejnosti, napísali list, v ktorom sa poďakovali za spolupatričnosť a zomknutosť:
Drahí statoční evanjelici celého Slovenska!
Ďakujeme Vám za spolupatričnosť, vyjadrenú písomnou podporou petície nášmu bratovi farárovi Jánovi Meňkymu, ktorý s odvahou háji základy augsburského vyznania. Ste pevnou zárukou a touto zomknutosťou dokazujete, že naša cirkev sa ubráni protireformačným pokusom spreneverencov z terajšieho vedenia E.AV, ktorí si prisvojili moc zmanipulovanými voľbami.
Zaevidovali sme 2 760 podpisov na 286 petičných hárkoch.
„Statočných vedie ich bezúhonnosť, neverných však zahubí ich prevrátenosť.“
História nášho cirkevného zboru zaznamenala od jeho vzniku až podnes 3 vývojové etapy, kde boli zaznamenané uskutočnené útoky proti zvoleným kňazom.
roky 1473 – 1681
Zbor vznikol po vpáde husitských bojovníkov, keď v roku 1473 dobyli michalovský hrad. Zemepán Matej Sztarey napomáhal reformačným snahám a vznikol bratrícky cirkevný zbor. Po prijatí reformácie to bol luteránsky zbor. Ale v roku 1681, za vlády Leopolda I., bol posledný michalovský kňaz Ján Braxatoris mimoriadnym bratislavským súdom odsúdený na galeje, a kostoly v Michalovciach a v Starom odobraté. Veriaci sa rozišli po okolí, väčšinou po kalvínskych zboroch – a hŕstka veriacich našla útočisko v Pozdišovciach. Po tolerančnom patente cirkev už neožila, a tak udusenie reformačného hnutia trvalo dlhý čas.
Útok: Protireformácia a maďarizácia za pomoci vládnej moci
II.
1939 – 1990
Po prvej svetovej vojne sa začali vytvárať fílie v rámci pozdišovskej diaspóry. Ale až v roku 1947 za pomoci pozdišovského farára J. Michalka vznikol samostatný misijný cirkevný zbor. V misijnom zbore sa vystriedalo 9 kňazov. Až v roku 1954 nastúpil prvý volený farár Ľudovít Muntág, ktorý tu pôsobil 34 rokov a neustále odolával nátlaku štátnej moci o odobratie kostola na múzeum. Vyčerpaný neustálym útokom v roku 1988 odchádza do Bratislavy.
Útok: Štátna moc neprekonala statočnosť zborového farára a vieru veriacich
III.
od roku 1990
- augusta 1990 na miesto stáleho zborového farára nastúpil michalovský rodák Ján Meňky. V tom čase už pribúdalo veriacich a náš malý kostol už kapacitne nepostačoval. Začalo sa budovať.
Na farskej budove sa pribudovalo poschodie a z prízemia sa vytvorilo zborové centrum. Posviacka sa konala v roku 1995. Bolo to však iba dočasné riešenie a pripravovala sa výstavba nového kostola.
Po získaní stavebného pozemku v roku 1996 sa konala posviacka základného kameňa a začala sa výstavba. Na stavbe a financovaní sa podieľali všetci členovia cirkevného zboru. Pomohli nám aj príspevky slovenských cirkevných zborov, ako aj dary a pôžičky nemeckých evanjelikov. Brat farár spolu so stavebným výborom a presbytermi organizovali ochotných pracovníkov na pomocné a dokončovacie práce. Po 13-ročnej výstavbe v roku 2009 sa konala slávnosť posviacky nového chrámu, ktorý považujeme za Boží dar za vieru našich predkov.
Manželka brata farára Mária založila cirkevný spevokol Peniél, ktorý účinkuje už 29 rokov. Pod týmto názvom pracuje aj občianske združenie. Brat farár pripravil pre štúdium sedem bohoslovcov, ktorí pracujú v duchovnej oblasti našej cirkvi.
Náš cirkevných zbor žije svojím pravidelným duchovným životom aj v Lastomíri, v Sobranciach, v Malých a Veľkých Trakanoch, v Čiernej nad Tisou a podľa potreby aj v penzióne. Naši členovia, nachádzajúci sa mimo domova, majú možnosť každú nedeľu počúvať zvukové záznamy bohoslužieb. Aj v Austrálii.
Brat farár Meňky má plnú dôveru celého cirkevného zboru a dobré kontakty s ostatnými cirkvami v našom meste. Činnosť a postoj orgánov E.AV, ktoré prevzali vedenie po zmanipulovaných voľbách, sú nepochopiteľné. Zazlievajú nám žalobu pre manipuláciu volieb ako aj účasť v Asociácii slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. Najprv cez kandidačnú poradu pre voľby biskupa VD bezdôvodne vyškrtli brata Meňkyho spolu s bratom Sotákom z kandidátky, a nakoniec proti bratovi farárovi Meňkymu vedú nedôvodné disciplinárne konanie s podmienečným odvolaním z funkcie zborového farára.
Útok: Na rozdiel od predchádzajúcich etáp vedú útok proti riadne zvolenému farárovi Jánovi Meňkymu, ktorý má dôveru cirkevného zboru. Orgány E.AV – Nájomníci, ktorí si prisvojili moc zmanipulovanými voľbami. Tento útok na farára Meňkyho je hanbou tých, ktorí ho vykonali.
„Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú ovce mojej pastvy, znie výrok Hospodinov.“ (Jeremiáš 23)
Za Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Michalovce predseda petičného výboru: Július Peržeľ, zborový dozorca
