KALAMENY / BRATISLAVA – Redakcia evanjelických novín Lutherus dostala v uplynulých dňoch podnet od čitateľa, ktorý upozornil na nehnuteľnosť v obci Kalameny. Podľa informácií, ktoré má redakcia k dispozícii, má dom patriť biskupovi Východného dištriktu ECAV na Slovensku Petrovi Mihočovi.
Bývanie vrcholných predstaviteľov cirkvi
Čitateľ sa v tejto súvislosti obrátil aj priamo na rodinu biskupa. Jeho manželka, redaktorka Evanjelického posla spod Tatier, mala v telefonickom rozhovore uviesť, že ide „len o chalúpku“. Dom má byť financovaný prostredníctvom bankového úveru.
Z právneho hľadiska je takýto postup v súlade so zákonom. Otázky, ktoré sa v cirkevnom prostredí objavujú, však nemajú právny, ale etický a cirkevný charakter.
Obec Kalameny je známa príťažlivou polohou, prírodným prostredím a termálnym prameňom, ktorý jej dáva charakter kúpeľnej lokality. Ide o miesto, ktorého hodnota je dnes stabilná a podľa miestnych obyvateľov môže v budúcnosti ešte rásť.
„Nejde o to, že by si biskup nemohol kúpiť dom,“ hovorí jeden z laikov z cirkevného zboru, ktorý redakcia oslovila. „Otázka znie, ako pôsobí takýto obraz navonok, keď mnohé zbory zápasia o základné fungovanie.“
Podľa viacerých hlasov z cirkvi nejde o závisť ani osobný útok, ale o napätie medzi kázanou skromnosťou a tým, ako cirkev pôsobí prostredníctvom svojich vrcholných predstaviteľov.
Platy biskupov ECAV sú financované aj z Fondu finančného zabezpečenia ECAV, do ktorého povinne prispievajú všetky cirkevné zbory vrátane malých a finančne slabých spoločenstiev.
„V niektorých zboroch rátame každé euro na kúrenie, opravy a základný chod fary,“ hovorí starší cirkevník z juhu stredného Slovenska. „A potom sa medzi ľuďmi prirodzene objavujú otázky, či systém funguje spravodlivo pre všetkých.“
Viacerí laici upozorňujú, že diskusia nie je o jednotlivých ľuďoch, ale o tom, ako cirkev nastavuje svoje priority a aký obraz tým vytvára vo vnútri aj navonok.
Podobné otázky sa v cirkvi objavovali aj v minulosti. V tejto súvislosti sa opakovane spomína aj bývanie generálneho biskupa Ivan Eľko vo vile na bratislavskej Vlčkovej ulici.
Starší pamätníci pripomínajú, že keď v tejto nehnuteľnosti v minulosti býval bývalý generálny biskup Miloš Klátik so svojou početnou rodinou, zaznievali kritické hlasy o neprimeranosti takéhoto bývania. „Pamätám si, ako sa vtedy hovorilo, že je to zlaté vajce,“ spomína jeden z duchovných. „Dnes v tejto nadmerne veľkej vile býva biskup s manželkou, vila sa zrekonštruovala, a zrazu to nikomu neprekáža.“
Podľa viacerých oslovených to vyvoláva dojem, že rovnaké situácie sa v cirkvi posudzujú rozdielne – v závislosti od osoby a postavenia. Redakcia Lutherusu zdôrazňuje, že cieľom textu nie je hodnotiť osobné rozhodnutia jednotlivcov, ale pomenovať otázky, ktoré v cirkvi zaznievajú medzi laikmi aj duchovnými.
„Luteránska cirkev vždy zdôrazňovala, že má byť cirkvou slova a služby, nie cirkvou majetku,“ hovorí jeden z farárov. „Keď sa však v každodennej realite objavujú takéto kontrasty, ľudia sa pýtajú, či sa tieto princípy uplatňujú rovnako na všetkých.“
Keď farár úver nedostane
Diskusia o bývaní a finančnom zabezpečení vrcholných predstaviteľov ECAV na Slovensku sa v cirkevnom prostredí prehlbuje najmä vtedy, keď sa porovná s realitou bežných farárov pôsobiacich v ekonomicky slabých zboroch.
Viacerí laici aj duchovní v tejto súvislosti poukazujú na fungovanie Fondu finančného zabezpečenia a na rozdielne dopady tohto systému na jednotlivé úrovne cirkvi.
Ako príklad sa v cirkevných debatách spomína farár Ján Mojzsis, ktorý má tri malé deti a pôsobí v zbore, ktorý neplatí príspevky do Fondu finančného zabezpečenia ECAV. V dôsledku toho farár ani jeho manželka, ktorá je tiež farárka, nepoberajú odvody z fondu. Ich príjem je nízky a sčasti závislý od možností zboru.
„V takejto situácii si farár nemôže dovoliť ani uvažovať o bankovom úvere,“ hovorí jeden z duchovných, ktorý sa v problematike orientuje. „Má malé deti, nízky príjem a žiadnu istotu, ktorú by banka akceptovala.“
Podľa ďalších hlasov je pritom zodpovednosť za to, že zbor do fondu neplatí, často prenášaná práve na farára, hoci ten finančné možnosti zboru nevie ovplyvniť. V tejto súvislosti sa medzi laikmi čoraz častejšie objavuje otázka, prečo sa rovnaký princíp zodpovednosti neuplatňuje aj na vyšších úrovniach cirkevnej správy.
„Ak farár nesie dôsledky za to, že jeho zbor do fondu neplatí, je legitímne sa pýtať, prečo biskup nenesie dôsledky za to, že v jeho dištrikte sú zbory, ktoré do fondu neplatia,“ hovorí jeden z laikov.
Podľa dostupných informácií totiž v jednotlivých dištriktoch sú aj ďalšie zbory, ktoré do Fondu finančného zabezpečenia prispievajú len čiastočne alebo vôbec. Napriek tomu všetci biskupi poberajú príplatky z fondu bez obmedzení a majú garantovaný príjem, hoci zodpovedajú za celý dištrikt a teda všetky zbory.
„Vzniká tak dojem, že systém je prísny smerom nadol, ale mierny smerom nahor,“ dodáva ďalší cirkevník.
Bývanie a istoty vrcholných funkcionárov
Diskusia sa dotýka aj bývania generálneho biskupa Ivana Eľka. Podľa viacerých zdrojov z cirkevného prostredia sa do evanjelickej vily na Vlčkovej ulici v Bratislave, ktorá je vo vlastníctve ECAV, presťahovali zaopatrené deti z dovtedy prenajatého bytu. V nehnuteľnosti mali bývať spolu so svojím otcom Ivanom Eľkom, ktorý ju obýva so svojou manželkou v súvislosti s výkonom funkcie generálneho biskupa.
Podľa oslovených zdrojov tak vzniká dojem rozdielneho metra, že to, čo bolo v minulosti označované za nehospodárne využitý či strategický cirkevný majetok, dnes neprekáža, ak slúži na komfortné bývanie vedenia cirkvi, bez toho, aby sa o primeranosti takéhoto riešenia viedla otvorená diskusia.
Aj tento príklad podľa oslovených posilňuje pocit, že istoty spojené s vrcholnými funkcionármi sú v cirkvi chránené výraznejšie než istoty bežných farárov a ich rodín.
Redakcia Lutherusu oslovila viacerých laikov, ktorí zdôrazňujú, že nejde o osobné útoky ani o porovnávanie majetkov.
„Nikto nehovorí, že biskup nemá mať kde bývať,“ hovorí starší cirkevník z jedného vidieckeho zboru. „Ľudí však znepokojuje, že keď ide o zodpovednosť a dôsledky, neplatia rovnaké pravidlá pre všetkých.“
Podľa ďalších hlasov by mnohé otázky zaznievali slabšie, keby cirkev paralelne dokázala účinnejšie pomáhať farárom a ich rodinám, ktorí sa ocitli v existenčných ťažkostiach.
Diskusia o bývaní a finančnom zabezpečení cirkevných predstaviteľov tak podľa oslovených neodhaľuje len jednotlivé prípady, ale hlbší problém nastavenia systému.
„Cirkev sa musí sama pýtať, či jej mechanizmy naozaj slúžia solidarite,“ hovorí jeden z teológov. „Lebo ak majú vrcholní funkcionári vždy istotu a bežní farári nesú riziko systému, je to otázka, ktorú nemožno obchádzať.“
Jeden z laikov poznamenal: „Cirkev, ktorá sa dokáže postarať o domy svojich biskupov, ale nedokáže sa postarať o rodiny vlastných farárov, má vážny problém so svojím evanjeliom.“
Redakcia Lutherusu
