Vyjadrenia Ivana Eľka pre Postoj otvárajú vnútrocirkevné otázky
BRATISLAVA – Rozhovor generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Ivana Eľka pre sekulárne médium Postoj, v ktorom hovorí o ideologických tlakoch, umlčiavaní nepohodlných hlasov a návrate „nového komunizmu v kultivovanej podobe“, vyvolal výrazné reakcie aj v našej cirkvi. Nie všetky sú súhlasné.
Podľa viacerých duchovných, laikov a cirkevných funkcionárov rozhovor presne pomenúva problémy spoločnosti a je rétoricky silný, no obchádza problémy cirkvi, ktorú Ivan Eľko reálne vedie. „Kritizuje nový komunizmus, ale nevníma – alebo nechce vidieť – vlastné mocenské praktiky v ECAV. To, čo vyčíta progresivizmu, sa v zjemnenej podobe deje aj vo vnútri cirkvi,“ zaznieva z viacerých strán.
„Ako analýza spoločnosti je rozhovor trefný. Problém je, že hoci je duchovný, nedotkne sa cirkvi, ktorú sám vedie,“ hovorí nemenovaný farár z Východného dištriktu. Podľa neho spôsob riadenia cirkvi pod vedením generálneho biskupa nesie znaky normalizačného myslenia: lojalita namiesto pravdy, mlčanie ako cnosť, trestanie vyčnievania a vytláčanie kritických hlasov na okraj. „Nejde o ideologický komunizmus, ale o mentalitu ‚drž ústa a krok‘,“ dodáva.
Respondenti poukazujú na rozpor medzi verejnými vyjadreniami generálneho biskupa a vnútornou praxou cirkvi. „Eľko je v rozhovore pre Postoj silný v diagnóze sveta, ale slabý v sebareflexii cirkvi. Úplne mlčí o bolesti, ktorú ten istý systém spôsobuje vlastným ľuďom,“ zaznieva opakovane. Mnohí hovoria o návrate mechanizmov známych z minulosti, hoci v kultivovanejšej podobe.
Podľa viacerých hlasov sa v cirkvi vytvorilo prostredie, v ktorom je otvorená kritika vnímaná ako problém. „Konflikt sa tu nechápe ako súčasť hľadania pravdy, ale ako ohrozenie pokoja,“ hovorí dlhoročný cirkevný funkcionár.
Rozhovor generálneho biskupa sa dotýka i témy autonómie cirkevných zborov. Eľko hovorí navonok…„nechceme brachiálnu moc“, „verili sme v dohovor“, „balansujeme“… Hlasy z praxe však hovoria o podmienenej samostatnosti. „Zbor je autonómny dovtedy, pokiaľ neprekáža,“ hovorí laik pôsobiaci v cirkevných štruktúrach.
Osobitnú odozvu vyvolala pasáž rozhovoru venovaná hrdinstvu a odvahe postaviť sa tlaku. „Minulých hrdinov oslavujeme. Súčasní sú nepohodlní,“ hovorí ďalší respondent. Generálny biskup obdivuje Záborskú, Zvolenského, Štúra či Hurbana – osobnosti, ktoré znášali výsmech a tlak. Podľa kritických hlasov však v ECAV chýba ochrana tých, ktorí dnes znášajú tlak zvnútra cirkvi – farárov, redaktorov, laikov a kritikov pomerov. „Hrdinstvo sa oslavuje spätne. Živí hrdinovia sú problém,“ dodáva.
Napätie medzi verejným obrazom a vnútornou realitou sa podľa respondentov prejavuje aj v spôsobe komunikácie vedenia cirkvi s médiami. Viaceré zdroje z redakčného aj cirkevného prostredia upozorňujú, že kým generálny biskup opakovane poskytuje rozsiahle rozhovory sekulárnym či názorovým médiám, komunikácia s cirkevnými periodikami je minimálna alebo úplne absentujúca.
„Otázky posielame, odpovede neprichádzajú,“ hovorí redaktorka periodika Lutherus. Podľa viacerých oslovených sa to týka najmä médií, ktoré sú vnímané ako kritickejší hlas v cirkevnom prostredí. „Je zrejmé, že k médiám, ktoré kladú nepríjemné otázky, sa vyjadrovať nechce,“ tvrdí zdroj z prostredia duchovných.
Zároveň zaznieva, že nejde o jednorazovú situáciu, ale o dlhodobo vnímaný vzorec. „Nie je to otázka času ani náhody. Je to vnímané ako zámerné mlčanie,“ hovorí ďalší oslovený.
Viacerí respondenti upozorňujú aj na rozpor medzi kritikou ideologickej selektivity médií a vlastnou mediálnou praxou vedenia cirkvi. „Keď biskup hovorí o tom, že ho niektoré médiá nepozývajú, lebo im nevyhovuje ideologicky, ľudia si všímajú, že on sám si vyberá, komu odpovedá,“ zaznieva z prostredia laikov.
Z prostredia cirkevných funkcionárov znejú aj tvrdšie hodnotenia – opäť výlučne v citáciách: „Lutherus neignoruje cirkev, Lutherus pomenúva problémy. A práve to je dôvod, prečo s ním biskup nekomunikuje,“ tvrdí jeden z oslovených. Iní hovoria opatrnejšie, no v rovnakom duchu: „Kritika sa tu nevníma ako služba cirkvi, ale ako útok. A s útočníkmi sa nehovorí.“
Podľa ich tvrdenia v sekulárnych médiách Eľko vystupuje v bezpečnej pozícii verejného intelektuála, zatiaľ čo cirkevné médiá by znamenali konfrontáciu s konkrétnymi otázkami o konkrétnych problémoch. „Navonok hovorí o slobode slova. Dovnútra platí mlčanie,“ hovorí jeden z respondentov.
Podľa viacerých oslovených sa práve mlčanie stalo jedným z najsilnejších nástrojov vedenia. „Mlčanie nie je neutrálne. Je to signál,“ hovorí cirkevný funkcionár. „Keď biskup mlčí, každý vie, že tá téma je nežiaduca.“
V kombinácii s verejnými vyjadreniami o slobode, dialógu a odvahe to podľa oslovených vytvára napätie, ktoré sa v cirkvi stupňuje. Generálneho biskupa tak podľa ich vyjadrenia vnímajú skôr ako správcu systému než ako duchovného pastiera, či skôr ako manažéra potemkinovského pokoja než ako nositeľa pravdy, ktorá bolí.
Redakcia Lutherusu
Foto: Postoj/Andrej Lojan
