Rozhovor s Imrichom Lukáčom, emeritným generálnym dozorcom
Ako sa na prelome rokov pozeráte na situáciu v cirkvi?
Naša cirkev je podľa mňa v najťažšej kríze za posledných 100 rokov, teda od vzniku Československa, a teda aj od vzniku Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Ťažkým obdobím boli napríklad aj roky po Víťaznom februári (1948), keď v cirkvi nastúpila generácia duchovných ochotných spolupracovať s komunistickým režimom – a veru títo duchovní neurobili veľa, skôr sa mlčky prizerali, ako štát likvidoval statočných, ako boli biskupi Čobrda, Ruppeldt, S. Š. Osuský, Antal, Uhorskai ale i ďalší ako Oto Vizner, Darina Bancíková, Juraj Struhárik, Július Madarás, Jozef Juráš, Daniel Veselý atď. Zostala boľavá jazva na tele cirkvi a na to nemôžeme byť pyšní. Je to hanbou duchovného stavu i celej cirkvi. V pamäti to zostalo, vymazať sa to nedá. Zápach zradcovstva komunistickej generácie duchovných zostal…
Dnes zasa je to hlboké zdesenie nad morálkou v ECAV, nad jej spôsobmi, zakrývaním hriechov, nad jej falošnosťou, klamstvami a podvodmi. V cirkvi vyčíňa cirkevná mafia. Cirkev je lajdácka, nedôsledná, absolútne jasná je snaha hriechy prikrývať, zatajiť, kritikov umlčať. Ako bolo možné absolútne nevýhodne rozpredať, lepšie povedané rozkradnúť cirkevný majetok v Bratislave? Ako je možné zdevastovať a zneužívať majetok, známy ako Beckovská Vieska, alebo majetok spravovaný Reformatou, ktorý je od roku 1994 po reštitúcii vrátený cirkvi? A to ho zakúpili naši horliví predkovia. Ich mozole a obetavosť boli poriadne potupené. Keby to všetko videli, horko by zaplakali. To všetko mnohých bratov a sestry v cirkvi desí. K tomu všetkému dnes pristupuje prenasledovanie kritikov neporiadkov v cirkvi. Predsedníctvo ECAV dnes tvorí usvedčený opakovaný podvodník, a ďalší v predsedníctve cirkvi je klamár.
Ale máme predsa ďalších dvoch biskupov a to bratov Hroboňa a Mihoča.
Áno, máme ďalších dvoch. Vyšli z akých-takých volieb. Ten z východu vyšiel tiež z veľmi sporných volieb, kde vyradili nepohodlného kandidáta (Meňky). Žiaľ, niektorí statoční duchovní ani nechceli ísť do volieb, lebo videli, čo sa v cirkvi deje. To nepovažujem za správne. Pýtam sa vás: Kde žili terajší biskupi Hroboň a Mihoč doteraz? Na Mesiaci a nie na Zemi? Oni nevideli ani nepočuli, čo sa v cirkvi deje? Ak nevideli, nepočuli, tak na túto funkciu jednoducho nemajú. Sú hluchoslepí a v Biblii čítame, že ak slepý vedie slepého, obidvaja padnú do jamy. Ak videli, čo sa v cirkvi deje, statočné srdce sa v nich dávno malo ozvať, prikázalo by im, čo majú urobiť. Lenže u nich zvíťazila túžba po kariére. Tým sa znehodnotili, nie sú príkladom nám ani našim deťom. Nie sú to ľudia, ktorým by išlo o pravdu. Možno s väčšími či menšími pripomienkami, ale predsa kryjú terajšie vedenie cirkvi. Jedno príslovie hovorí: „Povedz, akého máš priateľa a ja ti poviem, aký si.“ Oni v plnej miere ťahajú jarmo s klamármi a podvodníkmi. Biblický príkaz je ale iný – neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi.“
Čo je teda hlavnou príčinou rozdelenia cirkvi?
Hriech klamstiev, podvodov, potláčania pravdy, zneužívania majetku, rozkrádania, falšovania a neúplného odovzdania účtovníctva atď. To všetko vyústilo do hlbokej nedôvery. To všetko spôsobilo, že mnoho cirkevníkov nechce patriť do košiara, ktorému br. generálny biskup Eľko hovorí: „Milí moji“. Tam je totiž nepríjemný zápach klamstiev, podvodov, falše a hrubého zneužívania cirkevného majetku, zakrývania podvodov.
Ako k takému veľkému rozdeleniu cirkvi mohlo dôjsť?
Podľa môjho názoru korene terajšieho rozdelenia cirkvi siahajú do doby nadobudnutia platnosti zákona o reštitúciách (1994), keď bol majetok cirkvi vrátený. Nebol totiž malý. Ekonomicky zdatné a informované tigre si našli spojencov v cirkvi, alebo sa zrazu spamätali, že ich dedko či prababka boli evanjelici. Niektorí farári či funkcionári cirkvi vedome a cielene, niektorí nevedomky, z neznalosti či neopatrnosti, padli do pasce pokušenia. Poslúžili temným silám a zrazu cesty z pasce nebolo. Rozpredaj cirkevného majetku v Bratislave, a nielen tu, sa začal a naberal na obrátkach. Do funkcie generálneho dozorcu som nastúpil koncom roka 2012. Predsedníctvu VD (Sabol, Brozman) ale aj ZD (Krivda, Daniš) sa končilo prvé funkčné obdobie, podobne aj br. generálnemu biskupovi Klátikovi. Ja som bol nový, potreboval som určitý čas na zorientovanie. Ukázalo sa však veľmi rýchlo, kto je kto, kde stojí a ako sa k problému stavia. Br. biskupi Klátik, Krivda a ja sme jasne volali po poriadku a náprave stavu. Brat biskup Slavomír Sabol a dištriktuálni dozorcovia Brozman a Daniš chránili Reformatu, robili kadejaké obštrukcie, aby sa situácia nevyriešila. Presbyterstvo VD v Prešove bolo „dobre a správne“ informované, aby nám bránilo odkryť nekalé praktiky. Prijímali proti nám celý rad uznesení, aby zakryli špinu. Dokonca právny zástupca VD mal preskúmať možnosť podať na nás návrh na disciplinárne konanie. Nezastavili nás. Neskôr bol brat Daniš Generálnym súdom zbavený funkcie, obštrukcie však z Východu pokračovali. Nejednota biskupov ma šokovala. Brat biskup Slavomír Sabol nechcel vidieť, počuť. Dnes je už asi každému normálnemu cirkevníkovi jasné, čo všetko v Reformate kryl. Správa synodálnej komisie o Reformate to potvrdzuje v plnej miere. Bratia Brozman a Sabol položili základ terajšieho rozdelenia cirkvi, hlavne brat Brozman svojím opakovaným podvádzaním pri voľbách, krytím a obhajovaním Danišových praktík a svojimi intrigami je symbolom čiernych praktík v cirkvi. A nielen tým.
Je to už minulosť, alebo devastácia cirkvi pokračuje?
Hospodárska devastácia pokračuje napr. v podobe pre cirkev nevýhodných nájomných zmlúv. Niečo sa za nášho pôsobenia (Klátik, Lukáč) napravilo, mnohé nepoznané sa odkrylo, ale nebolo už času na nápravu. Ukázalo sa, že Reformata aj Beckovská Vieska môžu cirkvi prinášať zisk, čo bolo doteraz nevídané. Hlavná je však devastácia morálna. Uvedomujete si, ako to pôsobí na širokú verejnosť, keď predsedníctvo cirkvi tvorí usvedčený podvodník a klamár? Keď tajomníkom biskupa VD je ďalší usvedčený podvodník? (Kauza Helianthus Sigord). Keď tajomníkom generálneho biskupa je rozpredávač cirkevného majetku v Bratislave? Starší členovia našej cirkvi v Bratislave by vedeli rozprávať… Keď sú preferovaní klamári, frajerkári, zlodeji, alkoholici, eštebáci v luterákoch – a prenasledovaní a zastrašovaní sú čestní farári? Prepáčte, statoční, že to hovorím otvorene, ale treba to povedať úplne nahlas. Dávno nastal čas! Jeden mladý brat farár mi povedal veľmi pozoruhodnú, šokujúcu vetu: „Asi príde čas, keď si budeme musieť rozmyslieť, či pod takými biskupmi a v takej cirkvi budeme chcieť pracovať.“
Keď hovoríme o devastácii cirkvi, nemožno napríklad nespomenúť veľmi vážny fakt. Vzhľadom na to, že na generálneho dozorcu Jána Brozmana bolo podaných zo zborov viacero návrhov na disciplinárne konanie pre jeho podvod, ktorý urobil pri voľbách opakovane a ktorý je na súde neodškriepiteľný, tak Osobitný senát Generálneho súdu – aby zabránil tomuto konaniu – vydal výklad zákona, že na generálneho biskupa a generálneho dozorcu môže podať návrh na disciplínu len jemu funkčne rovný, alebo vyšší cirkevný predstaviteľ. Rozumieš dobre, čiže nikto. Keď sa nevedia ubrániť, zneužijú všetko aj cirkevné právo. Je to veľká hanba tejto cirkvi, veď je to blud! Toto vojde do dejín cirkvi, treba to tam dať zarámovať!!!
Hovoríte o mafii v cirkvi, prečo?
Existuje skupina ľudí, ktorá v zákulisí ťahá nitkami a manipuluje. Navzájom sa navrhujú a volia do cirkevných orgánov, všimnite si tie mená, ktoré sa opakujú. Napr. biskup Slavomír Sabol je znova v GP. Objavujú sa tu napríklad aj Damankoš, Porubän, v konečnom dôsledku verní sluhovia starých poriadkov. Viacerí boli nevedomky zneužití. Hovorím všetkým synodálom a novým pracovníkom cirkvi: Spamätajte sa, preverte si, komu slúžite, aby ste sa raz nemuseli hanbiť. Cirkevná mafia za každú cenu chce zabrániť tomu, aby pravda vyšla najavo. Uvediem príklady. Bratovi emeritnému generálnemu dozorcovi J. Holčíkovi neschválili na synode myslím v r. 2001 v Bratislave kritické časti jeho správy, týkajúce sa nakladania s cirkevným majetkom. Volal totiž po náprave. Bratovi emeritnému generálnemu dozorcovi P. Delingovi GP uznesením zabránilo pokračovať v šetrení nedostatkov v Reformate, o ktorých podal správu (2009). Šetrenie mala realizovať dozorná rada na čele s predsedom, nedávno zosnulým br. farárom v Prešove. Výsledok? Zamietli to pod koberec. Spomínaný duchovný nevydal svedectvo pravdy, zobral to so sebou na druhý svet. Sklamalo to viacerých, aj mňa… Charakterné to nebolo… Mne napríklad GP zakázalo písať o nedostatkoch v Reformate, dostal som napomenutie. Postarali sa, aby som na druhé funkčné obdobie nemohol kandidovať na funkciu GD. Teraz poverujú generálneho právneho zástupcu ECAV preveriť možnosť podať návrh na disciplinárne konanie (Lukáč, Mervart, Klima). Mohol by som hovoriť o krokoch proti s. Kováčikovej, bývalej šéfredaktorke EPST atď. Jednoducho povedané, v cirkvi nemôže vládnuť hriech. Je to rakovina, musí sa liečiť a diagnózu bolo treba povedať nahlas. Pre mňa to bolo jediné východisko, cirkev bolo treba varovať, čo sa v nej deje. Bez pokánia a nápravy príde hrozný úpadok. Zverejnením som cirkev varoval.
V cirkvi niektorí hovoria o potrebe zmierenia…
Za akú cenu? O akom zmierení chceme hovoriť? Niektorí silou mocou presadzujú myšlienku, že sa jedná o boj dvoch táborov v cirkvi, resp. o urazenosť tých, čo boli vylúčení z volieb. Je to obrovský omyl a úplné nepochopenie problému.
Problémom je hriech, ktorý sa v cirkvi pestoval, pestuje a vyplával na povrch. Nasleduje hlboká nedôvera vo vedenie cirkvi, lebo tento hriech kryla a kryje. Biblicky povedané: cirkev sa mení na peleš lotrov. Čo chcete vyjednať či dosiahnuť? Ustúpiť na úkor pravdy? Vyjednať väčšiu misu šošovice, či vyšší judášsky groš, či nejaké výhodné postavenie? Pamätajte, s hriechom sa nejedná, s charakterom a pravdou sa neobchoduje! Naša cirkev potrebuje veľké zmeny. Určite je potrebná reštrukturalizácia, reorganizácia financovania, ale oveľa, zdôrazňujem oveľa viac potrebuje pokánie, to znamená hriech vyznať a priznať, opustiť, chyby napraviť. Sľúbiť, že konanie v cirkvi bude skutočne prehľadné a čestné. Že bude príkladom pre svet. Len tak si získame dôveru. Inak príde veľký pád a pred tým varujem.
Ako sa pozeráte na terajších duchovných v ECAV?
Až na svetlé výnimky – a chvála Bohu, že ich máme – u mnohých cirkevníkov prevláda nie sklamanie, ale zdesenie z duchovného stavu. Je na mieste otázka: „Oni nás chcú viesť do neba a pritom nevideli, nepočuli, čo sa v cirkvi deje? Dopustili a niektorí z nich aj pomáhali pri devastácii cirkvi.“ Mnohí cirkevníci stratili k nim dôveru a nie jeden z nich so sklamaním a zdesením zvolá: „Veď oni sú hluchoslepí.“ Oni dovolia robiť z cirkvi peleš lotrov! Nepovstali, mlčali, keď bolo treba hovoriť. To je ich hriech, ich hanba, pred ňou neutečú.
Na druhej strane, v cirkvi si mnohí uvedomujú nutnú potrebu jej zásadnej obnovy. Volanie po náprave je veľké. Vyjadruje to vznik a existencia niektorých organizácii ako ASLOZ, Lutherus a jeho noviny, Internetová televízia ASLOZ. Boli vydané početné zborníky (O čo mi išlo, Hluchoslepota v cirkvi, 30 rokov po…, Augsburské vyznanie). Opakovane je vydané čítanie na každý deň Smieť žiť pre Krista.
Čo zaželáte do nového roku?
Prečítajme si príbeh z Evanjelia podľa Marka 11. kap. od 15. verša, ako Pán Ježiš čistil chrám. Poprevracal stoly peňazomencom, predavačom holubíc poprevracal lavice a učil prítomných: „Či nie je napísané: Dom môj sa bude menovať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov.“
(L 11, 17) Zoberme si príklad. Nespime.
Všetkým želám milostivý a požehnaný nový rok, dobrý duchovný zrak a sluch, pevné zdravie. Veľa duchovných síl a horlivosti. Bojujte dobrý bol viery a pričiňte sa o to, aby ECAV bola domom modlitby pre všetkých. Aby bola svetlom a soľou pre tento svet. Bojovníkom za očistu cirkvi odkazujem: Vydržte! „Vierou padli múry Jericha…“ (Žid 11, 30)
LI
