Reči o moci zo zborov ostali v charte len na papieri. Dnes už o nej jej signatári nechcú ani počuť

„Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc. Každá vyššia organizačná jednotka má byť len službou miestnym cirkevným zborom a spájajúcim prvkom cirkvi v podmienkach nášho kultúrneho a politického spoločenstva,“ písalo sa v roku 2017 v tzv. Charte na obnovu hodnôt reformácie, ktorú medzi prvými podpísali aj členovia súčasného vedenia cirkvi, medzi nimi Ján Brozman, Ivan Eľko ale aj mnohí súčasní synodáli ako Ján Hroboň, Ján Bunčák či Tomáš Hyben. Ani nie tri roky po tomto vyhlásení však podľa všetkého na moc pochádzajúcu zo zborov radikálne zmenili názor.

V spomínanej Charte svoj podpis spojili s vyhlásením, ktoré malo akcentovať odveký princíp, že cirkevné zbory sú samostatné subjekty a moc pochádza z nich – nie z ústredia smerom dole. To, čo platilo pred vyše troma rokmi, dnes – po uchopení moci v najvyšších štruktúrach cirkvi – už podľa všetkého vedeniu cirkvi nehrá do kariet. Dokázali to na minuloročnej synode.

Synodál Andrej Kubinský, renomovaný právnik a dlhoročný sudca, synode predložil návrh, v ktorom žiadal cez uznesenie zdôrazniť práve spomínaný princíp moci, ktorá pochádza z cirkevných zborov a podporiť tak ich suverenitu v rozhodovaní i celkovom postavení v štruktúre cirkvi. Chcel tak poukázať na fakt, že sú to práve cirkevné zbory ako najzákladnejšie organizačné jednotky, ktoré majú právo rozhodovať o tom, ako budú fungovať, ako budú narábať s vlastnými financiami a pod. To, čo sa spustilo po predložení jeho návrhu uznesenia, však zrejme nikto nečakal. Synodáli totiž spustili lavínu osočovania, útokov a posmeškov.

A. Kubinský synodálom vysvetlil, že vyššie cirkevnoorganizačné jednotky sú povinné bdieť nad nedotknuteľnosťou práva a činnosti nižšej územnej cirkevnoorganizačnej jednotky. Podčiarkol, že základom cirkvi sú zbory, ktoré sú prvoradé, nakoľko v nich sa uskutočňuje bohoslužobný život, ekonomický život a sú hybnou silou cirkvi. Generálna cirkev by to podľa jeho slov mala rešpektovať. Pred synodou sa vyjadril, že svoj návrh považuje za vyjadrenie zdokonaľovania vnútornej organizácie ECAV na princípoch samosprávy, teda na jej budovaní zdola. Podotkol i to, že hlavným dôvodom uzákonenia princípu, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov je poznanie, ktoré nepripúšťa moc cirkevnej hierarchie nad cirkevnými zbormi.

Jeho úmysel však narazil na tvrdý odpor zohratých synodálov. Tí už neraz ukázali, že na podobné návrhy, ktoré nie sú v súlade s ich stratégiou posilňovania vlastnej moci, sa vedia dobre pripraviť a nekompromisne ich zmetú zo stola. Tak to bolo aj v prípade uznesenia, ktoré žiadal prijať A. Kubinský. Ivan Eľko, ktorý po voľbách v roku 2018 zastáva post generálneho biskupa, povedal, že za tento návrh nie je možné hlasovať z principiálneho dôvodu, keďže ECAV by vraj prestala byť jednou cirkvou. Opäť tak nepriamo stavil na neustále omieľanú potrebu jednoty – tentoraz však v súvise s postavením cirkevných zborov ako jednotiek, z ktorých pochádza moc. Arogantný postoj k téme prezentoval dozorca Tatranského seniorátu Tomáš Hyben, ktorý navrhované uznesenie označil za „asociálnu tému.“ K samotnej podstate, teda akcentu na moc zo zborov, sa však vecne nedokázal vyjadriť.

Obrovský tlak synodálov napokon vyústil k tomu, že A. Kubinský svoj návrh na synode stiahol. Napriek tomu synoda z roku 2020 ostane v histórii zapísaná ako tá, ktorá cirkevným zborom odmietla „potvrdiť“ postavenie a právo, ktoré im opodstatnene od čias Lutherovej reformácie patrí.

Redakcia Lutherus

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!