Krajský súd v Žiline potvrdil ďalšie pochybenie vydavateľstva Tranoscius

Tranoscius prehral spor s exriaditeľom Turčanom. V Posle musí uverejniť text odpovede a zaplatiť súdne trovy

ŽILINA/LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Krajský súd v Žiline potvrdil ďalšie pochybenie vydavateľstva Tranoscius. Senát odvolacieho súdu dal za pravdu Ľubomírovi Turčanovi, ktorý cez právo na odpoveď žiadal očistenie svojho mena od klamstiev zverejnených v Evanjelickom posle spod Tatier pod súčasným zložením redakcie. Tranoscius musí v Posle uverejniť jeho odpoveď.

Ľubomír Turčan, bývalý riaditeľ Tranoscia, uspel so žalobou o zverejnenie odpovede sčasti už na prvostupňovom okresnom súde. Spor po odvolaní smeroval na Krajský súd v Žiline. Ten rozsudok z okresu potvrdil a nariadil vydavateľstvu, aby vo svojom periodiku uverejnilo Turčanovu odpoveď. V nej musí Tranoscius konštatovať, že Turčan ako bývalý riaditeľ nerobil žiadne účtovné finty, pričom vedenie účtovníctva potvrdil aj vykonaný audit. V zverejnenom texte musí byť výrok o tom, že Ľ. Turčan ako riaditeľ a člen vedenia žiadnym spôsobom nerozkladal ECAV, nešíril zlo a nenávisť zneužívaním Posla na vlastné propagandistické účely či ciele bývalého vedenia cirkvi. V texte zverejnenej odpovede musí byť aj konštatovanie, že Turčan žiadnym spôsobom vedome systémovo nepoškodzoval dobré meno cirkvi, dôveryhodnosť a ekonomickú aktivitu Tranoscia a nepriviedol túto spoločnosť do ekonomicky, personálne, technicky, informačne a právne ohrozujúceho stavu. Ľubomírovi Turčanovi súd priznal aj náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ktoré bude musieť zaplatiť Tranoscius.

To, čo roky tvrdili predstavitelia dnešného Spolku Lutherus, bývalí zamestnanci Tranoscia, ktorí boli pre radikálnu zmenu pomerov nútení odísť, je dnes čierne na bielom: a rovno potvrdené rozsudkom krajského súdu. Čierna kampaň proti ľuďom zo Spolku Lutherus, ktorá má podobu „paľby z každej strany“ (od súdnych procesov, chrlenia nenávisti cez vlastné periodikum ovládané vedením cirkvi cez udávanie na štátnych orgánoch a posielanie kontrol) tak dostala poriadne po prstoch. Nenávistný článok, v ktorom autori útočili na bývalého riaditeľa cirkevného vydavateľstva, súd napokon vyhodnotil uložením povinnosti zverejniť Turčanovu odpoveď.

Súd svoje rozhodnutie podložil tlačovým zákonom a konštatoval, že Turčanova žaloba je v časti dôvodná.

„Podľa ust. § 8 ods. 1 tlačového zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu. Predpokladom vzniku práva na odpoveď je nepravdivé, resp. neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd po tom, čo sa oboznámil s obsahom predmetného článku uverejneného žalovaným v týždenníku Evanjelický posol spod Tatier, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že i ďalšie nároky žalobcu na uverejnenie odpovede sú dôvodné a napadnutý rozsudok zmenil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z formulácie jednotlivých skutočností, tak ako boli uverejnené v článku, je nepochybné, že sa jedná o skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti žalobcu a ktorých pravdivosť naopak žalovaný v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nepreukázal (tak ako to napokon tvrdí i žalobca vo svojom odvolaní),“ uviedol v rozsudku trojčlenný senát Krajského súdu v Žiline, ktorý o priznaní práva na odpoveď Ľubomírovi Turčanovi rozhodol v pomere 3 : 0.

„Pokiaľ išlo o ďalšie skutočnosti tvrdené v inkriminovanom článku, týkajúce sa účtovných fínt v účtovníctve, šírenia zloby a nenávisti pre vlastné propagandistické účely a ciele bývalého vedenia, vedomého systémového poškodzovania dobrého mena Evanjelickej cirkvi na Slovensku a jej niektorých predstaviteľov, privedenia spoločnosti do ekonomicky, personálne, technicky, informačne a právne ohrozujúceho stavu, v týchto prípadoch, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, sa opätovne podľa názoru odvolacieho súdu jedná o skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázaná, a preto i v týchto častiach odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel. Nemožno v tomto prípade hovoriť ani o primeranej kritike, keďže sa tu poukazuje na dokonca úmyselné konanie zo strany žalobcu. Aj miera kritiky, tak ako to pred odvolacím súdom konštatoval samotný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, musí mať hranice, pričom obviňovanie žalobcu z vedomého poškodzovania mena spoločnosti, zo šírenia zloby a nenávisti žiadnym spôsobom preukázané nebolo,“ odôvodňuje senát svoj rozsudok.

Redakcia Lutherus

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!