BRATISLAVA – Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku schválilo nové platové tabuľky pre duchovných na rok 2026. Základná mzda sa bude odvíjať od minimálnej mzdy 915 eur. V praxi to znamená, že väčšina farárov dostane len o pár desiatok eur viac než pracovníci v obchodoch. Napriek tomu vedenie cirkvi hovorí o „motivačnom systéme“.
Kliknutím zväčšite
Podľa prijatej úpravy budú od budúceho roka všetci duchovní odmeňovaní podľa jednotnej tabuľky, odvádzanej od minimálnej mzdy. Cirkev sa rozhodla zrušiť rozdiely v tarifných triedach, pretože – ako sa píše v zápisnici – „všetci duchovní aj tak dostávajú len minimálnu mzdu“.
Farár po tridsiatich rokoch služby tak dostane rovnaký základ ako jeho začínajúci kolega. „Zrušili tabuľku, lebo už aj tak všetci berieme minimum,“ poznamenal jeden z duchovných.
Presbyterstvo zároveň rozhodlo, že farárom v zboroch platiacich do Fondu finančného zabezpečenia (FFZ) bude vyplatená jednorazová „odmena“ vo výške 1,5-násobku mesačného príspevku z tohto fondu. Kým vedenie hovorí o geste vďaky, duchovní to vnímajú skôr ako výsmech.
„Po tridsiatich rokoch práce, po stovkách služieb, krstov a pohrebov mám čistý príjem 630 eur. To nie je odmena, to je hanba,“ hovorí farár zo Západného dištriktu.
Podľa výplatných lístkov, ktoré má redakcia k dispozícii, sa čistá mzda farárov pohybuje v rozmedzí 550 až 660 eur. Niektorí navyše počas dovolenky prichádzajú aj o stravné lístky.
Systém odmeňovania je nastavený tak, že farári v zboroch, ktoré neprispievajú do FFZ, na odmeny nárok nemajú. „Trestajú sa tí, ktorí slúžia. Nie tí, ktorí zanedbávajú zodpovednosti,“ zhodujú sa duchovní.
Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová v zápisnici priznala, že fond sa rýchlo míňa a že „ak sa príspevky nezvýšia, bude treba zmraziť tabuľky a zrušiť odmeny“.
Kritika zaznela aj smerom k vedeniu cirkvi. „Na právnikov a na Panenskú 25 sa peniaze vždy nájdu. Na platy farárov nie,“ zaznelo v diskusii.
Niektorí členovia generálneho presbyterstva – podľa zápisnice – otvorene priznali, že ak by sa mzdy zvýšili aspoň na 1,6-násobok minimálnej mzdy, cirkev by musela prepustiť približne 30 duchovných. Inými slovami: ak majú mať farári dôstojnejší plat, museli by niektorí odísť.
Počas novembrového rokovania Synody ECAV v Žiline toto zopakovala aj generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. Podľa niektorých duchovných však toto vyhlásenie nepôsobilo ako realistický ekonomický argument, ale skôr ako premyslený spôsob, ako duchovných zastrašiť a odradiť od požiadaviek na zákonné mzdy. V skutočnosti totiž 1,6-násobok minimálnej mzdy nie je žiadny nadštandard, ale zákonom stanovená hranica pre kvalifikovanú prácu – teda pre povolania, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a odbornú prípravu, akú farári nepochybne majú. Podľa Vinczeovej nie je jasné, podľa akých kritérií by sa 30 duchovných malo „prepúšťať“. Mnohí však vnímajú tento výrok ako manipulatívny pokus udržať ticho v cirkvi, ako signál, že kto sa ozve a bude požadovať zákonné doplatenie mzdy, môže prísť o miesto. Podľa vyjadrenia niektorých duchovných Vinczeová tvrdením, koho a podľa akého kľúča by vyberali tých 30 farárov, manipuluje. V ECAV totiž pôsobí viac než tridsať farárov v dôchodkovom veku, takže ak by išlo len o úsporu, riešenie by sa ponúkalo samo.
Podľa duchovných aj neordinovaných pracovníkov cirkev potrebuje systémovú zmenu – transparentnosť, spravodlivosť a rešpekt voči tým, ktorí stoja v prvej línii služby.
„V cirkvi, kde sa stavajú byty pre elitu a farárom sa berú stravné lístky, niečo hlboko nefunguje,“ hovorí jeden z neordinovaných funkcionárov cirkvi.
Platové tabuľky na rok 2026 jasne ukazujú, že duchovná služba v ECAV sa stala ekonomickým rizikom. Kým vedenie vyhlasuje rok 2026 za Rok slúžiacej cirkvi, mnohí služobníci sa pýtajú, komu vlastne cirkev slúži – Bohu a ľuďom, alebo len sama sebe.
Nízke platy duchovných sa už roky odrážajú aj na záujme o teologické štúdium. Na evanjelickú bohosloveckú fakultu sa hlási čoraz menej mladých ľudí, a neraz nie preto, že by cítili povolanie k službe, ale skôr preto, že hľadajú istotu bývania či stabilné miesto v cirkevnom prostredí.
Cirkev tak podľa vyjadrenia duchovných prichádza o osobnosti, ktoré by mohli priniesť nové myšlienky, tvorivosť a vnútornú silu. Keby bola služba duchovného dôstojne ohodnotená, mohla by si cirkev vyberať z väčšieho okruhu nadaných a oddaných ľudí, ktorí by ju dokázali pozdvihnúť.
Bez takýchto ľudí však zostane v kruhu únavy a úpadku – nie pre nedostatok viery, ale pre dlhodobé podceňovanie tých, ktorí majú vieru žiť a niesť ďalej.
Redakcia Lutherusu
