Farár, ktorý zachránil obce pred vypálením

Aurel Stráda pôsobil v Novej Lehote v rokoch 1931 – 1947

Narodil sa 1. apríla 1906 v Bratislave. Ľudovú školu, stredoškolské i vysokoškolské teologické štúdium ukončil v Bratislave. Jeden rok študoval v Nemecku na Univerzite v Jene. Ordinovaný bol biskupom Dušanom Fajnorom 28. 6. 1928 v Modre-Kráľovej. Ako kaplán pôsobil na Starej Turej, v Kostolných Moravciach, vo Veľkom Grobe a na Brádne. Inštalovaný na N. Lehote bol 6. 9. 1931 seniorom Júliusom Bodnárom. Evanjelický farár Aurel Stráda.

Hoci A. Stráda bol muž telesne slabý, na jar roku 1945 odvrátil hroziace nebezpečenstvo, zachránil obec na sklonku 2. svetovej vojny pred vypálením a jej obyvateľov pred vyvraždením. Spolupracoval s Karolom Dvořákom, vlastníkom lesov v Novej Lehote, ktorého druhá manželka bola Nemka – a spolu sa im podarilo presvedčiť Nemcov. Ľudia si rozprávali, že nemecký veliteľ chcel byť tiež niekedy farárom, a tak bola dohoda o to jednoduchšia. Nebál sa ísť ani na Ortskomando do Trenčína, aby obhájil obec. V tej dobe bol kurátorom Ján Štrba a námestným dozorcom Pavel Kravárik. Štáb partizánskej brigády sídliaci na N. Lehote pod vedením Snežinského (Major Snežinský – krycie meno pre ruského parašutistu Arneckijho, bol profesionálny partizán, pripravovaný v Sovietskom zväze na činnosť v tyle nepriateľa a vysadený v lete 1944 v Slanských horách na východnom Slovensku. Plnil rozkaz hlavného štábu rozvracať nemecké tylo. Zdroj: MRVA, Ivan. Stará Lehota, Nová Lehota, 1348 – 1998, s. 61, 1998, ISBN 80-967977-7-8) bol umiestnený práve v dome miestneho evanjelického gazdu, námestneho a neskôr zborového dozorcu Pavla Kravárika, ktorý vlastnil vysielačku.

Súčasťou štábu boli aj ázijskí príslušníci: Turkestanci, Azerbajdžanci. Ázijských príslušníkov miestni na Novej Lehote ľudovo nazývali Čirkízi a majú pomník na cintoríne v Starej Lehote. Trest partizánskych obcí by ich obyvateľov neminul, ak by v nich našli čo i len jedného partizána. Obec Nová Lehota, ležiaca v lone Inoveckých hôr, bola ideálnou základňou pre partizánske skupiny. Ľudia viac či menej dobrovoľne podporovali partizánov. 22. 2. 1945 bola Nová Lehota obkľúčená a obsadená nemeckými vojskami. Nemci hrozili vypálením obce i postrieľaním obyvateľov. Aurel Stráda má teda významnú zásluhu na tom, že sa z Novej Lehoty nestali druhé Lidice alebo Kalište.

 

Podporoval mládež i evanjelickú jednotu

Pod vedením farára Strádu uskutočnili cirkevníci opravu chrámu, ktorý posvätil v roku 1946 biskup Dr. Samuel Štefan Osuský.

Farár Aurel Stráda inicioval založenie a stal sa aj predsedom Združenia evanjelickej mládeže v Novej Lehote. Jeho zakladajúca schôdza sa v Novej Lehote konala 6. 1. 1943. Po modlitbe farár Stráda prehovoril o význame združenia a potrebe jeho založenia. Všetci prítomní sa osvedčili, že chcú mať združenie. Schôdzky sa konávali v nedeľu po dopoludňajších službách Božích, len raz v mesiaci v 2. nedeľu večer o 6.00 h. Výška členského sa ustálila na 12 korún ročne.

Združenci sa osvedčili, že pre vykúrenie cirkevnej miestnosti poskytnú 1 meter kubický dreva. (Zápisnica zo zakladajúceho valného zhromaždenia Združenia ev. mládeže v Novej Lehote 6. 1. 1943.)

Za jeho pôsobenia vykonával činnosť aj miestny odbor Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ). SEJ vyplácala posmrtné, starobné, sirotské, dobročinné, osvetové, národné podpory, podpory pre pohorelcov, telesne postihnutých, príspevky na cirkevnú tlač a cirkevné spolky. Z Novej Lehoty odišiel A. Stráda za farára do Sazdíc. Posledné roky života trávil v Starej Turej, kde zomrel 19. 11. 1963 a kde bol 22. 11. 1963 pochovaný.

Branislav Dolinský

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!