ZVOLEN – Slovami 84. žalmu „Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému“ by sa dali vyznať pocity, ktoré prežívali zvolenskí domáci vo viere. Dňa 22. – 24. septembra si totiž pripomenuli 100. výročie posvätenia chrámu Božieho.
Spomienka sa začala už v piatok 22. septembra večernými službami Božími s Večerou Pánovou a krátkym organovým koncertom v podaní zborového kantora, študenta VŠMU Jána Hegeduša.
Na druhý deň slávnosť pokračovala v rámci Dňa Zvolenského seniorátu. Na podujatí sa tak zúčastnili hostia z celého seniorátu. Dopoludnia sa konali slávnostné služby Božie, ktoré otvorila seniorálna dozorkyňa Viera Kadlecová. Históriu zvolenského cirkevného zboru podrobne priblížil presbyter Zdenko Ferienčík. Slovo Božie zvestoval biskup ZD ECAV na Slovensku Ján Hroboň. Slávnostnú atmosféru s úspechom doplnil zmiešaný spevokol (dospelí, mládež a deti) domáceho cirkevného zboru. Po slávnostných službách Božích bola v okolí kostola pripravená komentovaná výstava nádherných fotografií z minulosti Obrazové spomínanie, ktorej autorkou je Zora Myslivcová. Po obedňajšom občerstvení sa konal bohatý program v chráme Božom a na námestí pred kostolom: detské divadelné predstavenie, tvorivé dielne, farárska kapela Pedaropeja, rodinná kapela Podľa Božej mapy farára Romana Dovalu s jeho dcérami, spevokol s hovoreným slovom z CZ Hronsek, ženský spevácky zbor Belius a študenti z Evanjelického gymnázia z Banskej Bystrice. Večer odznel koncert v podaní študentov a Komorného zboru oddelenia cirkevnej hudby Konzervatória v Bratislave pod vedením Janka Siromu.
Tretí deň, v nedeľu 24. septembra, sa konali slávnostné služby Božie. Kazateľom bol domáci farár Ján Mojzsis a spolu s farárkou Líviou Mojzsisovou liturgoval aj biskup ZD Ján Hroboň. V rámci služieb Božích sa prihovorila Zora Myslivcová, autorka obrazovej výstavy, a na konci aj primátor mesta Zvolen Vladimír Maňka. Po skončení služieb Božích bola v zborovej miestnosti prednáška o živote a pôsobení brata farára Samuela Ličku vo Zvolene, za ktorého bol postavený a posvätený kostol, fara a vykonali aj mnoho iných prác. Dva roky pôsobil aj ako richtár v meste Zvolen. Prednášku pripravili Daniel Kliment a Ivan Uhrík z domáceho cirkevného zboru. V druhej prednáške o neľahkých pomeroch v začiatku 20. storočia v Rakúsko-Uhorsku na území Slovenska, ako aj v ECAV porozprával farár Radim Pačmár z Brezna. Po obede sme sa stretli v príjemnom prostredí farskej záhrady pri rozhovoroch a spomienkach. Sériu programov k 100. výročiu posvätenia chrámu Božieho ukončil nádherným vystúpením koncert ZUŠ zo Zvolena.
„Ďakujeme Pánu Bohu v prvom rade za našich predkov, ktorí v ťažkých povojnových časoch sa rozhodli postaviť tento nádherný stánok Boží. Tiež ďakujeme za Jeho pomoc a požehnanie pri príprave a uskutočnení 100. výročia pamiatky posvätenia,“ poďakovala na záver domáca farárka L. Mojzsisová.
Informovali: Lívia Mojzsisová, farárka CZ ECAV Zvolen
a Eleonóra Kostorová, zástupkyňa zborového dozorcu
Foto: Archív CZ
Z histórie chrámu Božieho
Súčasný Evanjelický kostol Svätej Trojice stojí na Námestí Slovenského národného povstania vo Zvolene. Pôvodný jednoduchý kostol vznikol prestavaním evanjelikmi zakúpeného Bossaniovského meštianskeho domu. Kostol bol dokončený roku 1785. Veža bola pristavená neskôr, v rokoch 1856 – 1857, a postavil ju František Mikš z Tuhára. V rokoch 1830 – 1832 býval v malom domčeku na dvore fary pri kostole kňaz Karol Kuzmány. V rokoch 1921 – 1922 bol kostol prestavaný v novogotickom slohu českou účastinnou stavebnou spoločnosťou z Banskej Bystrice.
Dobové interiérové zariadenie kostola má nádych secesného dekoru. Gotický oltár je zhotovený zo žltkastého kameňa (pieskovca) s hnedými mramorovými stĺpmi. Na ňom dominuje socha Pána Ježiša Krista. Pod ňou je do oltára z bieleho mramoru zapracovaný reliéf Poslednej večere. Zábradlie oltára a kazateľňa sú zhotovené z toho istého kameňa ako oltár a krstiteľnica je celá z mramoru. Dvojmanuálový organ s 22 plnými registrami dodala firma Rieger z Krnova. Socha Krista na oltári a reliéf poslednej večere sú dielom Jána Urbana z Olomouca. Kostolné lavice sú zo zvolenskej dielne Samuela Figuscha. Historicky cennými predmetmi sú aj staré kalichy a patény na Večeru Pánovu z 18. storočia.
Kostol je 34 m dlhý (s vežou 41 m), v prednej lodi má 18 m, krížna loď je 24 m široká a vo vnútri je 12,5 m vysoký. Konštrukcia stropov a chórov je železobetónová. Po ukončení murárskych prác sa pristúpilo k zariadeniu vnútra kostola. V prízemí boli uložené dubové lavice, zhotovené v dielňach Samuela Figuscha. Keďže nebolo peňazí, cirkevníci si miesta (prípadne celé lavice) zaplatili a miesta v laviciach opatrili menovkami (bronzovými štítkami). Preto niektorí potomkovia starých rodín dodnes sedávajú na pôvodných miestach. Za seniora Bágeľa boli menovky z lavíc odstránené. Rám, v ktorom sú lavice upevnené, si zhotovili vo vlastnej réžii zo svojho materiálu spolu s vydláždením podlahy pod lavicami. Rovnako aj lavice na chóroch, ktoré sú z mäkkého dreva, namorené na dubovú farbu a umiestnené stupňovito.
Zdroj: Wikipedia
