KEŽMAROK – V prvú júlovú nedeľu sa v Kežmarku konal tzv. Evanjelický deň. Ten zvláštnym spôsobom nahradil Evanjelické cirkevné dni, ktoré sa s niekoľkoročnou tradíciou uskutočňovali v minulosti pod organizačnou záštitou bývalého generálneho biskupa Miloša Klátika.
Súčasné predsedníctvo cirkvi Ivan Eľko a Renáta Vinczeová na oficiálnom webe cirkvi informujú, že podujatie sa pôvodne malo konať „pod názvom festival v roku 2021 ako štvordňové podujatie, spoločne s mládežníckym SEMfestom. Rozbehnuté prípravy však napokon zastavila pandémia“. Prípravu festivalu vraj preto presunuli na rok 2022, ale „vzhľadom na zlé ekonomické dôsledky pandémie organizačný tím začal pripravovať skromnejšiu, dvojdňovú verziu festivalu bez spojenia so SEMfestom“. Po udalostiach na Ukrajine si vedenie cirkvi, údajne otrasené vojnou, kládlo otázku, „či je nie len finančne únosné, ale zároveň aj psychologicky vhodné, aby sme v čase, keď maximum svojich prostriedkov venujeme pomoci utečencom a neďaleko nás zúri vojna, my sme sa stretli na dvojdňovom festivale“. To je podľa nich dôvod, prečo vznikol iba jednodňový Evanjelický deň.
Podľa správy na webe sa v nedeľu dopoludnia 3. júla uskutočnili služby Božie v kežmarskom artikulárnom kostole. V priamom prenose ich vysielala verejnoprávna televízia. Kázali na nich všetci traja biskupi. Po nich sa konala druhá časť Evanjelického dňa – pásmo duchovného slova, svedectiev, prezentácií života cirkvi a služby a hudobných vystúpení. To celé malo byť podľa predsedníctva cirkvi zarámované do biblického hesla: „Hľaďme na Ježiša (neustávajme, neklesajme, vytrvajme),“ (Židom 12, 1 – 3).
Keď sa v minulosti konali celoslovenské Evanjelické cirkevné dni, vtedajší biskup Klátik uviedol: „Príkladom nášho úsilia oslovovať ľudí sú Evanjelické cirkevné dni, počas ktorých sa množstvo podujatí odohráva mimo cirkevných priestorov, napríklad aj na námestiach.“ Evanjelické cirkevné dni vtedy trvali tri dni a počas jeho funkčného obdobia sa ich uskutočnilo šesť. Po prvý raz v histórii sa za volebného obdobia M. Klátika konali slovenské evanjelické cirkevné dni aj mimo územia Slovenska v Békešskej Čabe, kde prišli početní hostia z Nemecka, Švédska, Fínska, Estónska a ďalších krajín. Na Evanjelické cirkevné dni chodilo v tom čase chodilo viac ako 6 000 ľudí. Ak teraz evanjelici sledovali júlový „festival“, ktorý organizovala ECAV pod vedením Eľka, mohli vidieť aj prázdne kostolné lavice. Neprišli totiž nielen farári, ale ani veriaci. Počet tak mohol predstavovať okolo 500, aj to možno ešte podstatnú časť tvorili profesionálne hudobné telesá, keďže súčasní cirkevní predstavitelia už zrejme nemajú záujem o to, aby sa mohli prezentovať zborové cirkevné spevokoly.
Medzi riadkami možno zo slov organizátorov vyčítať, že im znova šlo len o peniaze. Tie totiž uviedli ako dôvod, prečo bol festival iba jednodňový. Pritom za minulé obdobie cirkev ušetrila, keďže sa pre pandémiu nekonali plánované podujatia. Tak to bolo napríklad vo Východnom dištrikte, kde dostali peniaze na vnútromisijné akcie, no tie sa napokon nekonali. Cirkvi však, zdá sa, nezáleží na misii a ľuďoch, ale jedine na peniazoch. „Možno očakávali, že za veľa peňazí spravia málo muziky. Aspoň mali peniaze z ofery jednodňového podujatia,“ uviedol jeden z evanjelických farárov.
Čo sa týka samotného programu, predstavili sa v ňom Posaunenchor Mníšek nad Hnilcom či detský orchester pod vedením Márie Šebestovej. Sólospevom sa v programe prezentovala farárka Eva Kolesárová. Vystúpil aj zmiešaný spevácky zbor pod vedením Martina Tipula so sólom T. Pangrácovej. Kázali neštandardne všetci traja biskupi na text Žid 12, 1 – 3.
Ivan Eľko hovoril o svedkoch a hrdinoch viery, ako boli Martin Luther či prvá slovenská farárka Darina Bancíková. Povedal: „Nehovoria mi, že s Bohom by som mohol byť úspešnejší, zdravší, zaistenejší. Apoštol píše, že keď má človek pred očami oblak svedkov viery, Duch Svätý ho vedie k tomu, aby zložil to, čo tvorí našu človečinu, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva. Aby prijal to, čo dáva Boh: život v dôvere a odovzdanosti Jemu. Život v nasledovaní Pána Ježiša Krista. Život ako trpezlivý zápas, ktorému zmysel i odmenu dáva Boh v Kristovi. Kvôli tomuto nás Boh obklopuje oblakom svedkov. Máme ich pred očami. Sú pre nás dôležití. Sme vďační za ich príklad. Chceme sa nechať korigovať. Áno, chceme činiť pokánie. Chceme sa nechať prečistiť, povzbudiť. A chceme z tohto miesta vykročiť na nový úsek svojej cesty.“
Je však otázne, do akej miery myslel tieto slová vážne, pretože jeho dvojtvárnosť už odhalili mnohí evanjelici a. v. na Slovensku. Takisto len ťažko veriť jeho slovám o činení pokánia, keď doposiaľ nedokázal vyznať pravdu o nedoriešených kauzách v cirkvi, ktorých aktérov aj on sám neraz obhajoval.
Evanjelický festival priniesol aj jedno sklamanie pre mnohých zúčastnených. V predvečer jeho konania kežmarský cirkevný zbor pripravil uvedenie opery Mojžiš od Víťazoslava Kubičku. Diváci však ostali prekvapení, pretože v opere nešlo o Mojžiša ako stvárnenie života biblickej postavy, ale o príbeh Michelangelovej slávnej sochy Mojžiša, ktorá je umiestnená na náhrobku pápeža Júliusa II. v Ríme. Je to socha, v ktorej autor kvôli nesprávnemu výkladu Biblie stvárnil Mojžiša s rohami a dal mu tak démonický a neľudský aspekt.
Redakcia Lutherus
Foto: rtvs
