Eľko priznal, že drakonický zákon, ktorý odníma voľbu farára vykonštruovali kvôli emeritnému biskupovi Klátikovi

Priznal, že drakonický zákon, ktorý odníma voľbu farára, vykonštruovali kvôli nemu

Je to definitívne odklepnuté. Zbory, ktoré neplatia „výpalné“, prídu o svojho zborového farára. Vedením cirkvi predložený zákon mu zruší voľbu – a to aj v prípade, ak zbor nezaplatí len časť vymeranej sumy.

Biskupi si z fondu užívajú, nič však doňho neplatia

V Piešťanoch o tom 18. a 19. októbra rozhodla synoda. Prijala totiž zmenu volebného zákona, čiže novelizáciu cirkevného zákona č. 11/1994 o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a charakteristike niektorých funkcií.

Ak teda cirkevný zbor po dobu dvanástich po sebe idúcich mesiacov nezaplatí do fondu to, čo mu nariadilo vedenie cirkvi, farárovi odoberú voľbu, teda status zvoleného farára – a stane sa námestným. Príde o vokátor a znížia mu plat. Zámerom novelizácie je podľa autorov legislatívnej zmeny odobranie možnosti volieb zborových farárov v cirkevných zboroch, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce zo zákona. Cirkevné zbory, s ktorými táto zmena nebola prediskutovaná, ale drakonický zákon bol bez ich vedomia predostretý na synodu na schválenie, považujú správanie Eľka aj celého generálneho presbyterstva za nehanebné. „Stavať existenciu a fungovanie cirkevných zborov na peniazoch, ktoré si vymáha generálny biskup a ďalšie úrady, je porušením reformačných zásad, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Veď toto v minulosti hlásal aj Eľko prostredníctvom Charty 2017. Ostalo to len na papieri. Dnes už ani nevie, kde sa o takejto reformačnej zásade píše. Tak ako Luther nezakladal novú cirkev, lebo tvrdil, že katolícka cirkev nie je cirkvou, pretože jej nezáleží na spáse veriacich a zvestovaní Krista, ale len na odpustkoch a peniazoch, dnes sa to isté dá povedať o ECAV, ktorá sa mení už len na sektu. Vodcovia žiadajú od svojich členov peniaze, a tí si potom kupujú drahé autá a majú luxusný život,“ konštatujú farári ECAV, ktorí si rovnako myslia, že súčasným predstaviteľom cirkvi nejde o spásu veriacich a zvestovanie Krista. Podľa nich im nezáleží na cirkvi, chcú sa mať len dobre a užívať si požitky. Nezáleží im na tom, či zbor bude existovať, alebo nie, či sa tam bude zvestovať Božie slovo, alebo nie. Ďalšia z reformačných zásad totiž hovorí, že každý jeden veriaci má byť duchovne zaopatrený. Nezáleží im ani na tom, či jeden farár bude stíhať vykonať trebárs desať služieb Božích za nedeľu, keď pozlučujú cirkevné zbory. Hlavné sú pre nich iba peniaze. Synodálom zároveň biskupi zamlčali, že farári, ktorých zbory do fondu neplatia, z neho – oproti farárom platiacich zborov – nedostávajú nič. Zamlčali aj fakt, že nemalé peniaze z fondu si vyplácajú práve biskupi, ktorí však do fondu neplatia nič. Podľa farárov majú dištrikty obrovské peniaze z nájmov a za biskupov do fondu pritom neodvádzajú ani cent. „A to im nevadí, že len berú a nedávajú. Farárov v zboroch však za to budú prenasledovať.“ Do fondu rovnako neprispieva ani Generálny biskupský úrad, ktorý tiež má nájmy z cirkevného majetku. „Eľko si pritom z fondu užíva tiež, a to bez toho, že by doň niečo vložil.“

Cirkevní funkcionári nosia v srdci miesto Krista len mamon

Voči takýmto postojom a celkovo zákonu sa na synode postavil iba jeden jediný farár – Ján Mojzsis zo Zvolena. Poukázal na Božie slovo, ktoré hovorí: „Každý nech dá, ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia…“ (2K 9 – 7). Zdôraznil tiež, že sa im nepodarilo zohnať peniaze na rekonštrukciu kostola zo štátu ani z mesta, preto sa musia zbierať sami a nemajú peniaze ešte aj do fondu. Pochopenie však nenašiel. Podľa evanjelických veriacich je to aj preto, že cirkevní funkcionári nenosia v srdci Božie slovo a Krista, ale len mamon. J. Mojzsisovi odpovedal jeden z cirkevných funkcionárov, že také problémy má každý zbor. Potvrdil tak, že on a títo ľudia sú horší ako daňový úrad, ktorý je ochotnejší sa zmilovať a dať človeku odklad v platení. Ide tu tak o obraz nemilosrdného sluhu z podobenstva, ktorému Boh odpustil dlh, no on už svojmu dlžníkovi nie. „Pán Ježiš žiada, aby sme odpustili ‚zo srdca‘. Chce, aby sme napodobňovali Božie srdce, čiže srdce úprimné, bezhraničné v láske, ktoré miluje, nehľadí na vlastný záujem. Títo falošní duchovní – vlci v ovčom rúchu – konajú presný opak,“ smutne konštatujú sa duchovní.

Vedenie cirkvi započalo hon na farárov

Na margo argumentácie farára Mojzsisa Eľko priznal, že zákon sa de facto mení kvôli bývalému generálnemu biskupovi Milošovi Klátikovi, ktorý sa Eľkovi údajne vysmieva tým, že do fondu odvádza len 10 eur. Ide teda o nenávistnú pomstu. Eľko sa totiž podľa duchovných nazdáva, že by takto donútil zbory platiť do fondu – a teda aj samotného bývalého biskupa Miloša Klátika, aby sa mu prestal vysmievať.

Spomedzi neordinovaných sa voči odobratiu voľby zborového farára postavil rovnako iba jediný neordinovaný Roman Žilinčík, ktorý poukázal na to, že chcú vlastne za zbory trestať farárov, lebo iba na nich majú páky. Eľko a kolektív tento fakt nepopierajú. Bývalý biskup Sabol uviedol, že on od zboru dokáže vymôcť peniaze do fondu a získať tak vyššiu výplatu. Tvrdil pritom, že je nemorálne, ak zbor platí rovno farárovi. Pritom mu nevadí, že on sám prijíma milodary pre seba ako nezdanené peniaze. Zazneli tiež argumenty, že ak konvent cirkevného zboru prijme uznesenie, že do výpalníckeho fondu nebude platiť a farár dá o takomto uznesení hlasovať, lebo do fondu musia platiť zo zákona, tak farár porušil zákon a musí byť potrestaný. Ak o tom dá hlasovať dozorca, ten nemusí byť potrestaný, pretože na neho nemajú žiadne páky. Z toho vyplýva, že vedenie cirkvi započalo hon na farárov, na ktorých má dosah, a môže im doslova zničiť život a pripraviť ich o živobytie.

Voči zmene zákona argumentovala aj Z. Žilinčíková, riaditeľka biskupského úradu Západného dištriktu, ktorá tvrdila, že zákon na disciplinárku farárov už predsa je v CPP, ktoré hovoria, že farára môže riešiť seniorálne predsedníctvo a presbyterstvo. P. Mihoč, ktorý zastáva post biskupa Východného dištriktu, však uviedol, že seniori tento zákon nedodržiavajú a disciplinárky nerobia. Toto tvrdenie tak poukazuje na to, že zákon o platení do výpalníckeho fondu musí platiť stoj čo stoj, ale zákon o disciplinárkach nie. Podľa duchovných však potom aj seniori porušujú zákon, a tých dištriktuálni biskupi netrestajú. Takisto dištriktuálni biskupi porušujú zákon, keď neriešia disciplinárku seniorom, ktorí nedodržujú zákon. Aj tu vidieť dvojaký meter, ako sa pri súčasnom vedení už stalo normou.

Ostatní farári ostali na synode ticho. Zrejme si myslia, že ich sa zákon nedotkne. Je to však naivné – zbory, ktorým nakoniec neostanú žiadne peniaze alebo sa rozhodnú, že dotyčného farára vo svojom zbore nechcú, jednoducho nezaplatia a elegantne sa ho zbavia, alebo oň prídu, keď nebudú mať z čoho zaplatiť. To sa môže stať i seniorkám Hudákovej či Lisákovej alebo ďalším, ktorí za zákon zdvihli ruku a pridali sa tak k protireformačnému likvidovaniu zborov a učenia našej cirkvi, za ktoré v minulosti umierali mnohí predkovia.

Na druhej strane synoda neschválila návrh Považského seniorátu, ktorý žiadal, aby peniaze do výpalníckeho fondu šli len na platy farárov a nie kade-tade.

Zbory majú dodržiavať zákon a platiť, cirkev však štátu platiť nechce

V rámci bodu, kde sa prerokovával návrh Generálneho hospodárskeho výboru ECAV ohľadom nového cirkevného zákona o hospodárení, prijali synodáli pozmeňujúci návrh: „Nadobúdať a scudzovať nehnuteľný majetok v hodnote nad 10 000 eur môže COJ iba s predchádzajúcim súhlasom presbyterstva najbližšej vyššej COJ. Takýto súhlas sa vyžaduje aj pri obmedzení vlastníckych práv (zriadenie vecného bremena, záložného práva).“

Ak ide o nehnuteľný majetok ECAV, kúpu, predaj, zámenu, darovanie majetku, vklad do základného imania obchodnej spoločnosti ECAV, do hodnoty 100 000 € schvaľuje generálne presbyterstvo, nad túto hodnotu Synoda ECAV.

Pri rekonštrukcii, prestavbe a výstavbe objektov sakrálnej povahy vrátane akýchkoľvek zásahov do interiéru bude predsedníctvo cirkevného zboru povinné konzultovať zámer s príslušným predsedníctvom dištriktu. Pripomienky dištriktuálneho predsedníctva budú povinnou súčasťou architektonického návrhu rekonštrukcie, opravy či výstavby. Finálnu podobu schváleného zámeru bude schvaľovať zborový konvent a dištriktuálne presbyterstvo.

Liptovsko-oravský seniorát prišiel na synodu s návrhom, aby člen cirkevného zboru, ktorý si neuhrádza cirkevný príspevok, mal nárok na poskytovanie náboženských úkonov až po doplatení príspevku za posledných desať rokov.

Hovorilo sa aj o cenníkoch za služby, čo dokazuje, že cirkev sa pod Eľkovým vedením vybrala na cestu „firmy“ namiesto Božej inštitúcie, ktorej prioritou má byť spása. Podľa diskusie na synode ten, kto neplatí dane v zbore, musí pri cirkevných úkonoch ako sobáš, pohreb doplácať cirkevný príspevok za päť alebo desať rokov. Skutočne amatérsky vyznieva fakt, že synodáli v jednom paragrafe prijali zmenu na desať rokov a v inom ponechali päť. Cenníky pre neplatičov pomenovali cirkevnými príspevkami, aby z nich nemuseli platiť dane. Podľa farárov je paradox, že zbory majú dodržiavať zákon a platiť do výpalníckeho fondu, ale cirkev sa chce vyhnúť plateniu do štátnej kasy.

Redakcia Lutherusu
Foto: Lutherus

Ďalšie informácie zo synody Lutherus prinesie aj v ďalších číslach.

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!