ŽILINA – Na Synode Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ktorá sa konala 14. júna 2025 v Žiline, zaznela jedna z najzásadnejších správ posledných rokov. Predsedníctvo ECAV predložilo správu Komisie pre zjednodušenie štruktúry cirkvi, ktorá mapuje možnosti, ako prispôsobiť organizáciu ECAV demografickému úbytku a novým výzvam.
V správe Komisie pre zjednodušenie cirkvi jej predkladatelia uviedli, že komisia vedená predsedníctvom. ECAV a doplnená o predstaviteľov dištriktov i generálneho biskupského úradu sa stretla vo Zvolene i Prešove a viedla vraj rozsiahlu korešpondenčnú diskusiu. Jej úlohou bolo hľadať efektívnejší model správy cirkvi, ktorý by odbúral nadbytočnú administratívu a uvoľnil ruky pre misiu a pastoráciu.
Analytický materiál pripravený generálnou dozorkyňou Renátou Vinczeovou a biskupom Západného dištriktu Jánom Hroboňom ukázal, že cirkev vraj síce zásadné úspory zmenou štruktúry nezíska – agenda zrušených úrovní by musela byť vykonávaná inde a vyžadovala by nové personálne i priestorové náklady. Zároveň však z dlhodobého hľadiska vyplýva, že ECAV sa bude prirodzene približovať k modelu jedného dištriktu s niekoľkými väčšími seniorátmi približne ako VÚC a posilnenými funkciami poloprofesionálnych seniorov.
Životaschopné zbory verzus transformácia
Správa komisie tiež uvádza, že kľúčovou otázkou je počet životaschopných cirkevných zborov. Mnohé zápasia s úbytkom členov, niektoré už nedokážu samostatne fungovať a musia prejsť procesom transformácie na filiálky. Komisia preto pripravila kritériá, podľa ktorých sa má posudzovať schopnosť zboru existovať samostatne. Súčasne otvára tému misijných zborov v oblastiach s rastúcim počtom obyvateľov.
Do legislatívneho návrhu, ktorý sa stal Cirkevným zákonom č. 1/2024, sa dostali nové ustanovenia o definícii cirkevného zboru, jeho formách, o transformácii i o možnostiach vzniku misijného zboru.
Diskusia sa dotkla aj citlivých otázok života duchovných. Komisia vypracovala návrhy „štandardnej normy výkonov“ pre farára i kaplána, ktoré majú stanoviť primerané nároky na plný úväzok. Riešila sa aj téma spravodlivého odmeňovania, rozdielnej aktivity medzi duchovnými a čoraz častejšie sa objavujúci trend, že farári popri službe pracujú aj v civilnom zamestnaní.
Zabudnutý Vagaský
V diskusii sa otvorila aj citlivá otázka analytických podkladov zosnulého riaditeľa GBÚ v Bratislave Dušana Vagaského, ktorý už pred rokmi pripravil podrobnú analýzu modelov štruktúry cirkvi. Mnohí sa pýtali, prečo sa jeho práca nikdy nedostala k zborom a seniorátom v čase, keď ju najviac potrebovali. Podľa vedenia ECAV bol materiál síce k dispozícii, no ostal „zabudnutý“ v zásuvkách predchádzajúceho vedenia. Ako uviedla správa komisie, až koncom roka 2018 sa sám Vagaský ozval vtedajšiemu poverenému riaditeľovi Generálneho biskupského úradu Martinovi Kováčovi a požiadal, aby jeho analýzu vyhľadal a rozoslal do cirkvi. „Ak by sa autor neozval, dokument by dodnes zostal nepovšimnutý,“ konštatuje správa.
Nové vedenie cirkvi, hoci malo s Vagaským v minulosti napätý vzťah, materiál vraj distribuovalo. Samotná komisia však tvrdí, že bolo potrebné pripraviť aj nový analytický dokument, keďže situácia sa zásadne zmenila – najmä po prijatí nového zákona o financovaní cirkví zo strany štátu. Vagaského výpočty vychádzali zo starého systému dotácií a dnes by už nemohli plne reflektovať realitu.
Predsedníctvo ECAV vo svojej správe odmieta tvrdenia, že prípravou nového materiálu „ignorovalo“ Vagaského dielo. Naopak, podľa vedenia bol nový dokument potrebný práve preto, aby cirkev mala v rukách porovnania aktuálnych nákladov a realistický pohľad na to, čo ktorá forma štruktúry znamená z hľadiska financií, ľudských zdrojov či administratívnej záťaže.
„Analytický materiál Dušana Vagaského vznikol v čase, keď bola finančná podpora cirkví zo strany štátu nastavená úplne inak. Dnes sa pohybujeme v inom prostredí a bolo nevyhnutné tieto zmeny zohľadniť,“ zaznelo v obhajobe vedenia.
Napriek týmto vysvetleniam sa v cirkvi stále ozývajú hlasy, že fakt, že Vagaského analýza roky ležala bez povšimnutia, zanechal zlú pachuť. „Nie je to len o číslach, je to o dôvere. Ak cirkev nevie pracovať s kvalitným materiálom svojho vlastného odborníka, ako potom presvedčí zbory, že vie robiť reformy transparentne?“ – tak znela jedna z kritických reakcií.
Vedenie ECAV sa snažilo tieto obavy zmierniť tým, že nové materiály boli otvorene distribuované, konzultované v seniorátoch a doplnené o pripomienky. V Žiline sa teda synodáli dozvedeli oficiálnu verziu: problémom údajne nebola neochota diskutovať, ale oneskorená komunikácia v minulosti a úplne nové finančné parametre, ktoré si vyžiadali ďalší analytický podklad.
Ďalšia kritika smerovala k údajnej absencii verejnej diskusie. Komisia zdôraznila, že materiály boli rozoslané do seniorátov, diskutované na stretnutiach a doplnené o pripomienky. Problémom je skôr to, že nie všetci seniori sprostredkovali materiály duchovným a duchovní zasa veriacim.
Synoda v Žiline prijala správu ako podklad pre ďalšie kroky. ECAV čaká neľahká úloha – zladiť tradíciu s realitou, v ktorej ubúdajú členovia i zdroje. Rozhodujúce bude, či sa cirkev dokáže otvoriť transformáciám, no zároveň nestratiť misijný rozmer a schopnosť zakladať nové zbory.
Diskusia na synode
Po predložení správy Komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV nasledovala na synode diskusia. Zástupcovia cirkevných zborov i seniorátov otvorili viaceré citlivé témy – od každodennej reality farárskej služby až po dlhodobé smerovanie cirkvi.
Jednou z najviac rezonujúcich otázok bola pracovná náplň duchovných. Viacerí diskutujúci poukázali, že doteraz v cirkvi chýba jasne určená norma výkonov. „Niekto má aj 3000 členov a ledva stíha, iný ich má 30 a má voľnejšie. Potrebujeme nastaviť spravodlivé meradlá,“ zaznelo v diskusii.
Pripravované dokumenty o štandardnej norme výkonov pre farárov a kaplánov by mali v budúcnosti určiť, čo možno považovať za plný pracovný úväzok. Diskutujúci sa zhodli, že je nutné jasne pomenovať povinnosti ale aj práva duchovných.
Farári a civilné zamestnanie
Veľkú pozornosť vyvolala aj informácia od Ivana Eľka, že podľa jedného zo seniorátov až 80 % duchovných má vedľajšie zamestnanie. Niekedy ide o dôsledok nedostatočného finančného zabezpečenia, inokedy o snahu duchovných zaistiť si stabilitu.
Generálny biskup Ivan Eľko poznamenal, že osobne bol 30 rokov farárom a nikdy vedľajšie zamestnanie nemal, no chápe, že dnešná situácia je iná. „Musíme si položiť otázku, či to je spravodlivé, či nie je potrebné lepšie systémovo nastaviť odmeňovanie,“ zdôraznil. To znamená, že farári, ktorí majú menej práce, by mohli mať znížený pracovný úväzok.
Do diskusie vstúpil aj hlas, že navrhované riešenia sa podobajú na štruktúru vyšších územných celkov. Objavili sa obavy, že zánik menších jednotiek by oslabil starostlivosť o jednotlivé zbory a vzdialiť farárov od ľudí.
Padali aj historické paralely: spomenutý bol aj teológ a publicista Fedor Ruppeldt, ktorý už v 30. rokoch minulého storočia upozorňoval, že cirkev je oproti nemeckým evanjelikom „príliš malá na to, aby si mohla dovoliť byť rozdrobená“.
Ekonomika a realita života
V diskusii rezonovala aj ekonomická rovina. Niektorí delegáti zdôraznili, že šetrenie by nemalo byť jediným cieľom – dôležitejšia je vitalita cirkvi a jej schopnosť slúžiť. Objavila sa aj otázka, ako naložiť s duchovnými, ktorí pre chorobu či vek nedokážu plne vykonávať službu.
„Ak má farár 100 rokov, ale ešte vládze kázať, treba mu dať priestor. Ak však niekto dlhodobo nemôže slúžiť, musíme riešiť jeho status,“ odznelo v rozprave.
Diskutujúci sa v Žiline nevyhýbali ani hodnoteniu samotného analytického materiálu. Niektorí ho považovali za realistický a potrebný, iní upozorňovali, že prináša skôr smutný obraz budúcnosti. Biskup Eľko optimisticky vyzdvihoval, že aj keď štatistiky sú neúprosné, ECAV stále má potenciál. Zazneli však aj varovné slová, že demografický trend sa nedá zvrátiť a cirkev sa musí pripraviť na menší počet zborov a duchovných.
Veľkou témou bol pocit nespravodlivosti medzi duchovnými. Niektorí delegáti uviedli, že farári, ktorí odvádzajú oveľa väčší objem práce, majú v zásade rovnaký plat ako tí, ktorí sú menej aktívni. „Ak dvaja robia to isté, a jeden menej, druhý viac – musí sa to odraziť aj v systéme,“ zaznelo.
Pripravovaná norma výkonov má byť jedným z krokov, ktorý tieto rozdiely pomenúva. Hoci návrh vzbudzuje obavy, že z duchovného povolania sa stane „tabuľková profesia“, zástancovia tvrdia, že iba tak možno nastoliť férovosť.
V rozprave zaznel aj apel na solidaritu. Farár, ktorý má málo povinností, by mal byť pripravený pomôcť v susednom zbore. Tento model by podľa niektorých mohol zlepšiť kondíciu cirkvi a odľahčiť zbory, ktoré nesú najväčšiu ťarchu.
Zaznela aj myšlienka, že budúcnosť ECAV si bude vyžadovať väčšiu flexibilitu – schopnosť reagovať na meniacich sa ľudí, regióny a potreby. Nie nostalgické udržiavanie starých foriem, ale ochotu hľadať nové spôsoby, ako zostať živou cirkvou.
Spochybnené naratívy o tichu
Niektorí diskutujúci reagovali aj na opakované tvrdenia, že cirkvi chýba verejná diskusia. Pripomenuli, že materiály sa prerokúvali v seniorátoch, že sa konali online i osobné stretnutia, a že sa do nich mohli zapojiť všetci. „Ak niekto tvrdí, že nevedel, je to skôr o tom, že jeho zbor informácie nešíril,“ zaznelo v sále.
Atmosféra rozpravy v Žiline ukázala, že téma zjednodušenia štruktúry nie je iba technickou otázkou. V skutočnosti odráža základnú dilemu: či bude cirkev schopná fungovať efektívnejšie, no pritom nestratiť ľudskú blízkosť a duchovnú podstatu.
V slovách jedného z diskutujúcich to zaznelo jasne: „Cirkev sa môže meniť organizačne, ale ak stratí misiu a lásku k ľuďom, všetko bude márne.“
Diskusia v Žiline odhalila jeden paradox. Evanjelická cirkev dnes hľadá najmä spôsoby, ako znižovať počet samostatných zborov, ako ich spájať či transformovať na filiálky. Celý proces sa nesie v duchu „optimalizácie“ a reštrukturalizácie.
Na opačnej strane stojí rímskokatolícka cirkev, ktorá sa usiluje rozširovať svoje pôsobenie, zakladať nové farnosti a v niektorých prípadoch preberať aj evanjelické chrámy v lokalitách, kde evanjelici už neudržali svoju prítomnosť. Tento rozdiel si laici i duchovní v ECAV všímajú s nemalými obavami – kým katolíci rozširujú terén, evanjelici ho skôr zužujú.
Mnohí preto kladú otázku, či sa ECAV nezaoberá viac „papierovou“ reštrukturalizáciou než skutočnou misiou. „Ak sa budeme donekonečna zaoberať len tým, ktoré zbory zlúčiť a ktoré zrušiť, prídeme o to najdôležitejšie – o poslanie prinášať evanjelium novým ľuďom,“ odznelo v synodálnej rozprave.
Podľa viacerých hlasov by sa mala cirkev odvážnejšie pozrieť aj na vlastnú štruktúru – na to, či je skutočne potrebné udržiavať dva dištrikty a množstvo administratívnych úradov, alebo či by sa ušetrené prostriedky nemali presmerovať do misie a pastorácie.
Synoda v Žiline tak nebola len technickou debatou o štruktúre. Bola aj zrkadlom hlbšieho zápasu, či bude Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku cirkvou, ktorá sa sústreďuje na vlastné vnútorné preusporiadanie, alebo cirkvou, ktorá znovu objaví misiu ako svoje hlavné poslanie.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
