BRATISLAVA – Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku po takmer tridsiatich rokoch fungovania zmenila svoje sídlo. Vo štvrtok 11. septembra 2025 boli na Lýcejnej ulici v Bratislave slávnostne posvätené nové priestory Ústredia Evanjelickej diakonie. Slávnosť sprevádzali príhovory a modlitby, no aj niekoľko poznámok, ktoré pripomenuli, že za presťahovaním sa skrýva nielen duchovný, ale aj praktický rozmer.
„Kristovu lásku poslať ďalej“
Generálny biskup ECAV Ivan Eľko vo svojom príhovore vyzdvihol poslanie diakonie a jej službu pre tých najzraniteľnejších. Pri posvätení nových priestorov upozornil na biblické varovanie pred „zlenivením a ľahostajnosťou“ a povzbudil pracovníkov k prebudeniu a novej horlivosti. V súvislosti s presťahovaním však dodal aj vetu, ktorá neunikla pozornosti veriacich: diakonia opustila dva byty na Palisádach, kde je sídlo GBÚ, s ktorými „bude môcť cirkev úplne inak naložiť“. Tento moment biskup označil za prejav Kristovej lásky, ktorá sa má posielať ďalej, a vyzval poslucháčov, aby aj oni urobili niečo jednoduché, aby sa Kristova láska šírila ďalej.
Riaditeľka Evanjelickej diakonie Ľubica Szabóová Vysocká vyjadrila radosť z toho, že sa podarilo nájsť dôstojnejšie a praktickejšie priestory. Vo svojom príhovore spomenula, že diakonia chce byť aj naďalej požehnaním pre druhých – pre seniorov, ľudí bez domova, deti v náhradných rodinách či utečencov z Ukrajiny. Zaujímavé prirovnanie ponúkla v súvislosti so zrkadlami v nových kanceláriách: „Zrkadlá opticky zväčšujú priestor a presvetľujú ho. A my chceme byť tým svetlom pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc.“
Byty ako „bonus“
Kým oficiálne slová hovorili o obnove nadšenia a o prebudení k službe, medzi evanjelikmi sa rozšírili aj komentáre o praktickom výsledku: cirkev má k dispozícii dva uvoľnené byty v centre Bratislavy. „Konečne máme voľné priestory – a môžeme s nimi naložiť, ako bude treba,“ poznamenal s iróniou jeden z duchovných. Iný zas dodal: „Možno je to nový spôsob, ako rozumieť Kristovej láske – keď sa uvoľní byt, je to požehnanie pre cirkev.“ Do redakcie Lutherusu sa ozval aj poslucháč, ktorý nechcel byť menovaný; na slová Eľka reagoval: „Človeka až zarazí, keď počuje, že Kristovu lásku máme šíriť tak, že zostali voľné byty. Znamená to, že aj ja mám predať alebo vymeniť svoj byt, aby sa biskup mohol radovať?“
Takéto reakcie ukazujú istú skepsu: veriaci oceňujú diakonickú prácu, no vnímajú, že cirkevné vedenie kladie väčší dôraz na hmotné výsledky než na samotnú službu. Presťahovanie ústredia je určite praktickým krokom, otázkou však zostáva, či je to aj duchovný míľnik, ako sa to snažili predstaviť oficiálne príhovory.
Slávnosť na Lýcejnej ukázala dve tváre cirkevného života. Na jednej strane úprimnú snahu pracovníkov diakonie pomáhať tým, ktorí sú odkázaní na pomoc. Na druhej strane aj radosť z toho, že cirkev získala nové možnosti v podobe uvoľnených bytov. Jeden z duchovných to zhrnul slovami: „Kristova láska sa má šíriť ďalej, ale ak sa zužuje len na to, čo vieme vyťažiť z majetku, potom jej rozmer akosi strácame.“
Redakcia Lutherusu
Foto: ecav.sk
