BRATISLAVA – Sčítanie obyvateľstva z minulého roka potvrdilo trend rastu počtu ľudí bez vyznania a úbytok ľudí hlásiacich sa k tradičným k cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku. Cirkví sa to však nateraz nedotkne – najmä pokiaľ ide o dotácie zo štátneho rozpočtu.
Napriek tomu, že podľa predbežných výskedkov sčítania sa zdvojnásobil počet ľudí bez vyznania a cirkvi prišli o tisíce ľudí, ktorí sa k nim hlásili, rozpočet pre cirkvi zo štátnej kasy ostáva aj po sčítaní na pôvodnej úrovni. Kritériom, kedy by sa im dotácie krátili, bol totiž pokles pod desať percent.
V praxi to znamená, že aj ECAV na Slovensku dostane pre ďalšie roky opäť navýšený transfer peňazí v porovnaní s minulými rokmi. Pravidelné zvyšovanie štátneho transferu aj zmenu, podľa ktorej už farári nemusia byť platení podľa tabuliek, a teda môžu z neho dostať viac peňazí na svoje platy, vyrokoval ešte bývalý biskup Miloš Klátik. Všetky tieto skutočnosti podčiarkujú fakt, že vedenie cirkvi skutočne nie je odkázané na vymáhanie horibilných súm z cirkevných zborov (pod hrozbou rozviazania pracovného pomeru s farármi), pretože na mzdy duchovných dostanú ešte viac než predtým.
Práve platy farárov sú vnímané ako hlavný cieľ štátnej dotácie pre cirkvi. Realita je však taká, že nikto nevie, koľko peňazí z transferu ide na platy a koľko na ústredie. A tak hoci sú mnohé zbory dnes ekonomicky na dne, popri tom musia platiť predpísané odvody do ústrednej cirkevnej kasy. Nezvyšujú im žiadne financie na chod zborov či opravy majetku – zatiaľ čo cirkev financuje dva nákladné dištriktuálne biskupské úrady plné úradníkov a drahé na bežnú prevádzku. Okrem iného ECAV zriadila Edukačno-misijné centrum, ktoré bude tiež vo veľkej miere pohlcovať peniaze z cirkevných zborov namiesto toho, aby šli farárom na výplatu. Farári prídu skrátka o peniaze aj po tej stránke, že veriaci, ktorí musia znášať vyššie cirkevné príspevky, už nebudú v takej miere dávať duchovným milodary ani prispievať na ofery. Sú si totiž vedomí toho, že ich príspevky končia na účtoch generálneho biskupského úradu, a tak hoci odvádzajú aj desiatky tisíc, farárom sa z nich dostane len okolo 100 eur
mesačne v hrubom.
Že ECAV sklamala, si myslí aj evanjelický teológ Ondrej Prostredník, ktorý sa pre médiá vyjadril, že súčasný systém štátnej podpory pre cirkvi je nastavený veľmi tolerantne, ak svoje dotácie kráti pri najmenej 10-percentnom úbytku ľudí hlásiacich sa k cirkvám. Ak by cirkvi ubudlo napríklad 15 percent, štátny príspevok by sa znížil o päť percent, čiže o tretinu úbytku. Zorientovať sa vo financiách cirkví je pritom podľa názoru verejnosti náročné. Nemajú totiž povinnosť zverejňovať informácie o hospodárení, z darov neplatia dane. Zverejniť musia len informácie, ako nakladajú so štátnym príspevkom. Denník SME analyzoval, že štátny transfer pritom tvorí len asi tretinu príjmov cirkví. Denník tvrdí, že 25 až 30 percent príjmov ECAV pochádza z prenájmov a viac ako polovica z darov veriacich. Čísla podľa ich informácií potvrdzuje aj materiál o financovaní, ktorý zverejnil na internete Západný dištrikt Evanjelickej cirkvi. Píše, že v roku 2019 boli celkové príjmy evanjelikov viac ako 14 miliónov eur, z toho štátny príspevok 4,5 milióna eur, teda asi tretina. Teológ Prostredník však denník upozornil, že čísla sa vzhľadom na neprehľadné cirkevné prostredie nedajú overiť.
Cirkvi dostali pred piatimi rokmi asi 37,5 milióna eur. Postupne sa štátny transfer zvýšil na dokopy 52 miliónov. Rast bude pokračovať v zmysle inflácie a valorizácie platov vo verejnej správe. Evanjelici aktuálne dostanú podľa denníka SME približne 5 miliónov.
Teológ Ondrej Prostredník médiám vysvetlil, že u evanjelikov došlo k zmene systému financovania, čo spôsobilo veľké otrasy. V minulosti totiž štát presne rozhodoval, ako sa má štátna dotácia minúť. Teraz dostali cirkvi viac voľnosti. Výsledkom je, že časť duchovných podľa jeho slov očakávala, že centrála zníži výdavky na administratívu, aby zostalo viac na platy. To sa nestalo. „To vytvára ďalšie napätie,“ komentoval Prostredník.
Redakcia Lutherus
